Zoznamte sa s kryoterapiou

Kryoterapia je metóda založená na krátkodobom pobyte v extrémnom mraze. V liečebnom programe zahraničných nemocníc má pevné miesto, u nás je však zatiaľ v začiatkoch. Moderné mraziace zariadenie, v ktorom je absolútne suché prostredie a stabilná teplota od -110 stupňov Celzia do -130 stupňov Celzia, ponúka v našej republike iba niekoľko pracovísk. Kúpeľná metóda, ktorá využíva striedavé účinky vysokých a nízkych teplôt obdobne ako sauna, sa však od horského prostredia značne líši: zatiaľčo po saune kľudne odpočívame, po opustení kryokomory, alebo polária, je obvyklý pohyb a cvičenie.

Metódu po prvýkrát vyskúšal v roku 1978 japónsky profesor Tošima Jaumači, ktorý dokonca používal teploty až -175 stupňov Celzia. Zistil, že celotelová chladná terapia má množstvo liečivých účinkov. Je vhodná najmä ako terapia pri chronickej bolesti u zápalových a degeneratívnych ochoreniach pohybového systému, pri rehabilitácií po úraze či operácií. Chlad znižuje bolesť a mierne opuchy.

Doma si na opuch priložíte len ľadový sáčok z mrazáku, ktorý má teplotu -10 stupňov Celzia. V poláriu je však teplota výrazne nižšia, naviac pobyt v ňom pôsobí na celé telo. Na koži sa nachádza 280 tisíc receptorov regulujúcich na zmeny teplôt, z čoho 250 tisíc tvoria receptory chladu. Ich najväčšia hustota sa nachádza v hlave, predlaktiach a na pokožke brucha, preto by mali byť na pôsobenie chladu vystavované práve tieto oblasti.

Extrémny chlad má pomáhať aj s tzv. civilizačnými chorobami, ako sú bolesti chrbtice, chronický únavový syndróm alebo oslabená imunita. Pri migréne je však na mieste obozretnosť. Pokiaľ migrénu spôsobujú významné zmeny v prekrvení, môže sa stáť, že po kryoterapii človeka rozbolí hlava. Ak sa jedná ale o sekundárnu záležitosť, keď tkvie hlavný problém napríklad pri ochoreniu chrbtice, tu sa dá pomôcť.

Kryoterapia môže pomôcť aj pri zápalových kožných chorobách, pretože extrémny chlad pôsobí protizápalovo. Priamu skúsenosť máme najmä s ľuďmi s atopickým ekzémom. Vidíme, ako im postupne mizne. Suchý mráz kožu zahojí. Kryoterapiu oceňujú najmä športovci. Vďaka nej dochádza k rýchlejšiemu odbúraniu kyseliny mliečnej, ktorá sa ukladá vo svaloch. Pomáha tak športovcom lepšie regenerovať mikrozrazenie a preťažené svalové skupiny, čo dávno vedeli aj zámosrkí hokejisti, ktorí sa po výkone vliezli do vany a nechávali sa zasypávať ľadom.

To ešte nepoznali kryoterapiu. Predstavte si, čo sa stane s motorom, ktorý sa nechladí. A našim motorom sú svaly. Zahrievanie berie energiu a ochladenie zase dodáva. Je známe, že najlepšie výkony podávajú športovci pri teplote medzi dvanástimi a štrnástimi stupňami Celzia. Pravidelné absolvovanie kryoterapie by malo viesť k vzostupu výkonnosti o päťnásť až dvadsať percent. Telo sa totiž naučí lepšie hospodáriť s nergickými zásobami, ktoré pri bežnom prevádzke nevyužíva.

Mrazivá triaška

Pri pohľade na vaše sporo odeté telo a na teplomer, z ktorého na vás v prítmí žiari ceduľka s nápisom -120 stupňov Celzia, budete pochybovať o svojom vlastno zdravom úsudku. "Tak môžete", ozve sa vzápätí. Nasadíte si čelenku, rukavice a rúško na tvár a zíjdete po pár schodoch do mrazivého oparu. Pred dverami komory si dajte dvadsať sekúnd a potom môžete dovnútra. Vstup ako do sauny, len tu nieje horký vzduch, ale peklne studená hmla.

Na prvú návštevu polária doktori odporučujú 2 minúty. Pri pravidelných opakovaniach sa doba zvyšuje po 30 sekundách, nad 4 minúty sa však nejde. Po prvýkrát je to šok a človek si musí zvykať. Už po pár sekundách sa budete triasť ako po zásahu elektrickým prúdom. Podmienený reflex. Telo sa bráni, aby sa nepodchladilo. Podľa pokynov chodíte v kryokomore dookola jedným smerom a po troch otočkách zase obrátene.

Pomaly bez akýchkoľvek pudkých pohybov. Nadychujte sa nosom, vydychujte ústami. Premýšľate, či sa vám pri výdychu nemôže para zrážať o rúško a či ústa začínajú omrzať. Extrémny chlad vás štípe do kože. Bavlnené kraťasy ani tričko takmer nič nezakrývajú, nepomáhajú ani teplé ponožky, rukavice, ani čelenka. Prvé pípnutie. Máte za sebou minútu. Čas beží nekonečne pomaly. Telo sa nekontrolovateľne trasie, už vám to ale toľko nevadí. Odpočítavate druhú minútu a prezeráte si menšie trúbky vo vnútru polária pokryté jemnou mrazivou krustou.

