Zbavte sa nádchy!

Liečenej nádchy sa vraj zbavíte za týždeň, neliečenej za sedem dní. Dá sa tomuto utrpeniu nejako vyhnúť? Vírusy, ktoré spôsobujú nádchu, sa menia tak rýchlo, že je prakticky nemožné proti nim vyvinúť očkovaciu látku. Našťastie sa na ňu neumiera, ale znepríjemniť tých niekoľko dní naozaj dokáže.

So zimou nesúvisí

Dospelý človek trpí nádchou zhruba štyrikrát do roka, deti až sedemkrát častejšie. Makrobiotici by vám poradili, že vyradením kravskej bielkoviny a jednoduchých cukrov možno nádche a zahlienení všeobecne predísť. Ak trpíte na ňu naozaj často, nie je od veci to na pár mesiacov skúsiť. Vírus nádchy sa nachádza vo vzduchu, kam sa dostáva pri smrkaní a kýchaní. Obsahuje ho aj nosový sekrét nakazeného človeka, preto sa ľahko šíri.

Nádcha nás zvyčajne zaskočí s prichádzajúcou jeseňou a zimou. Súvisí to ale skôr s oslabením imunity v chladnejších mesiacoch než s počasím. V túto dobu tiež trávime viac času v uzavretých miestnostiach so suchým vzduchom, kde sa šírenie infekcie darí. Možno máte vyskúšané, že akonáhle so začínajúcou nádchou odídete na hory, zmizne na čerstvom vzduchu. Naozaj to môže fungovať.

Slaná voda pomáha

Nosové spreje a kvapky bývajú to prvé, po čom siahneme. Zmierňujú opuch slizníc, zvlhčujú ich, tíšia bolesť a uvoľňujú nos. Pri dlhodobom užívaní si na ne ale nosová sliznica zvykne a hrozí, že bez pridaných chemických látok nebude správne fungovať. Návykové nie sú len kvapky na prírodnej báze, napríklad s výťažkami olejov z borovice, mäty piepornej, eukalyptu, tymiánu alebo harmančeka. Znamenitý je aj sprej s morskou vodou.

Preplachovanie soľou pochádza od indických jogínov. Nielenže očistí a mierne dezinfikuje sliznicu nosa, ale pri pravidelnom používaní ju tiež postupne otuží, a ona potom ľahšie odolá nájazdom ďalších vírusov. Na túto procedúru si môžete zakúpiť špeciálnu mištičku zvanú lota, vystačíte si ale aj s bežnou detskou kanvičku o objeme zhruba pol litra. Ide o to, aby lievik nádobky lícoval s nosnou dierkou, do ktorej sa bude nalievať slaná voda. Ak chcete vidieť video návod, pozrite sa na Youtube, kde známy psychoterapeut Karel Nešpor vykonáva tento výplach aj s obyčajným plastovým lievikom.

Nosový preplach

Celý proces preplachovania nosa nie je nebezpečný, bolestivý ani nepríjemný. Len pre nás Európanov neobvyklý. Verte ale, že pomôže. Naplňte nádobu pol litrom vlažnej vody a nechajte päť minút odstáť. Rozpustite v nej lyžičku morskej soli. Postavte sa nad umývadlo, nakloňte hlavu na stranu, a k jednému nosnému vchodu priložte nádobku so slanou vodou. Pomaly ju lejte dovnútra. Vďaka náklonu hlavy pretečie voda opačnou nosnou dierkou von. Vodu neprehĺtajte a pokojne dýchajte ústami.

Druhú polovicu vody vlejte druhou nosnou dierkou. Nakoniec sa zľahka vysmrkajte. Jogíni hovoria, že pri celom procese by ste sa mali sústrediť, kadiaľ voda preteká a čo zlé z vášho tela odnáša. Ideálna očista nosa je ráno, ale ak máte nádchu, oceníte ju aj pred spaním. Opakujte každý deň až do zmiernenia ťažkostí, alebo preventívne. Jediné obmedzenie, kedy sa preplachovaniu nosa radšej vyhnite, je po komplikovaných zápaloch stredného ucha a pri zápaloch dutín.

