Domov

Zoznamovací dotazník

Fotozoznamka

Lifestyle magazín

Registrovať teraz

Veľká noc a čo o nej vieme?

1.apríl 2024
Veľká noc a čo o nej vieme?

Posledný týždeň pred veľkým piatkom - volá sa tiež svätý, tichý alebo pašiový. Svätý týždeň začína Kvetnou nedeľou a končí Veľkou nocou (Nedeľou zmŕtvychvstania). Pašiový sa mu hovorí podľa slova pašie, z latinského passio, teda utrpenie. A tichý preto, že v ňom tíchnu zvony.

Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa je šiesta a zároveň posledná pôstna nedeľa, teda posledná nedeľa pred Veľkou nocou. Pripomína slávny vjazd Ježiša do Jeruzalema a jej meno pochádza od kvetov, ktorými bývajú kostoly vyzdobené. Tie majú pripomínať kvety a palmové vetvy, ktorými ho ľudia pri jeho vjazde do mesta nadšene vítali.

Pondelku sa hovorilo Modrý a vyžadovalo pokoj a mlčanlivosť. Utorok bol Šedivý, dnes už bohužiaľ nevieme prečo. A streda Sazometná, pretože vymetali komíny.

Večer Zeleného štvrtka

Pripomína poslednú večeru Ježiša s apoštolmi v Getsemanskej záhrade. Pomenovanie pochádza z prekladu nemeckého Gründonnerstag, ktoré má ale pôvod v inom slove než grün (zelený). Pôvodom je slovo grienen, teda plakať. Zo zelenej farby však vzišlo rad ľudových zvykov, napríklad pojedanie zeleného jedla, aby bol človek dlho zdravý. Zvykom bolo tiež "naháňanie Judáša", kedy z kostola vybiehal chlapec za neho prezlečený a ostatné deti ho s rapkáčmi preháňali. Figuríny Judáša zo slamy sa topili, zhadzovali z veže alebo pálili.

Tento deň gazdiné pred východom slnka zamietli dom a smeti odniesli von, aby sa v dome nedržal neporiadok. A keď ešte stihli do slnka zjesť chleba s medom, boli po celý rok v bezpečí pred hadmi a osami. Chleba s medom hádzali do studní, aby sa v nich držala voda. Popoludní sa nesmelo pracovať a večer pokropil hospodár svätenou vodou z nového hrnčeka dom a okolie.

Ako sa počíta dátum

Zložité. Prvý veľkonočný deň môže pripadnúť na ktorýkoľvek deň medzi 22. marcom a 25. aprílom a posledný na obdobie medzi 10. májom a 13. júnom. Nikde v evanjeliách sa totiž dátum pripomenutých udalostí nepíše úplne presne. Okrem toho, že Ježiš zomrel v piatok a vzkriesený bol v nedeľu. Existujú tisícky strán historických výkladov, kedy to presne bolo, a dátumom sa zaoberalo veľa cirkevných snemov. Uskutočnili aj pokusy stanoviť jeden pevný dátum, ako majú Vianoce. Zatiaľ sa však každý rok musíte pozrieť do kalendára.

Vplyv na výpočet má astronomickú jarnú rovnodennosť, prvý jarný spln a dáta, ktoré pripadnú na nedeľu.

Veľký piatok

Pripomína utrpenie Ježiša a jeho obete pre ľudí. Veľký sa tomuto dňu hovorí pre zdôraznenie jeho významu. Občas sa nazýva tiež tichý, ako tichý zármutok na Kristovu pamiatku. V kostoloch sú prázdne oltáre a zhasnuté sviece, prebehne obrad uctievaním kríža.

Farbíte veľkonočné vajíčka?

Tieto magické rituály prebúdzali veľkú predstavivosť, a tak ľudia často napríklad verili, že sa otvára cesta k pokladom pod zemou. U nás by sa mala práve v tento deň na pár hodín otvoriť aj hora Blaník a rytieri sa vyjdú pozrieť, či nám nehrozí nebezpečenstvo. Obyčajní ľudia sa už ráno pred východom slnka vydali umyť k potoku na ochranu pred chorobami. Ranná rosa dievčatám slúžila ako záruka bielej pleti po celý rok. V tento deň sa priadli tiež čarovné nite - kto ich mal všité do oblečenia, bol chránený pred zlými duchmi, bleskami aj strelami.

