Vzali sa z rozumu

Manželstvo zákon definuje ako "trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktorého hlavnou úlohou je založenie rodiny a výchova detí." Ako jednoducho to znie, tak zložité to je. Šanca, že vaše manželstvo vydrží, je podľa štatistík na Slovensku zhruba päťdesiat na päťdesiat, takže každé druhé manželstvo sa rozpadne, bohužiaľ. Pritom mnohí z nás v manželstvo veria, mnohí z nás po ňom túžia, ale len nemnohí to dokážu.

Začalo to inak

Keď hovoríme o manželstve, nemôžeme nehovoriť o láske. Teda z dnešného pohľadu. Láska ako cit alebo prežitok je najskôr stále rovnaká, ale s láskou a manželstvom to skôr bolo úplne inak. Nezačínajte rovno od Adama, ale už v starom Grécku, kde nemali láska s manželstvom vôbec čo robiť. Láska vášnivá bola považovaná za niečo ako pomätenie zmyslov a zamilovaný za blázna.

Najvrúcnejší cit manžela k manželke, pokiaľ k nej necítil priamo nenávisť, bola filia - náklonnosť. Funkciou ženy bolo rodenie potomkov a starostlivosť o dom - je pozoruhodné, ako sa podobný model naprieč storočiami zachoval dodnes. Ďalším príspevkom antiky je obdiv k platonickej, teda nenaplnenej láske, a zaujímavá myšlienka, že najlepšia láska vzniká medzi ľuďmi rovnakého pohlavia.

Je to choroba

Je málo známe, že aj u nás ešte raný stredovek lásku pokladal za chorobu a ak sa pozriete do stredovekých lekárskych kníh, nájdete tam dokonca aj radu, ako sa tejto choroby zbaviť. Bola popisovaná ako "intenzívna túžba sprevádzaná veľkou zmlyslovou žiadostivosťou a utrpením mysle", čo sa do dnešných dní nezmenilo. Francúzsky historik Jacques le Goff napísal: "To, čo my dnes nazývame láskou, stredovek zrejme nepoznal. Dokonca je to pre neho pejoratívne slovo".

Až v 17. storočí sa začala objavovať idea, že láska môže byť šťastná, ale napriek tomu nebola príliš rozšírená myšlienka, že by sa manželia mali milovať. A už vôbec nie, že by si mali voliť svoje náprotivky. K tomu, že by láska mohla byť predpokladom k manželstvu, sme sa dopracovali až zhruba v polovici 19. storočia! Do tej doby bola svadba takmer bezvýhradne synonymom obchodu. Takže historky typu "Ako si chudobná dievčina princa vzala" sú z historického hľadiska úplný nezmysel, ale dodnes sa táto myšlienka chudobným dievčatám pozdáva.

Zamilovanosť zárukou šťastia?

Dohodnuté manželstvá, ktoré boli jedinou bežnou praxou po väčšinu histórie (a v niektorých častiach sveta stále neochvejne fungujú, napr. v Indii), majú niektoré nesporné výhody: nevesta aj ženích totiž pochádzajú väčšinou z rovnakého prostredia a sú na približne rovnakej ekonomickej úrovni. Čo znamená, že aj ich rodiny sú podobné a šťastní novomanželia sa skôr vyhnú treniciam pochádzajúcim z ich prapôvodných odlišností (dedina - mesto, malá - veľká rodina, chudobní - bohatí).

Je to síce smutná priama úmera, ale čím viac sa rodina drahocenného líšia od vašej, tým väčšia je pravdepodobnosť ťažkostí. Ak v jeho rodine vládne tvrdou rukou a nekompromisnou otec, ťažko možno očakávať, že váš vyvolený nechá, aby ste vy velila rukou tvrdou a nekompromisnou jemu. Bude chcieť veliť sám. V spoločnosti, kde sa sobáše bežne dohovárajú, býva rola muža a ženy vcelku presne stanovená a tradične sa odovzdáva z generácie na generáciu. Ženy si to feminizmom trochu zamiešali.

V našej kultúre podľa odborníkov v manželstve vzťahy fungujú zhruba takto (všeobecne, do úvahy berte šťastné výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo): napred zamilovaní - potom utváranie vzťahu - vznik manželstva - postupný úbytok vášne (tzv. priateľská láska). V kultúrach, kde sú bežné dohodnuté sobáše, môže dochádzať k nasledujúcemu: partner neznámy - vznik dohovoreného manželstva - možné zamilovanie a vytváranie intímneho vzťahu v priebehu spolužitia.

Čo napríklad Maryša?

Maryša je pekným príkladom dohovoreného sobáša. V dráme bratov Mrštíkových sa príznačne stretlo staré s novým: priemyselná revolúcia v 19. storočí vyvolala rad spoločenských zmien a ženy začali pomaly zisťovať, že môžu robiť taky niečo iné ako tancovať okolo domácnosti a manžela. Že existuje aj možnosť, hoci zatiaľ veľa hmlistá, že sa s nimi nemusí zaobchádzať ako s majetkom, ale že môžu rozhodovať o svojom živote samy.

V dráme bratov Mrštíkových sa Maryša, dcéra bohatého sedliaka, zamilovala do synčeka z chudobnej rodiny, ale otec pre ňu mal vyhliadnutého bohatého mlynára Vavra. Príbeh je preslávený: Maryša je donútená k sobášu, manželstvo je nešťastné, Vávro nešťastnú manželku dokonca bije a s jej otcom sa súdi o to, o čo celý čas v skutočnosti išlo - o veno... Dráma vrcholí tým, že Maryša manžela otrávi otrušíkem v káve.

