Vianočné pohromy: Môžu sa stať aj u vás!

Čo všetko sa vám na Vianoce môže stať? Prečítajte si, čo zaujímavého, niekedy aj desivého, prežívali o týchto sviatkoch ľudia. A ak sa aj vám stane niečo podobné, nenechajte si tým pokaziť celé sviatky, to by bola veľká škoda.

Tradičný zemiakový šalát môže zabolieť

Ku koncu roka dostáva naše zažívanie poriadne zabrať, či už na predvianočných večierkoch alebo pri sviatočných návštevách príbuzných. Všade sa stoly prehýbajú pod dobrotami a to nejde neochutnať. A akonáhle sa raz konzumácia rozbehne, nie je ľahké prestať. Toto obdobie by sa dalo nazvať ako ramadán naruby, čo v praxi znamená: "Zjec, čo vidíš!"

Asi sme na tom všetci podobne ako Michaela, ktorá rozpráva: "Celý rok sa držím, jem zdravo, vyhýbam sa sladkostiam aj tučným jedlám. V decembri ale tento režim vypnem. Obchádzam trhy a na večierkoch sa neobmedzujem. Čo si však už navždy odpustím, je typický zemiakový šalát." Minulý rok sa totiž prihlásila do súťaže o najlepší zemiakový šalát. Trénovala na ňho tak, že od polovice novembra pilovala rodinný recept k dokonalosti - vyrábala si domácu majonézu a menila aj odrody zemiakov. Než sa dopracovala k finálnej verzii, mala o päť kíl viac a pokazila tradičný vianočný pokrm všetkým príslušníkom domácnosti. "Manžel aj syn mi pri piatej verzie oznámili, nech si zjem šalát sama, nechceli ho už ani vidieť. Tak som ho de facto raňajkovala, obedovala aj večerala niekoľko dní v kuse s tým, že ho predsa nevyhodím!"

Jej dokonalý šalát bol na svete až tri dni pred súťažou a Michaela sa tešila, ako s ním oslní porotu aj svojich známych. "Lenže potom ma v práci prepadli neskutočné bolesti brucha. Skrútená som sedela na zemi a nemohla som sa ani pohnúť. Kolegyňa mi privolala lekársku pomoc v domnení, že asi umieram." Nakoniec nebola ani tak prekvapená, keď zaznela diagnóza: žlčníková kolika.

Dostala som tvrdú diétu a na šalátové súťaženie som nemala ani pomyslenie. A tento rok sme sa doma zhodli, že klasický zemiakový šalát vymeníme za jeho veľmi odľahčenú verziu. Majonézu nahradím zálievkou z jogurtu, citrónovej šťavy a z lyžičky olivového oleja. "Žlčníkové záchvaty sa mi snáď vyhnú," dúfa Michaela.

Netradičné Vianoce

Zháňanie darčekov je pre väčšinu z nás stresujúce nielen kvôli natrieskaným obchodným centrám, ale aj vzhľadom k zvýšeným finančným výdavkom. Vymýšľať, čo by sa asi mohlo našim blízkym páčiť, je navyše samo o sebe vyčerpávajúce.

Mamička Lindy, však vynašla spôsob, ako z tejto situácie vykorčuľovať. "Moji rodičia sú veľmi sporiví a zároveň sa vyžívajú vo svojráznom humore. Vianoce v ich poňatí sľubujú hlavne nadsádzku a iróniu, na tradície sa trochu kašle," vysvetľuje Linda. Táto rodina sa zhruba pred desiatimi rokmi dohovorila, že vianočnú nádielku budú ponímať po svojom, takmer ako bojovku. "Výsledkom je, že sa každý rok na začiatku decembra stretneme a vymyslí sa téma, ktorá bude nákup darčekov spájať. Predminulý rok to bolo Rusko, vlani Karibik, a keď zapátrate hlbšie v pamäti, vyjaví sa mi napríklad aj Divoký západ. Podmienkou stále je, aby žiadny z darčekov nestál viac ako 10 EUR."

Linda spomína na Vianoce v duchu Karibiku, kedy Ježiško nadeľoval žartovné slnečné okuliare, kvetované košele zo second handu, nafukovacie hračky do vody alebo vypchatého papagája. K večery sa podávali morské plody a pil sa kokteil Piña Colada. Korunu všetkému nasadzovala ozdobená izbová palma, ktorá suplovala stromček.

Možno vám to pripadá celkom cool, ale... "Ako teenager mi takáto alternatíva nebola po chuti a rozhodne mi to nepripadalo vtipné. Hanbila som sa ukázať kamarátom fotky a z podivných darčekov som mávala hrôzu. Túžila som po novom MP3 prehrávači alebo po lyžiach, ale namiesto nich som nachádzala len haraburdie a gýčovité čačky."

S odstupom času ale Linda iniciatívu svojich rodičov prehodnotila: "Beriem to už s nadhľadom, naozaj netradičné Vianoce k našim jednoducho patria. Ale až budem mať vlastnú rodinu, prikloním sa ku klasickej verzii. A veľmi sa na to teším," priznáva Linda.

Úrazy si na Vianoce voľno neberú

U štedrovečernej večere sa môže prihodiť čokoľvek, vrátane kurióznych úrazov. Svoje si užil napríklad Honza, ktorý pred rokmi strávil Štedrý večer na pohotovosti so svojím vtedy päťročným synom Filipom. "Sedeli sme pri stole a všetko prebiehalo štandardne. Filip bol ale dosť neposedné dieťa, tak so sebou neustále šil. So ženou sme mu dohovárali, ale nepočúval, najskôr ho tiež znervózňovalo čakanie na Ježiška. Hojdal sa na stoličke, oháňal rukami, až sa s ním stolička zviezla a on si dal ranu do brady o stôl. Spadol na zem, veľmi kričal az pusy sa mu valila krv."

