Zdravotné dôsledky havárie v Černobyle, zoznámte sa
Dňa 26. apríla 1986 1:24 Kyjevského času - výbuchy na reaktore číslo štyri jadrovej elektrárne v Černobyle na Ukrajine, vtedajšej republiky bývalého Sovietskeho zväzu, viedli k obrovskému úniku rádioaktívnych materiálov do ovzdušia. Tieto rádioaktívne materiály mali dopad v kajinách Európy, predovšetkým na veľkých územiach Bieloruska, Ruskej federácie a Ukrajiny. 26. apríla 1986 viedla explózia pary a vodíka v jednotke 4 v Černobyle k prasknutiu v nádobe reaktora a požiaru, ktorý trval 10 dní.
Odhaduje sa, že v roku 1986 až 1987 bolo zapojených do tejto černobylskej havárie dokonca až tristo tisíc pracovníkov na likvidáciu, čo sa týkalo najmä likvidátorov z armády, personál elektrárne, miestnych policajtov a hasičov. Najväčšie radiačne dávky získalo približne dvesto štyridsať likvidátorov pri vykonávaní významných záchranarských činností v pásme reaktora okolo tridsať kilometrov. Neskôr sa počet registrovaných likvidatórov zvýšil až na neuveriteľných šesťsto tisíc, aj keď už len malá časť z nich bola vystavená vysokým úrovniam radiácie. V jari a v lete roku 1986 bolo evakuovaných údajne sto šestnásť ľudí z oblasti okolo reaktora v Černobyle a z mesta Pripyat do nekontaminovaných oblastí. Ďalších dvesto tridsať tisíc ľudí bolo v nasledujúcich rokoch ešte znovu premiestnených.
Rýchle fakty
Nehoda v jadrovej elektrárni v Černobyle na Ukrajine v roku 1986 bola najväčším nekontrolovateľným únikom radioaktívnych látok v histórii. Počiatočný výbuch pary mal za následok smrť dvoch pracovníkov. Akútnym radiačným syndrómom (ARS) utrpelo v dôsledku vysokých dávok ožarenia sto tridsať štyri pracovníkov závodu a zachranárskych pracovníkov. Dvadsať osem z nich neskôr zomrelo na ARS. Celkový počet prípadov rakoviny štítnej žľazy registrovaných v období 1991 - 2015 medzi osobami mladšími 18 rokov sa v roku 1986 po celom Bielorusku, Ukrajine a po štyri najviac kontaminované oblasti Ruskej federácie priblížilo dvadsiatim tisícom. Približne päť tisíc prípadov rakoviny štítnej žľazy boli spôsobené radioaktívnym jódom vystavený deťom alebo dospievajúcim v dobe nehody. Neboli preukázané žiadne ďalšie zvýšenia výskytu rakoviny, leukemických a nerakovinových ochorení z ožarenia.
Evakuácia a psychika miestnych
Evakuácia a premiestnenie sa pre mnoho ľudí ukázalo ako hlboko traumatický zážitok z dôvodu narušenia ich doterajších sociálnych sieti a možnosti návratu do svojich domovov. Okrem narušenej psychiky a nedostatku spoľahlivých informácií poskytnutých ľuďom postihnutých v prvých rokoch po nehode došlo k rozsiahlej nedôvere k oficiálnym informáciám a k falošnému pripísaniu väčšiny zdravotných problémov radiačnému ožareniu z Černobylu. Pre osoby najviac postihnuté nehodou bolo poskytovanie zdravých a presných informácií veľmi dôležité, aby sa im dokázalo pomôcť s ich liečebným procesom.
Dopady na zdravie pracovníkov
V deň nehody bolo na mieste šesťsto pracovníkov. Sto tridsať štyri utrpelo akútne radiačné ochorenie, z ktorých dvadsať osem zomrelo v prvých troch mesiacoch. Pre tých, ktorí prežili radiačné onemocnenie, trvalo zotavenie niekoľko rokov. Medzi šesťsto pracovníkov na mieste bolo zaznamenané zvýšenie výskytu leukémie a šedého zákalu pri osobách vystavených vyšším dávkam žiarenia. Inak nedošlo k žiadnemu nárastu váskytu rakoviny alebo leukémie medzi ostatnými ožarenými pracovníkmi.
Rakovina štítnej žľazy
K veľkému nárastu výskytu rakoviny štítnej žľazy došlo pri ľuďoch, ktorí boli v dobe nehody malé deti a adolescenti a žili v najviac kontaminovaných oblastiach Bieloruska, Ruskej federácie a Ukrajiny. To bolo spôsobené vysokým obsahom rádioaktívneho jódu uvoľneného z reaktora v Černobyle v prvých dňoch po nehode. Rádioaktívny jód bol uložený na pastvinách požieraných kravami, ktoré sa potom koncentrovali do mlieka, ktoré bolo následne pité deťmi. Toto bolo ďalej zhoršené tiež všeobecným nedostatkom jódu, že sa v štítnej žľaze hromadilo viac rádioaktívneho jódu.