K prevádzke kabíny sa používa syntetický zkvapalnený vzduch, ktorý dovnútra vháňajú práve tie trubky. Vďaka tomu sa potom zmrazí celý priestor. Druhé pípnutie. Dve minúty sú za vami. Rýchlo von! Siahate si na pokožku, či je dobre premrznutá. Neprechladíte sa úplne, ide to len centimeter, maximálne dva pod kožu. Hneď po výstupe z komory dôjde k prudkému ochladeniu kože na dva až desať stupňov Celzia, čo ochráni nervové zakončenia, tým pádom aj vnímanie bolesti, zatiaľčo teplota vo vnútri tela zostane vzhľadom ku krátkej dobe pobytu prakticky nezmenená.

Následne prekrvenie, rovnako tak ako prekrvenie podkožia, väziva, šliach a svalového aparátu, je proti normálnemu stavu mnohonásobne vyššie. Vplyvom stiahnutia periferných kapilár vo svaloch sa krv v extrémnom mraze nahrnie dovnútra tela, kde sa zmieša s krvou teplejšou. Potom sa pri cvičení teplejšia krv vracia späť do svalov, ktorej teplota stúpne asi o dva stupne Celzia. Paradoxne sa idete do mrazáku zahriať.

Komu kryoterapia pomáha?

• Všetkým záujemcov o adapciu na zvýšenú telesnú a psychickú záťaž (najmä aktivným športovcom a vyťaženým manažérom).
• Ľuďom s civilizačnými chorobami, napríklad s boľavou chrbticou, chronickým únavovým syndrómom, oslabením imunitného systému (znížená odolnosť proti infekčným chorobám), depresiou, celulitídou či nadváhou.
• Pacientom s chronickými zápalovými ochoreniami kĺbov a chrbtice, so zápalovými revmatickými ochoreniami mäkkých tkanív a kože, bolestiami kostrovej svaloviny, pomáha pri rehabilitácií po operáciach veľkých kĺbov a chrbtice, ďalej ľuďom s poruchami imunity, roztrúsenú sklerózu, ekzémy, migréna, chronické ochorenia dýchacieho systému, astmou, zvonením alebo piskaním v ušiach alebo po plastických operáciách.

Kryoterapia vám dodá energiu

Silnejšie prekrvenie tela je dôležité pre zlepšenie funkcie kĺbov a uvoľnení kostnej svaloviny. Zvýšená koncentrácia kyslíku v krvi spôsobená dýchaním v tak nízkej teplote potom pôsobí pozitívne na prekrvenie vencovitých ciev a funkciu srdca. Naviac sa vyplavia endorfíny, teda hormóny šťastia. K následnému rozprúdeniu krvy slúži menšia posilovňa, kam sa každý "zmrznutý" ihneď presunie. Stačí osem minút na bicykli a poriadne pretiahnutie.

Budete mať rozpalené tváre ako po celodennom lyžovaní na čerstvom vzduchu, namiesto únavy však zažívate veľký príval energie a šťastia. To kvitujú aj návštevníci v pokročilom veku, rozmrzajúci na bežiacich pásoch. S nadsádzkou by sa vraj mohli po niekoľkých návštevách skaly lámať a vraj vyzerajú o desať rokov mladší.

A ako je to s tou únavou?

Únava, ktorá prirodzene nezodpovedá pracovnému zaťaženiu, vychádza veľmi často z nerovnováhy metabolizmu a zápalu. Ten vzniká na základe častejšej konzumácie niektorých potravín. Napríklad lepok v pšenici spôsobuje pri väčšej konzumácií zápal čriev, ktorý bráni vstrebávaniu dôležitých živín. Stužené tuky, nachádzajú sa v pečive, sušienkách, margarínoch, vypražaných jedál, mastné kyseliny omega-6 v mnohých bežných rafinovaných rastlinných olejoch, ako je slnečnicový, poškodzujú bunky, podporujú rozvoj zápalu a narúšajú výživu mozgu.

Ďalším dôvodom únavy, straty energie alebo bolesti kĺbov je rafinovaný biely cukor - fruktóza, vrátane rôznych sladidiel. Tieto cukry okrem zvýšenej chuti do jedla, obezity a návykovosti ničí dôležité vitamíny a minerály a navodzujú únavu. Nájdete ich v mnohých polotovaroch, limonádach, sladkostiach, jogurtov a podobne. Cukry reagujú s bielkovinami v tele a vytvárajú škodlivé látky, ktoré spôsobujú zápal a zhoršujú prekrvenie mozgu. Z únavu a stratu energie môže aj veľká spotreba kofeínu.

Pravidelné pitie zeleného, čierneho čaju alebo kávy ovplyvňuje negatívne mozog a myseľ, vyvoláva depresie, úzkosti a pod. Príčinou únavy býva často aj oslabená činnosť pečene. Tá zaťažuje predovšetkým večrnú konzumáciu alkoholu, pečiva, cestovín, syrov a červeného mäsa. Pre odstranenie zápalu a postupnému obnovovaniu energie je doporučené obmedzenie kofeínu, mliečmých výrobkov, pšeničného pečiva a pokiaľ možno vylúčenie bieleho cukru, fruktózy a glukózovo-fruktozového sirupu v potravinách.

Hlavné jedlo konzumujte na obed, nie večer. Raz za čas si urobte jednodenný odľahčovací deň - jedze cez deň len zeleninovú polievku, pite čistú vodu a zeleninové šťavy. Doprajte si litovú zeleninu - rukolu, valeriánku, rímsky šalát, čakanku, ktorá posilňuje činnosť pečene, robte denne dýchacie cvičenia. Z byliniek vám pomôžu čaje zo svätej bazalky, tulsi, indický ževšen ašvaganda, peruánska maca, púpavový alebo žihľavový čaj. Mozog prekrví pupočník ázijský brahmi alebo ginkgo biloba.

Kryoterapi nájdete dnes v každom väčšom meste, ako napríklad v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici aj v Žiline.

Zdroj: https://www.medicalnewstoday.com

[ivi]