Žiarlivosť je nemý tyran

Veľa dobrého škodí

Aj vy ste od niekoho počuli, že žiarlivosť je do určitej miery zdravá? Možno ste si práve takto ospravedlňovali to malé pichnutie pri srdci, keď vášmu priateľovi volala kamarátka. Alebo pocit, kedy ste chceli radšej zmiznúť, keď ste mali gratulovať kolegyni k vytúženému povýšeniu, alebo ste sa ocitli zrazu sami v obývačke vášho domu zaseknutý uprostred vety, pretože všetci bežali k vašej mladšej sestre, ktorá na záhrade chcela všetkým ukázať svoje nové ruže? Vo všetkých prípadoch ste boli vlastným vedomím donútení zachovať pokojnú hlavu a nenechať sa strhnúť k príliš ráznemu vyjadreniu svojich pocitov.

Nech ju pri sebe pociťujeme akokoľvek intenzívne, popisovať túto potvoru bližšie asi nie je potreba. Pripomína jedovatého hada, ktorý je ale neuveriteľne krásny. Až tak, že by sa každému chcelo ten jed z neho dostať von, aby nebol skutočným hadom. Had je ale had. Aj bez jedu sa dokáže dostať na tie najcitlivejšie miesta a vytvoriť v nich bolesť. Tá je prvým spúšťačom celého procesu. Samozrejme, čo bolí, to je treba chrániť pred okolím. A tak, aj keď možno bolesť vznikla počas úplne inej situácie, dostali ste sa sem, do bodu tu a teraz, kedy sa znovu ozvala, ešte viac bolestivejšia, až vám to nedá spať.

Je vám jedno, že žiarlivosť dostáva často prívlastok primitívna? Možno to, čo nám chce ukázať, až tak primitívne nie je.

"Civilizačná" choroba?

Vyvinula sa u nás z celkom pragmatických dôvodov. Určuje naše hranice. Či je to postavené v spoločnosti, rodine alebo partnerskom živote. Antropológovia a evoluční psychológovia sa zhodujú v jednej veci: pre našich predkov nebolo jednoduché prilákať a udržať si partnera tak, aby sa s ním následne mohli spáriť. Dôvodom bol aj pomerne krátky životný úsek, v ktorom bol tento počin najvhodnejší. Pohlavne naši predkovia dospievali v rovnakom veku, ako je to v dnešnej spoločnosti, ale tridsiatich rokov sa dožil málokto.

Druhá šanca a čas na nájdenie partnera boli teda značne limitované. Preto sa v nás vypestovala prehnaná citlivosť na potenciálne ohrozenie našich vzťahov. V skratke by sa dalo povedať, že žiarlivosť pociťujeme, keď sa cítime byť ohrození tak, že by to mohlo mať pre nás fatálne následky (napr. vymretie rodu).

Nie je preto vôbec zvláštne, že tento pocit z nás vie vyvrieť náhle a prudko tak, že nás samotných zaskočí. Túžba po istote a genetickej reprodukcii je našej civilizácii daná. Postupom času sa k tejto prirodzenej reakcii, riadenej prirodzenosťou udržať si rod, pridali tiež rôzne atribúty, ktoré v nás túto potvoru len podporili. Nevera, poníženie a hanba. To všetko prišlo spolu s utváraním väčšieho spoločenstva. Chrániť svoju česť a povesť bolo v minulosti otázkou života a smrti.

Útok alebo boj

V televízii je množstvo scén, kde sa hlavnému protagonistovi alebo zloduchovi vďaka žiarlivosti zatmelo pred očami a zbavil sa všetkých zábran. Určite ide aj o autorskú fikciu, ale verte alebo nie, scenáristi nie sú ďaleko od pravdy. Fyzicky sa žiarlivosť prejavuje tiež veľmi jasnými symptómmi. Keď sa cítime ohrození, začnú sa aktivovať naše primitívne emócie. Do krvi sa nám začne vyplavovať adrenalín. Presne to sa deje v našom tele, keď začíname pociťovať žiarlivosť. Presne toto opisujú mnohé srdcervúce love songy.

Skrátka, so žiarlivosťou si neradno zahrávať. Podnecuje nás k boju o to, na čom nám záleží. A taký boj málokedy končí šťastne. Pretože na čo si môžeme uplatňovať vlastnícke právo okrem majetku? Žiarlivosť je veľmi ťaživá emócia spojené s úzkosťou, ohrozením a strachom. Navyše sa do nej primiešava veľmi nebezpečný hnev. A často nie je v malom množstve. Aby bol koktail kompletný, nájdeme tam ešte skľúčenosť a niekedy aj odpor. Žiarlivosť obyčajne vzniká ako dôsledok obavy z reálnej, ale často iracionálnej hrozby.

Obeť žiarlivosti, teda ten, kto žiarli, keď to veľmi zjednodušíme, má väčšinou dva vzorce správania - útek alebo boj.

Hra hormónov

Testosterón je tradične považovaný za mužský "pohlavný" hormón, zatiaľ čo u žien dominuje estrogén. Nie je ale žiadnym tajomstvom, že u žien sa testosterón v tele vyskytuje tiež, ale prirodzene v oveľa menšej miere ako u mužov. Prečo o tom hovoríme? Pretože v roku 2015 sa na tému žiarlivosti realizovala veľmi zaujímavá štúdia. Lane Ritchie a Sari van Anders - obaja z univerzity v Michigane - skúmali súvislosť vylučovania testosterónu a žiarlivosti. Ženy vystavia dvom rôznym situáciám. V tej prvej pristihli svojho partnera, ako flirtuje s inou ženou.