Nesmelo sa požičiavať nič z domácnosti, pretože by pomocou požičaného predmetu mohli čarodejnice očarovať dobytok alebo dom. Nesmelo sa pracovať na poli ani v sade ani prať bielizeň. A popoludní chodili chlapci prezlečení za kňaza a miništranti po dedine s klapačkou a koledovali.

Biela sobota

Deň bdenia u Kristovho hrobu, kedy sa nekoná žiadna omša. Jej meno asi pochádza od bielej farby rúch oblečených tými, ktorí boli práve pokrstení. Večerom podľa liturgického počítania času začína Veliká noc, očakávania Kristovho vzkriesenia. O Veľkej noci sa znovu rozoznejú zvony, orgán a spev a zapália sa veľkonočné sviečky. V sobotu bývalo zvykom uhasiť doma všetky ohniská a zapáliť ich znovu až horiacou trieskou z ohniska, ktoré požehnal kňaz večer pred kostolom. Bolo ale potrebné pre nasledujúce oslavy zmŕtvychvstania upratať celý dom a napiecť a nasmažit všetko na sviatočný nedeľňajší stôl.

Meno tejto soboty, Biela, pripomína taky ľudový zvyk veľkého upratovania vrátane bielenia domov, ktorý sa práve tento deň konal.

Nedeľa - Boží hod veľkonočný

Správne sa volá nedeľa Zmŕtvychvstania, ale u nás sa jej hovorí takto. Však si tiež na oslavu poriadne hoduje. Najesť by mal podľa tradície dostať aj náhodný okoloidúci.

Veľkonočný pondelok

Nesie sa hlavne v znamení radosti a veselí a tiež ľudových obyčajov, často prevzatých ešte z predkresťanskej doby antických alebo keltských osláv nástupu jari. Zvykom bolo u nás okrem korbáča napríklad tiež ísť si pre nevestu, kedy mládenci navštívili domácnosť svojej milej a požiadali o jej ruku. Cirkevne už je pondelok presne ďalším dňom, patrí k obdobiu radosti zo vzkriesenia. Bývalo ale obvyklé, že po významných sviatkoch nasledoval voľný deň (napríklad Pondelok svätodušný), a tak zostal aj tento pondelok. V starom Ríme sa mu hovorilo Zastavenie u svätého Petra podľa toho, že sa Ježiš zjavil apoštolovi Petrovi.

Aké poznáte veľkonočné zvyky?

Veľkonočná dielnička

Škrupinové tulipány

Pripravte si škrupiny, tavnú lepiacu pištoľ, špajle, zelené rúno. Do polovice škrupín, ktoré môžete do seba naskladať v niekoľkých vrstvách, vytvorte dierku a prevlečte ju špajlou. Tú z oboch strán zaistite kvapkou lepidla z tavnej pištole. Z rúna v ruke zmotajte guličku, rovnako ako keď napríklad tvoríte nepečené cukrovinky. Tú vlepte do stredu tulipánov. Celú špajlu potom rúnom omotajte. Začnite pod kalichom tulipánu, v tomto mieste obtočte rúno niekoľkokrát, prípadne si pomôžte kvapôčkou lepidla z pištole. Potom našikmo obmotávame špajľu až na jej koniec a opäť rúno prilepíme k špajli.

Kvetináčiky

Vyrobíte je zo zavesených škrupín. Na dno škrupiny malou lyžičkou utlačte zeminu, vložte rastlinku a dávajte zeminu ďalej, aby sa v škrupine pevne držala. Ideálne sú pre takéto pestovanie sukulenty, ktoré nepotrebujú príliš vody. Ale aj tie samozrejme občas zalejte alebo roste.

Z povrázku odstrihnite 8 rovnakých prameňou. Zviažte ich do jedného uzly a potom vždy dva vedľa seba zviažte do uzlíka, vzniknú teda 4 pramene. Teraz vždy jeden povrázok z prameňa oddeľte a zviažte do uzlíka s jedným povrázkom z vedľajšieho prameňa. Potom znovu zviažte uzlíkom povrázky z pôvodného prameňa, aby vznikol kosoštvorec. Nakoniec zviažte všetko do jedného vzdialeného uzla.

