Vylepšite si vzťah

Zaujímajte sa

Odborníci vravia, že aby ste niekoho mohli milovať, musíte ho predovšetkým poznať a byť ochotný ho ďalej spoznávať. To sa teda zariadi tak, že sa o ňho budete zaujímať. Znie to jednoducho, ale schválne si otestujte, ako na tom ste: Tak napríklad: Viete aspoň o jednej veci, čo dnes v priebehu dňa pravdepodobne prežije váš partner? Má v práci dôležité rokovanie? Ide na obed s kolegom? Psychológovia tvrdia, že práve nepozornosť voči detailom života spôsobuje, že manželia končia v poradni a z úst im výchádza preflákaná fráza, že "nežijú spolu, ale vedľa seba".

Pokiaľ totiž neviete, čo robí váš partner počas dňa, potom ani neviete, kto je jeho obľubený spisovateľ, muzikant, aký seriál má rád, na to aby ste mali predstavu o tom, čo ho teší, čo má rád alebo čo ho stresuje a ako mu ten stres môžte pomôcť zvládnuť. Takže od zajtra, než sa ráno rozlúčite, uistite sa, že viete aspoň o jednej veci, akú v ten deň prežije, a dajte mu pusu, aby to zvládol. Zaberie to asi dve minúty, to je desať minút za pracovný týždeň. Čo možno nie je veľa, ale dá sa tým zmeniť dosť.

Chovajte sa k partnerovi s rovnakým rešpektom ako k cudzím

Všetky rady z manželskej poradne by sa dali zhrnúť do jedinej: Chovajte sa k partnerovi s rovnakým rešpektom, ako sa chováte k cudzím ľuďom. Poďme si to ukázať prakticky: Povedzme, že je u vás doma návšteva a omylom zhodí pohár s vínom, ktorý sa rozbije. Pravdepodobne poviete niečo ako: "To nič, to sa stane". Pokiaľ sa ale rovnaká nehoda stane partnerovi, reagujete skôr takto: "Ježišmária, to nemôžeš dávať pozor?!" načo sa väčšinou spustí hádka a obviňovanie.

Nikto nedokáže presne vysvetliť, prečo to robíme, ale je to tak. Cudzím vždy ponúkneme lepšie ja, snažíme sa byť milí, vtipní a správať sa slušne. Naopak členom rodiny pravidelne ukazujeme horšie ja. Najskôr máme pocit, že "nám to prejde". Zvláštne je to hlavne preto, že logicky by to malo byť naopak - na cudzích by nám malo záležať menej než na človeku, ktorý vyslovil sľub stráviť po našom boku zvyšok života.

Kritizujte druhého s použitím "Ja"

Je jasné že keď s niekym žijeme, máme k nemu výhrady - napríklad, že partner neupratal umývačku, ako sľúbil. To nie je problém. Manželstvo sa neodcudzí kvôli kritike, ale kvôli tomu, ako ju predávame. Pretože väčšina to robí podobne, ako to zmieňujeme v predchádzajúcom bode: "Prečo si tak zábudlivá/Prečo ti je všetko jedno!" Často potom partner odíjde, alebo začne kričať. Keď si vyššie uvedené prečítate ešte raz, zistíte, že v kritike malo ísť o upratanú umývačku, teda o určité správanie alebo sľub, ktorý partner nedodrží.

Zato je v ňom veľa útokov na partnerov charakter a osobnosť, z ktorých sa rodí pohŕdanie a z toho rozvod. Aby ste sa tomu vyhli, doporučujeme sa kritizovať spôsobom, ktorý je rozdelený do troch častí: "Takto sa ja teraz cítim" (Nahnevalo ma/Som smutná/Naštvalo ma - nezdá sa to, ale popis emócií v prvej osobe dodá kritike väčšiu citlivosť), "ohľadne určitej situácie" (že si dnes neupratala umýčku), "a preto potrebujem/chcel by som, aby si..." (...to urobil ešte teraz/...si uvedomila, že to pre mňa bola dôležitá vec atď.)

Človek by ani nepovedal, že ten rozdiel je ohromný.

Prestaňte druhému čítať myšlienky

Väčšina z nás si myslí, že vieme uhádnuť, čo sa deje v hlave tým druhým. Možno to máte tak isto. Takže keď vám vaša druhá polovička ráno vraví: "Máš veľa práce?" ste presvedčený, že sa vás nepýta preto, že chce vedieť aký bude váš deň, ale pretože potrebuje, aby ste vyzdvihli veci z čistiarne alebo dohliadli na opravára kotlu. Potom sa jednoducho rozkričíte: "Prečo si všetci myslíte, že keď pracujem z domova, nemám čo robiť a môžem pri tom zariadiť milión veci?" Váš partner nebude rozumieť, o čom hovoríte. Proste sa vás pýtal, či máte veľa práce. To vy ste mu podsunuli, že od vás chce čosi, čo vôbec nepovedal.