Dostatok tekutín vám uľaví

Zvlhčená sliznica sa lieči oveľa lepšie, a tak nezabúdajte piť. Čaj, med a citrón sú základ. Med stimuluje tvorbu serotonínu, ktorý navodzuje uvoľnenie a spánok. Zmiešaný s citrónom zase tvorí utišujúci sirup. Dýchacie cesty uvoľňuje tiež klinčekový čaj. Ten navyše podporuje potenie a zníženie teploty. Výborným liekom je aj nadrobno nasekaná cibuľa, pokvapkaná medom a lúhovaná cez noc.

Ordinujte si jednu čajovú lyžičku každé dve hodiny. Naše babičky tvrdili, že všetko vylieči tiež silný domáci vývar a horúci kúpeľ. Určite si ale vystačíte aj so sprchou, pretože horúca para upchatý nos krásne uvoľní.

Imunita je základ

Tým sa dostávame na inhalácie. Najlepšie sú z harmančeka, tymiánu, mäty a šalvie. Využiť sa dajú aj vonné silice, napríklad bazalkové, levanduľové, majoránkové alebo tea tree. Uplatňuje 50 gramov byliniek na liter horúcej vody a nechajte krátko lúhovať. Potom skloňte hlavu nad výluh, prikryte uterákom, aby neunikala para, a pomaly vdychujte aspoň 15 minút. Nesklánějte sa ale príliš nízko, nech si neobaríme nos.

Ideálne opakujte dvakrát denne. K inhalácii pristupujte ako k saune. Neodporúča sa iba pri ochoreniach srdca, zápalu dutín alebo v tehotenstve. Ovšem ešte lepšie ako riešiť vyhnanie nádchy z tela je vôbec ju k sebe nepustiť. Zamerajte preto včas pozornosť na svoju imunitu. Vyraďte z jedálnička najčastejšie alergény, ako sú mlieko, jednoduché cukry a lepok. Pridajte vitamíny v podobe ovocia a zeleniny, veľa pite a cvičte.

Nezabúdajte na pohyb na čerstvom vzduchu a oddych v podobe sauny i dostatku spánku. Zdá sa vám to zložité? Za život bez nádchy to určite stojí!

Proti nádche vás nenaočkujú, ale inak skoro proti všetkému

Očkovanie vychádza z jednoduchej myšlienky a využíva pamäte imunity. Pri opakovanom stretnutí s mikroorganizmom dochádza k rýchlejšej imunitnej reakcii a telo dokáže infekciu zlikvidovať v počiatku nákazy, teda sa nerozvinie ochorenie. Je to ale bezpečné? Očkovanie je umelo vytvorené stretnutie imunity s oslabením mikróbov alebo toxínom. Je to preto, aby došlo ku špecifickej imunitnej reakcii, ktorá umožní pri skutočnom kontakte s nákazou zabrániť prepuknutiu choroby a poškodeniu organizmu.

Základ tejto metódy položil v roku 1770 anglický lekár Edward Jenner. Vo veľkom sa začalo očkovať proti nebezpečným nákazám, čoskoro sa však začali vyvíjať aj vakcíny na bežné typy ochorenia, ktoré nie sú pre zdravý organizmus nebezpečné, iba zriedkavo spôsobujú vedľajšie komplikácie. Prínos takéhoto očkovania je pritom diskutabilný. Musíme mať na pamäti, že zasahujeme do riadiacich štruktúr nervového systému a vedľajšie účinky môžu byť pre organizmus veľmi nebezpečné.

Živé, alebo mŕtve?

Čo obsahujú očkovacie vakcíny? Základom sú zložky, ktoré aktívne pôsobia na imunitný systém. V prvom rade sú to antigény, teda oslabené alebo čiastočne zmenené patogénne mikroorganizmy alebo ich toxíny, proti ktorým sa očkuje. Používajú sa hlavne živé oslabené kmene. Tieto vakcíny sú najpodobnejšie prirodzenej nákaze a vzniká po nich dlhodobá imunita. Je tu ale riziko vzniku infekčných ložísk.