Veniec so symbolmi jari

Táto dekorácia pripomenie svieže jarné vetvičky a vyliahnuté vtáčiky. Najskôr si na slamenom korpustu na veniec urobte z povrázku alebo lyka očko pre zavesenie. Postupne potom veniec pokryte škrupinkami, ktoré nalepíte tavnou pištoľou. Do väčších medzier vlepte rolky lyka a dozdobte niekoľkými vetvičkami buxusu, ktoré rovnako ako pierka zastrkáte do lyka.

Čo na Veľkú noc pečiete?

Svietniky z vajíčok

Že vás to dávno nenapadlo? To si človek hovorí, keď vidí úplne jednoduchý dobrý nápad. Toto je práve ten prípad, veď čajová sviečka sa úplne skvele zmestí práve do škrupín. Svietniky z nich urobíte tak, že ich niekoľko vložíte do seba a tým ich spevníte. Potom už ich len postavíte do rôznych stojanov.ň

Veľkonočná koleda sladká aj slaná

Symbolom slovenskej Veľkej noci je celkom iste korbáč z vŕbových prútikov. Ale tiež baránok, zajačik a ošatka plná vajec. Prečítajte si, aké ďalšie maškrty symbolizujú tieto kresťanské sviatky.

Kysnutý veniec

Pripravte si 50 dkg hladkej múky, 1 balíček sušeného droždia, 5 dkg cukru krupice, 1 balíček vanilkového cukru, 2 vajcia, 1 bielok, 250 ml vlažnej vody.

Múku preosejte do misy a dôkladne premiešajte s droždím. Pridávajte ostatné prísady a spracujte elektrickým ručným hnetačom asi 5 minút najprv na najnižšiu a potom na najvyššiu rýchlosť. Dôkladne vymieste a vytvorte vláčne cesto. To vložte do vymastenej a vysypanej rozbaľovacej formy na veniec a nechajte na teplom mieste vykysnúť cca 30 minút. Pečte v predhriatej rúre asi 35 minút pri teplote 175 až 200 stupňov. Dostatočné prepečenie zistíte pomocou špajle - šetrne ju zapichnite do múčnika a vytiahnite ju.

Ak je vlhká, pečte ďalej. Akonáhle sa na nej uchytia suché omrvinky, je veniec hotový. Vyberte ho z rúry a nechajte ešte chvíľu vo forme. Upečené cesto odtiahnite od okrajov, odoberte postrannú časť formy a veniec vyklopte na podnos. Nechajte veniec vychladnúť, pocukrujte a podávajte.

Veľkonočná hlavička

Na recept budete potrebovať 400 g údeného mäsa, 300 g chudého bravčového alebo králičieho mäsa, 5 žemlí, mäsový vývar, sekanej žihľavy, petržlen, pažítku, muškátový kvet, korenie, 5 vajec, 100 ml mlieka, 30 g masla, tuk na vymastenie formy, sterilizované uhorky.

Uvarte 400 g údeného mäsa, 300 g chudého bravčového alebo králičieho mäsa (každé zvlášť). Nakrájajte na kocky 5 mierne tuhých žemlí, zvlhčite ich vývarom z mäsa, pridajte nadrobno nasekané mäso, misku sekaných žihľavy, petržlenu a pažítky (žihľavy vopred sparte vriacou vodou). Okoreňte muškátovým kvetom, čiernym korením a premiešajte. Zalejte 5 vajcami rozmiešanými so 100 ml mlieka a štipkou soli. Premiešajte a nechajte 10 minút stáť.

Zapekaciu misu vytrite tukom, naplňte zmesou, navrch položte vločky z 30 g masla a v predhriatej rúre zvoľna upečte. Hotovú hlavičku posypte jemne nasekanými vňaťami.

A ak si nie ste istí, že by ste si dokázali sami vytvoriť nejakú typickú veľkonočnú pochúťku, môžete sa porozhliadnuť aj u vás v obchode. Určite nájdete nepreberné množstvo s veľkonočnou tématikou a bez práce. Nakúpiť veľkonočné dobroty môžete v Bratislave, v Košiciach, v Banskej Bystrici, v Prešove, proste kdekoľvek.

[ivi]

Zdieľajte tento článok na: