Zoznámte sa so silou aury - 1. diel

Energetický stav je zrkadlom fyzického zdravia

Spočiatku pri meraní aury ide väčšinou o to, aby sa zviditeľnilo "čierne na bielom" to, čo cítime. Meranie potom väčšinou slúži najmä k "diagnostike" ľudí, ktorí navštevujú kurzy reiki, jógy a masáže. Výsledok merania aury obsahuje aj vyhodnotenie základnej farby aury, čo sa dá vnímať ako základné ladenie každého človeka, dispozície pre ďalší život, napríklad ideálne zamestnanie. V tomto prípade sa merajú dospievajúce deti, ktoré sa rozhodujú o budúcej strednej škole alebo učilišti.

Takmer vždy sa základná farba aury otcov a synov, matiek a dcér zhoduje. Zdá sa, že si duša vyberá vibráciu - čiže farbu rodičov - podľa svojho naladenia, svojej dharmy do príslušného života. Dedičné choroby sú vnímané ako dedičné vzorce myslenia, ktoré sú odrazom skúseností a tým pádom postojov - blokov v rodových líniách.

Základná farba aury

Interpretovať sa dá samozrejme viacerými spôsobmi. Od červenej k zelenej farbe v rámci farebného spektra ide o ľudí viac logických, huževnatých a analytických, ľahko tvoriaci v hmote, teda realizujúci svoje plány. Niekedy však takto naladení ľudia odmietajú abstraktno alebo tiež všetko nové, nepreverené.

Spektrum od zelenej k bielej farbe označuje ľudí s jemnejšou vibráciou, umeleckejší, so schopnosťou maľovať, tvoriť hudbu atď. Viacmenej veľmi často nie sú schopní fungovať v hmote, a hlavne nebývajú toľko fyzicky vybavení a huževnatí, silní. V základnej farbe aury sa odráža naša rodová línia. Na svet prichádzame celiství, sme napoly otec a matka. Získaváme telo, čo je náš hardware, ale nevieme, ako s ním zachádzať.

To nám ukážu až rodičia a prarodičia. Pozeráme sa na nich ako na bohov, nevieme, že sa v iných rodinách "vyučuje a ukazuje" niečo iné. Automaticky zapisujeme všetko do svojho podvedomia a tvoríme si tak software - operačný systém. Nahliadnuté cez rodinné konštelácie - otec aj dedo ukazujú synovi - vnukovi, "ako my muži v rodine žijeme", "ako to robíme". Babička spoločne s matkou potom oznamujú dcére - vnučke, "ako to robíme my ženy v rodine".

Čakry a ich funkcie pre fyzické telo

Kedysi sa hovorilo, že energiu získavame z potravy. Vzhľadom k jej dnešnej kvalite (pokiaľ si nepestujeme všetko sami a nie sme sebestační) je jasné, že týmto smerom do nás energia nepriteká. Naopak je telo zásobované chemikáliami, na ktorých vylúčenie energiu spotrebuváva. Odkiaľ teda "palivo" berieme? Staré spisy staré štyri tisíce rokov hovoria o čakrách. Môžete si ich predstaviť ako lievik, ktorým do fyzického tela prúdi energia, ktorá zásobuje hlavne orgány.

Ide o akési "potrubie". Guľatý tvar čakry je predpokladom harmonického, plynulého prúdenia. Malá a blokovaná čakra ukazuje na obmedzené, neharmonické prúdenie. Veľká, hyperaktívna čakra na veľké "potrubie", túžba po energii v konkrétnej čakre.

Čakry a témy, ktoré "vyživujú"

Základná, koreňová čakra symbolizuje naše korene, teda prepojenie s rodom. Pokiaľ sa vrátime k rodinným konšteláciám, je vďaka ním vidieť, že tam, kde bol niekto vylúčený z rodinného systému, vydedený, odstrčený, neprijatý, je koreňová čakra buď malá, blokovaná, alebo nedostatočne vyživovaná. Každý človek má kapacitu sto percent. Pri týchto ľuďoch ide vždy o naplnenosť menej než päťdesiat percent.

Na fyzickom tele sa toto nedostatočné energetické vyživenie môže prejaviť zdravotnými problémami v ich oblasti, a to chorobami močového mechúra, konečníka, krčka maternice, semenníkov, bedier, nôh, kĺbov, krvi. Keď sa znova vrátime k malému dieťaťu, ktoré sa pozerá na rodičov a "načítava" si svoj "operačný systém", je pre dieťa zásadné, ako sa jeho rodičia správajú k svojim predkom, ako príjmajú svojich rodičov aj príbuzných, ako sa starajú o svoje telo, ako hospodaria s peniazmi, majetkom, či stoja na vlastných nohách, sú sami sebe oporou a tiež, ako žijú v prítomnosti.

To všetko sú témy, ktoré v sebe základná koreňová čakra skrýva. Veľkou témou je aj vôľa prežiť. Dve tri generácie späť zažili vojny, v ktorých umierali deti, muži aj ženy, bol vyvlastnený majetok, časti rodín emigrovali, rodičia sa zriekali detí atď. O tom sa v rodinách väčšinou nehovorí, je v tom veľa skrytého, neprijateľného, nespracovaného. My alebo naše deti už nevieme, čo sa vtedy stalo, ale všetko k nám plynie od predkov a my podľa toho podvedome žijeme, aj keď sa niekedy usilujeme o pravý opak.