Deťom by sa preto mali podávať čo najneskôr, minimálne od dvoch rokov vyššie, pretože až v tomto veku dozrieva hematoencefalická bariéra a znižuje sa riziko napadnutia mozgu. Príkladom sú osýpky, rubeola, mumps, tuberkulóza alebo detská obrna. Ďalej sa používajú aj mŕtve baktérie alebo inaktivované vírusy. V tomto prípade je nutné podať veľké množstvo antigénu. Imunitná odpoveď je nižšia, preto je treba očkovanie približne trikrát až štyrikrát opakovať.

Príkladom môžu byť vakcíny proti žltačke typu A alebo kliešťovej encefalitíde. U toxínov sa používa pozmenený typ, takzvaný toxoid. Ten sa naviaže na chemickú látku (najčastejšie hliníkovú zlúčeninu), ktorá zabráni jeho toxickému pôsobeniu. Vďaka toxoidu vzniknú B-lymfocyty produkujúce protilátky proti prípadnému skutočnému toxínu.

Nebezpečné sú všetky

Je dôležité si uvedomiť, že všetky typy antigénov môžu vytvárať mikrobiálne ložiská, pretože na organizmus pôsobia aj malé časti mikroorganizmov - napríklad kúsky DNA. Ďalšou veľmi dôležitou zložkou očkovacích vakcín sú tzv. adjuvans chemické látky, ktoré zabraňujú rýchlemu zlikvidovaniu antigénov imunitou a napomáhajú k vytvoreniu dostatočne silnej reakcie. Antigény a adjuvans veľmi zásadne umelým spôsobom zasahujú do riadenia imunitného systému a môžu spôsobiť celý rad nežiaducich účinkov.

Je nutné si uvedomiť, že pri prirodzenej nákaze dôjde k nasadnutiu patogénu na sliznice, čím je spustené celé spektrum veľmi zložitých imunitných dejov. Pri očkovaní sú tieto deje cez adjuvans ovplyvňované, dochádza k umelému vyradeniu určitej časti imunity aj k neprirodzenému posilňovaniu protilátok. Keď dôjde k zafixovaniu tejto nerovnováhy, začnú sa v tele prejavovať rôzne alergie a ekzémy. Tie môžu ďalej prerásť v astmu a ďalšie problémy.

Toxická záťaž

Ďalšou zložkou vakcín sú chemické látky, ktoré majú zaručiť ich stálosť a kvalitu. Sú to konzervačné látky, napríklad neslávne známa ortuťová zlúčenina thimerosal, s ktorou sa spája podozrenie, že spúšťa autizmus. Ortuť je veľmi toxická pre nervový systém a stojí za celým radom jeho porúch. Ďalšími autoimunitnými chorobami spojenými s očkovaním môžu byť roztrúsená skleróza, rôzne zápaly kĺbov, poruchy zrážanlivosti krvi, zápaly žíl a podobne.

Imunita je prednejšia

Čo z toho vyplýva? Je vhodné očkovať proti chorobám, u ktorých je vysoké riziko nákazy, úmrtnosti alebo závažných komplikácií. Ako úplne zbytočné sa však ukazuje očkovanie proti chorobám, s ktorými si zdravý organizmus poradí sám. Väčšinou sú to bežné patogény, ako ovčie kiahne, pneumokok, chrípka alebo papilomavírusy. Namiesto očkovania sa oplatí zamerať sa na imunitu.

U týchto infekcií je potrebné brať do úvahy aj ich veľkú variabilitu, teda vznik nových agresívnych kmeňov. Pre očkovaných sú paradoxne ešte nebezpečnejšie, pretože ich imunita nie je komplexná a prirodzená. V prípade očkovania je veľmi dôležité, aby organizmus dieťaťa alebo dospelého bol úplne zdravý, bol v perfektnej fyzickej aj psychickej kondícii. Jedine tak sa predíde komplikáciám.

Tak, až sa dostanete do správnej formy a budete sa cítiť parádne, tak sa hneď zoznámte s druhou polovičkou a vezmite ju niekam na rande po našej krásnej zemičke. Kam na rande? Poradíme!

[ivi]