Mimochodom, všimnite si, ako to predtým bolo jednoduché: dneska by žena na prostriedok vhodný k vyprevadeniu manžela na onen svet potrebovala recept, pri odchode z lekárne by ju natočili pouličné kamery a pri pitve by sa na všetko rovnako prišlo.

V dráme Maryša autori popísali osud Márie Horákovej z Těšan, ktorá si ako dvadsaťročná vzala Felixa Turka, o pätnásť rokov staršieho vdovca s tromi deťmi. Možno ho nechcela, možno mala iného... Každopádne Maria svojho manžela neotrávila, aspoň nie otrušíkom, prežili spolu 39 rokov a vychovali šesť detí. Na ich spoločnom hrobe je nápis: "Napísané dráma - prežité viac". Toľko k realite dohodnutých sobášov.

Plusy a mínusy

Hoci si ženy dnes nedokážu predstaviť, že by im manžela bez ohľadu na potreby vybrali rodičia, ešte pár generácií späť bola vlastná voľba partnera prakticky nemysliteľná. Ženy boli vychovávané a vedené k budúcemu sobášu a oddanej doživotnej službe manželovi a deťom - a brali to ako samozrejmosť, pretože iná možnosť prakticky neexistovala. Ale pre nás nemysliteľný výber budúceho manžela rodičmi môže prinášať aj určité pozitíva: v stave akútnej zamilovanosti nedokážeme objektívne vidieť negatíva objektu nášho vzplanutia.

U dohodnutých sobášov odpadajú peripetie s hľadaním partnera a v prípade zlyhania môžeme všetku vinu zvaliť na zlý výber rodičov a uchýliť sa do ich previnilého ochranného náručia. Nevýhodou dohodnutých sobášov pre mnohých bolo, že atraktívnosť neviest bola v priamej úmere k veľkosti vena a ďalších benefitov sobášom získaných, čiže čím chudobnejšia nevesta, tým horšia na výdaj.

Dnes sa našťastie zohľadňujú aj iné prednosti než veľkosť poľa a počet kusov dobytka, je to dokonca naopak - solventný by mal byť muž, žena môže oslniť inteligenciou, vzdelanosťou, krásou či nezávislosťou, čo ešte pred pár desiatkami rokov nehralo žiadnu rolu. Hoci žijeme v čase, keď nad rozumom víťazí skôr cit a kedy nám rodičia do výberu príliš hovoriť nemôžu, môžu prípadne nesúhlasiť (v najhoršom prípade nás vydedia), stále je dosť žien (aj mužov), ktorí partnerstvo pojmú ako záležitosť ekonomickú.

Hoci sa zdá, že je partner, disponujúci zavedenou továrňou na mäsové konzervy, trochu retardovaný, prednosti zaisteného života v istote a luxusu akosi preváži fakt, že nevie čítať. Ale to nie je nič nové. Veky osvedčená prax vyznieva skôr v prospech rozumu než citu, ale prieskumy spokojnosti párov vykonané v Anglicku a v Indii (kde sú až na absolútne výnimky sobáše dohovorené) dopadli len mierne v prospech Indie, rovnako ako prieskumy párov, ktoré sa "vzali z lásky" a ktoré sa "museli brať".

Všimnite si slová "mierne". Ukázalo sa totiž, že nech z lásky, alebo z rozumu: je ďaleko dôležitejšie, ako sa ďalej ľudia k sebe správajú a ako sa o vzťah starajú.

Nová doba, nové poňatie

Aj dnes sa ale ľudia berú z rozumu. Prečo to robia? Tu je päť najčastejších dôvodov.

Únava

Stáva sa to obom pohlaviam. Už nechcú ďalej hľadať vhodného partnera, sú unavení zo všetkých sklamaní a už proste NECHCÚ. Čo sa stane? Poľavia zo všetkých svojich predstáv a požiadaviek a vrhnú sa do zväzku bez ďalšieho rozmýšľania.

Túžba po dieťati

Táto situácia sa mužov moc netýka, skoro vôbec. Ženám začnú tikať biologické hodiny, začnú byť šialené, pretože si uvedomia, že nemajú ešte ani vhodného partnera a roky utekajú. Využijú teda "pomoc" niekoho, kto je najbližšie. Ale čo budú robiť až naplnenie z dieťaťa vyprchá?

Pocit bezpečia a finančná istota

Nemusí ísť hneď o zlatokopectvo. Stačí, že vás priťahujú viac ľudia, ktorí sú zodpovední a finančne zaistení. Čo si budeme nahovárať, je to tu hneď o pár problémov menej.

Strach zo samoty

Keď je človek mladý, veľmi ho nenapadajú scenáre, kde je v hlavnej úlohe obrovská samota. Toto sa týka skôr starších ročníkov. Takí ľudia majú za sebou už všetko možné aj stratu niekoho blízkeho a potrebujú mať po svojom boku aspoň nejakú spriaznenú dušu. V takej chvíli začína byť priateľstvo viac ako láska.

Na "truc"

No, máme tu víťaza najhlúpejší. Nech sa týmto krokom chcete pomstiť komukoľvek, nakoniec zostanete v nešťastí vy sami. Pomstiť sa rodičom alebo bývalému partnerovi sa proste nevypláca. Vždy vás k takému činu vedú negatívne emócie a z tých nič pevného určite nevystavíte. Vstupovať do manželstva týmto spôsobom je celkom dosť nebezpečné.

Nenechávajte za seba rozhodovať niekoho iného. Ak už naozaj viete, čo chcete, a stále ste toho pravého partnera alebo partnerku nestretli, vyskúšajte vedecký zoznamovací dotazník a partnerskú zhodu podľa zverokruhu.

[ivi]