Prijatie

S prijatím mávame často problémy. Ako mám prijať niekoho, keď s ním nesúhlasim, keď sa mi nepáči? Ovšem niekoho alebo niečo prijať neznamená súhlasiť, ale "len prijať, ako to je". Nič viac, nič menej. Prečo to tak dotyčný človek má, prečo to robí, nie je absolútne podstatné - a pravdu nedostanete úvahami a konštrukciami, pretože nepoznáme celý príbeh. Ten sa zreteľne ukazuje v rodinných konšteláciách.

O čo väčší "problematik", o to väčšie neprúdenie v rode, čiže nespracované, blokováne témy, zatvrdené nefunkčné postoje, neprijatie niekoho alebo niečoho. Prax rodinných konštelácií nás vedie k stále väčšej úcte ku každému človeku. Tí, ktorí sú najproblematickejší, majú v rodových líniách hlbšie traumy. A ich správanie na nich upozorňuje. Opačne však, pokiaľ už sme na svete, všetci naši predkovia sa k svojim životným epizódam postavili viacmenej čelom, pretože keby to vzdali, jednoducho by sme tu neboli.

Náleží im teda naša úcta. Posudzovanie ich jednania je len prenesenie našej situácie, nášho vedenia na ich situácie, čo naozaj nejde. Zdá sa to jednoduché.

Obeť

Keď sa vrátime ku koreňovej čakre a k ženám v rode, je tu zrejmá téma obetí. Ženy boli historicky obeťami násilia. Nie je to tak dávno, kedy sa museli vydávať na rozhodnutie rodičov, vydávali sa veľmi mladé, nestali na svojich nohách a boli odkázané na pomoc rodičov alebo absolutne na svojho muža. Keď sa niečo také stalo žene v rodovej línií, teda že bola prakticky bezmocná a nemohla sa postaviť na odpor systému, mohla sa bezmoc preniesť k jej dcére, vnučke atď.

V našej dobe a civilizačnom okruhu až taká bezmoc miesto nemá, viacmenej sa ženy neustále dostávajú do situácie, keď o nich niekto rozhoduje. Sú bezmocné a pýtajú sa: "Prečo sa mi to deje? Chcem predsa stáť na svojich nohách, byť sama sebe oporou." Ponúka sa jednoduché vysvetlenie. To, čo si prajeme, je naša "hlava". Ale podvedomie pracuje, ide inou cestou. Program - náš software - už bol nahraný. Každá generácia v rode sa snaží byť súčasťou systému, patriť do nej, nech je akýkoľvek. A aj keď je v systéme narušená napríklad vôľa, sila, sebadôvera, opakujeme tento vzorec ďalej. Nevedome.

Snažíme sa byť lepší - chodíme na kurzy, usilujeme o vylepšenie seba samých. Chvíľu sa nám to snáď aj darí. Väčšinou do chvíle, ktorá spustí podvedomé programy, teda šoky, traumy, ťažké životné situácie - a my potom aplikujeme staré rodové postoje. Sú to veľké príležitosti objaviť to, čo v sebe nevedome nosíme a čo tiež predávame a energeticky posielame svojim deťom.

Odmietnutie rodičov

Veľkou ukážkou odmietnutia, a tým aj neprúdenie enerigie v základnej - koreňovej - čakre, je odmietntie rodičov. Nemusíme chodiť cestou vlastných rodičov, ale odmietať tých, ktorí nám dali to najcennejšie, teda život, a viac už pre nás robiť ani nemuseli, má za následok namiesto prúdenia energie jej blokovanie. Témou koreňovej čakry je aj "zakorenenie". Dá sa to v rodových líniách vidieť pri migrujúcich rodinách, ktoré sa buď presídlili, alebo boli presídlení.

Rodičia ani deti potom spravidla nemajú jasno, kam patria, a cítia sa neukotvene. Zdravotné problémy v oblasti čakry môžu byť výsledkom aj tohto problému.

Trhliny v celistvosti

Ďalšie energetické trhliny sa objavujú v prípadoch, kedy je témou neschopnosť spojiť sa s vlastným rodom - kedy napríklad matka skôr po pôrode zomrela, deti vychovávali prarodičia alebo v horšom prípade matka dieťa odložila. Aj v tomto prípade nedochádza k plnému prepojeniu rodovej línie a tým k harmonickému a plnému prebudeniu energie v koreňovej čakre. Dieťa neprežije plné splynutie s matkou, podporu, lásku, dôveru.

To vytvára v jeho celistvosti trhliny, diery. Ako ide životom, kamaráti, partneri, šéfovia mu tieto diery pripomínajú, čo bolí. A tak dotyčný buď vymení partnera, alebo dá výpoveď z práce. Cesta liečenia je ale cestou uvedomenia dier - bolestí -, ktoré pri takto postihnutom človeku vznikli v detstve. Ovšem nie len v detstve. Z kineziologických testov je zrejmé, že prvé bloky, diery, zranenia vznikajú už pri počatí, v prenatálnom vývoji, pri pôrode a v prvých rokoch života.

Celkom zaujímavá téma napríklad na také rande, nie?

Zdroj: https://www.aurahealth.io/

[ivi]