Reprodukčné a dedičné účinky na zdravie detí
Vzhľadom k nízkym radiačným dávkam, ktoré ostávala väčšina ľudí vystavených havárii v Černobyle, neboli preukázané žiadne účinky na plodnosť, počet mrtvých pôrodov, nepriaznivé výsledky tehotenstva alebo komplikácie pri pôrode, ani sa už neočakáva, že by akékoľvek boli.
Ako sa to všetko stalo?
Systémová skúška bola naplánovaná na osudnú noc 25. apríla 1986. Skúška bola navrhnutá tak, aby sa zistilo, či by reaktor mohol udržovať odpovedajúcu cirkuláciu chladiacu vody po núdzovom odstavení, kedy samotný reaktor stráca výkon. Aby sa pokračovalo v zaisťovaní chladenia reaktora, mali turbíny pokračovať v prevádzke čerpadiel, do kým záložné turbogenerátori nemohli prevziať prevádzku chladiacich čerpadiel. V prípade reaktora RBMK bol známy návrhový defekt, ktorý znamenal, že po núdzovom odstavení bude reaktor bez prúdenia chladiacej vody po dobu až sedemdesiat päť sekúnd, počas ktorých by sa v jadre reaktora mohlo vytvoriť dostatočné množstvo tepla, ktoré by spôsobilo katastrofické zlyhanie. Použitím turbín k prevádzke čerpadiel pri štarte turbogenerátorov by tento čas mohol byť znížený na približne pätnásť sekúnd, ktorý bol považovaný za prijateľný. Vzhľadom k povahe skúšky bolo nutné deaktivovať automatické vypínacie systémy, pretože samotná skúška bola riadiacími systémami vnímaná ako porucha. Skúška mala prebehnúť skôr, ale kvôli logistickým a personálnym problémom to bolo inak. To znamenalo, že pracovníci vykonávajúci test neboli riadne informovaní a neboli celkom v obraze o skúšobnom postupe.
Aby bolo možné test bezpečne uskutočnť, bolo nutné znížiť výkon na približne dvadsať percent normalného prevádzkového výkonu. ez ohľadu na personál, konštrukčný chyba v reaktore spôsobila, že sa reaktor stal nestabilným, keď pracoval pri nízkych energetických výkonoch. Keď výkon znížený, nastal nebezpečný pokles výkonu, pretože inžinier omylom vložil ovládaciu tyč príliš ďaleko. V tomto bode, medzi 00:35 a 00:45 dňa 26. apríla, v jadre reaktora rástli horúce body, ale akonáhle bol núdzový vypínaci systém deaktivovaný, alarmi boli ignorované a test aj napriek tomu pokračova. Ako prostriedok skúšky boli aktivované pomocné vodné čerpadlá, čo zvýšilo prietok vody do turbín, a to spôsobilo zvýšenie teploty vody. Prítomnosť väčšieho množstva vody viedla k ´dalšiemu poklesu výkonu reaktora a prietok vody presiahol bezpečný limit v 01:19 Kyjevského času. V snahe zvýšiť výkon reaktora boli dve obehové čerpadlá vypnuté a regulačné tyče boli odobrané z jadra. Tyče boli ovládané manuálne, pričom ovládanie bolo odobrané z automatizovaného riadiacého systému reaktora. Celá táto havária a katastrofa, ktorá mala katastrofálny koniec, bola skvelo popísaná (aj s neinformovanosti celého sveta) v novéj päťdielnej minisérii seriálu z koprodukcie spoločnosti HBO a Sky s názvom Černobyľ, kde si zahrali napríklad: Jared Harris, Stellan Skarsgard, Emily Watson a veľa ďalších. Doporučujeme, aby ste si urobili čas a na seriál Černobyl sa pozreli.
Černobyl dnes
Správa UNSCEAR už z roku 2008 o Černobyle potvrdila, že aj keď sú k dispozícii nové výskumné údaje, hlavné závery o zdravotných následkoch havárie v Černobyle v roku 1986 sú v podstate v súlade s predchádzajúcimi hodnoteniami. UNSCEAR 2018 zase uznáva, že rakovina štítnej žľazy je hlavným zdravotným problémom pri jedincoch, ktorí boli v dobe nehody deťmi alebo dospievajúcimi, a že je nutné ďalšie vyšetrovanie k určeniu dlhodobých následkov ožarenia. Predchádzajúci strach z nárastu počtu leukémií sa neuskutočnil, ani nevznikli žiadne problémy s plodnosťou. Ako ukazujú predchádzajúce hodnotenia, bolo pozorované psychologické účinky, ako je vysoká úzkosť a všeobecne zlý zdravotný stav. V Ázii a v Severnej Amerike neboli známe žiadne dôsledky tejto nehody. Do Černobylu sa uskutočňujú dokonca aj zájazdy.
Pri každej dôležitej udalosti, ale tiež havárii a katastrofe si človek uvedomí, že život je krátky. Kto by teda chcel byť sám? Nečakajte ani chvíľočku a zoznámte sa. Veda vám v tom môže pomôcť, skúste využiť vedecký zoznamovací dotazník.
[kač]