Pri bližšom preskúmaní vydesení rodičia rozpoznali, že Filipov jazyk ja rozoklaný ako ten hadí. "Išli sme okamžite na pohotovosť, kde nám lekár k nášmu prekvapeniu oznámil, že sa nič šiť nebude a že máme počkať do druhého dňa, jazyk sa vraj sám zahojí. Neveril som tomu, ale stalo sa presne tak, ako povedal. Už na Boží hod mal Filip jazyk ako nový a mohol si pochutnať aj na babičkiných koláčoch."

Prskavky a stromček nejdú k sebe

Vianočnou morou väčšiny z nás je, že sa vznieti stromček plameňom. Ak používate prskavky, sviečky a slamené ozdoby, je jasné, že ste jednou nohou v prúsery. Číslo na hasičov (150) si preto uložte na telefóne. Plamene vedia v okamihu zdevastovať byt, ale môžu popáliť aj vás.

Katarína má s týmto druhom katastrofy bohaté skúsenosti. "Neviem si predstaviť stromček bez záplavy prskaviek, práve ich svetlo a vôňa mi asociujú jedinečný sviatočný pocit. Pred rokmi som ale kvôli tejto 'pyromanskej' záľube pripravila seba aj svoju rodinu o vianočný pokoj a pohodu."

"Neviem, koho to napadlo, ale ten rok sme si zaobstarali prvýkrát a naposledy umelý stromček. Pretože mi pripadal dosť umelý, snažila som sa jeho umelosť akýmkoľvek spôsobom prebiť. Nakúpili sme teda s mamou hromadu žiaroviek, sviečok a hlavne prskaviek. Na strom sme potom zavesili úplne všetko, čo sa dalo, dokonca aj pamätnú papierovú reťaze, ktorú som vyrábala v školskej družine. Už asi tušíte, že práve ony mali na svedomí blížiacu sa pohromu... "

"Keď sme potom všetci na Štedrý večer finišovali s večerou, mama sa vydala do obývačky, aby začala svetelnú šou. Načasovanie bolo: počkáme dve minúty, zapneme CD s koledami a až potom sa odvlečieme ku stromčeku. Už po minúte sme ale zacítili štipľavý zápach. Miesto rozdávania darčekov sme hasili umelý stromček, ktorý vzplanul počas sekundy a z ktorého plamene plápolali až k stropu. Odniesli to záclony, podlaha aj veľká časť nádielky."

"Pri snahe hasiť narastajúcu katastrofu sa mi tiež začala škvariť nová tylová sukienka a mňa nenapadlo nič lepšie, než ju hasiť rukami. Výsledkom boli popáleniny na rukách a stehnách. A aby toho nebolo málo, náš dlhoročný jorkšír dostal z tej situácie taký šok, až ho postihol epileptický záchvat. Naša rodina teda ten večer trávila striedavo na pohotovosti a veterine... Odvtedy sme zavrhli umelé stromčeky a sa svetielkami to nepreháňame."

Darovanému koňovi na zuby nepozeraj

Pri rozdávaní darčekov môže byť pri vianočnom stromčeku pekne dusno, zvlášť keď si rozbalíte niečo nepatričné ​​alebo niekto dostatočne neocení darček od vás. Kvôli sklamaniu sa vianočné čaro okamihu rozplynie ako para nad hrncom a začne hra nervov. "Nikdy nezabudnem na okamih, kedy som si ako štrnásťročná priala od Ježiška svoj prvý mobil," spomína Šárka. "Postupne som sa prehrabával haldami darčekov, ale telefón nikde. Nakoniec pod stromčekom zostal len obrí mäkký balík a malá tvrdá hranatá krabička - práve do nej som vkladala poslednú nádej."

Šárka vytušila, že vo veľkom balíku budú periny a dúfala, že budú určené jej matke. Avšak v tom sa pomýlila. "Na balíku perín stálo moje meno. Psychicky som to nezvládla a začala som sa zlostiť ako malé dieťa, dokonca mi padla aj slza. Babička, ktorá ma chcela vybaviť do života kvalitnými a nie práve lacnými lôžkovinami, sa kvôli tomu samozrejme urazila a dedo zúril, že som nevďačná. Do druhého dňa so mnou nikto neprehovoril a ja som bola neuveriteľne naštvaná. Keď sa potom kamarátky v škole vyťahovali novými telefónmi, radšej som sa pratala stranou."

Aj keď sa o Vianociach hovorí, že sú to sviatky pohody a mieru, nie vždy sa vydaria tak, ako sme si predstavovali. O tom sme sa viac než dobre presvedčili v týchto príbehoch. Pokúste sa aspoň brať všetky negatívne veci s humorom, ak to pôjde. Väčšina z nich sa rovnako raz premenia práve v takú historku, ktorú budete rozprávať svojim známym.

Naša zoznamka Spoznajmesa.sk vám všetkým praje krásne a hlavne pohodové Vianoce s celou rodinou. A verte, že ak ste na tieto sviatky sami, pretože nemáte partnera, tak vám môžeme pomôcť! Stačí, keď sa zaregistrujete a možno, že vám niekto bude nakoniec robiť spoločnosť, aj keby len online.

[Lil]