A už bol oheň na streche. Do krvného obehu ženy sa okamžite začal vylučovať testosterón a spolu s ním stúpala aj bojovnosť žien, ktoré pristihli svojho drahého, ako obdarúva komplimenty potencionálnej sokyni. V druhom prípade ženy pristihli svojich partnerov, ako si s nejakou inou ženou dali pusu. Na rozdiel od prvého prípadu, ženy vidiace bozk cudzej žene prekvapivo pociťovali skôr smútok a beznádej. Ako keby vzdali akýkoľvek boj o partnera, pretože sa im zdal zbytočný.

Othello a Desdemona

Príbeh žiarlivého Maura, jeho milujúcej ženy Desdemony aj zradného našepkávača Jaga dodnes vzrušuje divákov aj tvorcov. Prečo? Pretože ako v iných Shakespearových hrách je to príbeh o primitovních ľudských emóciách, ktoré prežívame všetci a sprevádzajú nás celými dejinami. Ak ste túto hru videli, určite viete, že je presiaknutá žiarlivosťou a závisťou. Negatívne emócie, ktoré v nás vyvoláva desivá predstava nevery, už zažil každý z nás. Niekedy také emócie vyvoláva predošlá skúsenosť, niekedy je to samotná láska, kedy sa na svojho partnera upneme tak veľmi, že sa bojíme čo i len predstavy, že ho stratíme.

Partner v úlohe Stalkera

Partnerská žiarlivosť môže mať niekoľko dôvodov a príčin. V prvom rade to môže byť nízke sebavedomie. Často sa ľudia doslova ničia myšlienkou, že ich polovička si nájde niekoho lepšieho, krajšieho, múdrejšieho. Aj negatívna skúsenosť z minulosti vie zamiešať karty a priliať olej do ohňa žiarlivosti. Dotknutá osoba mohla v minulosti zažiť neveru alebo sa stať iným spôsobom súčasťou mileneckého trojuholníka, napríklad mohla byť tá, kvôli ktorej muž podvádzal, alebo mohla sama podvádzať.

Dôverovať partnerovi môže byť preto pre ňu veľmi ťažké, pretože presne vie, aké to je, keď človek podvádza. Okrem negatívnej skúsenosti a nízkeho sebavedomia môže byť prehnaná žiarlivosť spojená aj s naším detstvom. U jednotlivcov sa môže prejavovať prehnaná žiarlivosť aj v prípadoch, keď sa im v detstve nedostávalo dostatok pozornosti zo strany rodičov. Keď rodičia nemali na dieťa dostatok času a neprejavovali mu dostatok náklonnosti, alebo keď vedome alebo nevedome uprednostňovali druhého súrodenca, môže to mať na jednotlivca neblahý vplyv.

Emočné utrpenie z detstva sa prenáša do dospelosti a potom si ho kompenzuje prehnanou žiarlivosťou na svojho partnera. Žijete vo vzťahu, ktorý je silne poznačený žiarlivosťou? Týrajú sa týmto pocitom dennodenne vy alebo váš partner? Chorobná žiarlivosť nie je nič príjemného a určite ju netreba brať na ľahkú váhu. Príliš žiarlivý človek môže byť pre svoje okolie skutočným nebezpečenstvom. Chorobná žiarlivosť, alebo inak nazývaná aj Othelov syndróm, má niekoľko symptómov, podľa ktorých je možné ju rozpoznať.

Ste cieľom neustálych bezdôvodných útokov a podozrievavých otázok? Máte pocit, že váš partner všetko prekrúca a prispôsobuje svojej realite, v ktorej ste mu stoj čo stoj neverní? Potom je dôležité konať. Chorobná žiarlivosť je tvrdý oriešok a často si s ňou nevedia poradiť ani odborníci. Môže niekedy zájsť tak ďaleko, až sa stane nevyliečiteľnou. Čím skôr vyhľadáte odbornú pomoc, tým jednoduchšie a ľahšie sa dá problém riešiť. Chorobná žiarlivosť je prekliatie. Pre jej vlastného aj obeť. Jediným spôsobom, ako sa vymaniť z jej chápadiel je sebadisciplína a racionálne kontrola svojich emócií.

V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že garanciu vernosti nám nedá nikto. Nikto z nás nemá 100% istotu, že nám sa to nestane. Jediné, čo môžeme urobiť, je vynaložiť energiu na to, aby náš vzťah bol naplnený a aby sme sa v ňom cítili dobre. Takže nabudúce namiesto výčitiek, podozrievania a dusnej atmosféry vytvorte ich presný opak. Možno vám to udrží vzťah dlhšie, aj keď nie je naveky šťastný a bez dôvodu na žiarlenie. A čo iné situácie? Zastaňte sa asertívne svojej hranice. Porozmýšľajte ale čo možno najobjektívnejšie nad pohnútkami a slovami, ktoré vypúšťame z úst.

Otestujte sa: Trpí váš partner chorobnou žiarlivosťou?

• Bola vášmu žiarlivému partnerovi niekedy diagnostikovaná psychiatrická diagnóza?
• Je váš partner 100% presvedčený o vašej nevere, aj keď k tomu nemá dôvod?
• Je žiarlivosť tak silná, že podozrenia nie sú vyvrátiteľné bežnými logickými argumentmi?
• Sú podozrenia vášho partnera až bizarné, krajne nepravdepodobné?
• Bol alebo je váš partner závislý na drogách alebo alkohole?
• Došlo vplyvom žiarlivosti k fyzickým útokom?

Ak ste odpovedali aspoň raz áno, môže ísť o patologickú žiarlivosť. Neriešte problém sami, rozhodne je potrebné kontaktovať odborníkov.

Príliš veľa žiarlivosti je chorobou. Ak to už sami nezvládate, nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc. Nájdete ju v akomkoľvek väčšom meste - v Bratislave, Nitre, Žiline alebo napríklad Košiciach.

[ivi]