Mysleli ste si proste, že ho poznáte tak dobre že dokážete uhádnuť, prečo sa vás to pýta. Takto si myslíme väčšinou. A práve preto sa považuje čítanie myšlienok - keď veríme, že dokážeme uhádnuť, čo tým druhým ide hlavou, a inak si teda neoverujeme, či sú naše domienky pravdivé - za jedného z najväších záškodníkov vzťahov. Kvôli ním totiž podsúvame partnerom pochybnosti, neistoty a kritické názory alebo rozvirujeme hádky, ktoré by vôbec vzniknúť nemuseli. Pritom by stačilo povedať: "Pýtaš sa ma kvôli tomu, že odo mňa niečo potrebuješ? Alebo len tak?"

Nehovorte, radšej robte

Vždy keď si prečítame, že kľúčom k šťastnému vzťahu je komunikácia, zhrozíme sa, že aj vaše druhé manželstvo si vezme skôr či neskôr za svoje. Pretože po každom, keď na svoju polovičku vyrokujete s tým, že "by sme sa mali porozprávať", atmosféra by sa dala krájať. Preto vás možno nadchne názor, že takéto naordinované ospravedlnenia vôbec nie sú potrebné. Rozprávanie vyhovuje ženám, ale v mužoch vyvolávajú negativitu a napätie, alebo problémy chcú okamžite riešiť.

Lenže veľa vecí rýchle riešenie nemá. Potom sa stane, že jedna aj druhá strana sa zaseknú a manželia prichádzajú do poradne s tým, že spolu nevedia komunikovať.

To je ale nezmysel. Manželia sa neodcudzia, pretože spolu nevedia komunikovať, ale naopak - komunikácia im končí, pretože sa odcudzili. Oveľa viac ako "sadnúť a porozprávať sa" preto možno funguje byť spolu a trebárs sa spoločne venovať nejakej manuálnej práci - napríklad vareniu večere. Komunikácia tak vyplinie zo spojenia prirodzene než naordinovaného "mali by sme". Takže sa môžte ukľudniť. Ani keď tak veľa hovoriť nebudete, nedeje sa nič katastrofálneho.

Pestujte sympatie

Existuje tak isto nasledujúca taktika, ktorú praktikujú niektorí psychológovia. Zakaždým nechajú klientov vyspovedať sa z toho, čo je na ich partnerovi zlé (od ponožiek až po neveru) a potom dotyčného požiadajú, či by mohol povedať tri veci, ktoré si na partnerovi naopak cení. Obvykle nasleduje mlčanie, niekedy jedna, veľmi výnimočne dve veci, čo stojí za to oceniť. Bohužiaľ rovnako ako v každej inej oblasti života, tak isto v partnerstve máme tendenciu všímať si negatív, a hlavne toho, čo funguje, zatiaľčo pozitívne prehliadame.

Napíšte si na papier tri veci, ktoré si na partnerovi vážite, založte si ich do diára alebo do peňaženky a občas si ich bleskovo (napríklad pri ceste autobusom) pripomeňte. Človek zistí, že si začne pozitívne veci viac všímať, ale tak isto ich začne viac oceňovať. Keď viete, čo je na partnerovi dobré, je oveľa jednoduchšie mu povedať: "Naozaj sa mi páči, ako pekne sa správaš k mojim kamarátom, keď sú tu na návšteve," prípadne čas od času napíšte malé poďakovanie do esemesky.

Negativisti by povedali, že je to maľovanie vzťahu na ružovo. Ale možno to uvidíte naopak. Poviete, že to skôr dodáva na realistickosti, pretože dobré a zlé je aspoň trochu výstižné.

Ženy sekírujú, teda sú!

Prečo od heterosexuálneho muža žena nikdy nepočuje vyčítavú poznámku "Zober si tie ponožky, bordelárka", nad tým by sme sa mali zamyslieť.

Možno nepoznáte chlapa, ktorý by sekíroval svoje dievča. Ktorý by jej dal zožrať, že si neodložila do skrine punčocháče, že nepopriala jeho mame k sviatku alebo že nezhasína v chladničke. Ktorý by jej vyčítal že minule sľúbila viac peňazí na poriadnu dovolenku, a nariekal nad tým, že "sa s ňou zakopal v tejto diere" a tým si zkazil život. Naopak, keď milá kúpi namiesto avivážu s vônou hôr tu s arómou tropického ovocia, muž empaticky povie "to nič, miláčik", pretože vie, že je to putna, po čom budú tie šaty voniať.

Pri ženách to je zložitejšie, pretože tie podobné zlyhania chápu ako podlý útok na svoju vlastnú osobu. Ako ranu pod pás. A ako ďalšie poleno pod kotol s nápisom "S ním sa proste nedá žiť" - kotol, ktorý sa roztápa pre každého chlapa a hrozí výbuchom. Ženy sa domnievajú, že práve návodnými povelmi a uštipačnými poznámkami muža navedú na správnu cestu. Je exaktne overené, že ženy v dlhodobých vzťahov majú zvýšenú tendenciu muža sekírovať.

Ak už ste odkiaľkoľvek zo Slovenskej republiky, zvážte možnosť profesionálnej terapie pre partnerov. Profesionálna pomoc a nestranný názor terapeutov môže byť pre váš vzťah prínosom.

[ivi]