Vášeň nesie svoje riziká

Niekedy je ťažké udržať "na uzde" aj ratlíka, nieto ľúbostné city či sexuálne túžby - to si minimálne raz v živote určite vyskúšal každý. Nutné je však priznať, že okrem vášnivého srdca a ďalších (nižšie položených) orgánov máme my ľudia tiež rozum a celý arzenál nástrojov, ktorému sa súhrne hovorieva sila vôle. Takže ovládnuť sa určite môžeme dokázať. Je to však niekedy bitka, na ktorej výsledok ťažko vsádzať. A prečo a kedy vlastne taký boj sami so sebou vedieme? Zvyčajne vtedy, kedy nás milostne túžby ženú do vzťahov, o ktorých dobre vieme, že je ich legálnosť či bezpečnosť trochu diskutabilná, ak nie sú priamo zakázané.

Kde hľadať pravdu

Čo sa nesmie či neodporúča, väčšinou ľudia dobre vedia alebo aspoň veľmi jasne tušia. A jeden ich vnútorný hlas môže stokrát hovoriť, že láska dáva právo k čomukoľvek a všeobecná morálka je prežitok, druhý slabý hlások v kútiku duše rovnako namieta: "Nie, toto by sa nemalo..."

Smiem niekomu "prebrať partnera"?

No iste, že sa to smie - a tiež sa to tak robí. Najmenej tretina vzťahov začne tým, že niekto niekomu niekoho preberie. Občas je to dokonca vyslovene dobré riešenie, a to pre všetkých zúčastnených (hoci ten opúšťaní na to asi príde s istým oneskorením). Niekedy je to však zasa naopak vyslovene zlé - zničiť fungujúce partnerstvo len tak "zo srandy" či z chvíľkového očarenie sa nemá robiť. Ako spoznáte rozdiel? Ľahko! Ak hovoríte, že si nie ste istí, do ktorej kategórie patrí ten váš prípad, tak to bude zrejme ten horší...

Nič si nenahovárajte alebo: Argumenty, ktoré neobstoja

• Keby vzťah mojej kamarátky (sestry, matky, kolegyne) skutočne dobre fungoval, tak sa jej partner odo mňa zviesť nenechá. Alebo: On už o ňu vlastne rovnako nestál!
• Ak už je dosť dospelá na to, aby sa nechala zviesť, nie je príliš mladá na to, aby som ju ja zviedol. Alebo: Zákon stanovujúci hranicu povoleného sexu by sa mal novelizovať.
• Sexuálny pud je silnejší ako vôľa, podľahnúť mu je teda normálna. Alebo: Telo má vždy pravdu a rozum a svedomie do toho nemajú čo hovoriť.
• Kde nie je dopyt, nie je ponuka a naopak. Alebo: Keby ma on sám nezvádzal, tak som s ním nezačala.

Kedy majú rozum a vôľu nastaviť na semafore červenú?

Ak hrozí porušenie zákona

Tam neprichádza do úvahy, ani náznak diskusie. Zdalo by sa, že to sa týka výhradne mužov, ale nie je tomu tak - všetkých ďalej uvedených deliktov sa dopúšťajú aj ženy.

• Trestné je niekoho k sexu nútiť (či už násilím, alebo napríklad vydieraním).
• Ďalej je nezákonný sex s kýmkoľvek mladším pätnástich rokov a tiež takzvané ohrozovanie mravnej výchovy mládeže (napríklad tým, že niekoho mladistvého zvádzate, púšťate mu porno, píšete mu vášnivé správy a pod.). To, že napríklad už ako dieťa nevyzerá a možno sa ani tak nespráva, nehrá rolu.
• Zákon zakazuje tiež sexuálne praktiky, pri ktorých je ohrozené zdravie či život partnera (tu nejde len o extrémne S-M, ale okrem iného aj o vedomé šírenie pohlavnej choroby).
• Pred súd sa môže dostať aj ten, kto sa dopúšťa Stalkingu - teda prenasledovaniu (osobné, telefonické, e-mailové, esemeskovať...) a vyhrážanie. Zamilovaný, ktorého ten druhý už jednoducho nechce, sa s tým občas nedokáže zmieriť a mylne sa domnieva, že má na stalking akési právo.
• Do sporu so zákonom sa môžu dostať tiež sexuálny "harašilovia" a "harašilky" (áno, aj tie existujú!).

Ak viete, že svojím citovým vzplanutím ublížite

Ani tu sa moc diskutovať nepripúšťa. Spôsobiť bolesť sa jednoducho nemá, hoci to zákon povoľuje. Ak to urobíte, nečudujte sa, že vás druhí odsúdi. A ak v sebe máte kúsok svedomia, budete si to vyčítať tiež, čo vám zážitok značne pokazí.

• Zviesť partnera ženy (alebo sa ním nechať zviesť), ktorá vám dôveruje a považuje vás za blízku, je nepekné. Radosť jej to určite neurobí, jedno jej to tiež nebude, ale zato ju to zaručene veľmi zabolí a možno nikdy bolieť neprestane.
• Pohrávať sa s niekým, kto sa do vás hlboko zamiloval, sa tiež nemá. Ak máte na mysli len chvíľkové povyrazenie, pričom viete, že on to chápe podstatne vážnejšie, tak si to povyrazenie radšej odpuste.

Ak tušíte, že je vzťah pre vás nebezpečný

Ženy sú v nadväzovaní riskantných vzťahov hotové prieborničky.

• Pustiť si príliš "k telu" (nieto ešte do bytu) chlapíka, ktorého nepoznáte, je hazardnejšie než nahádzať výplatu do hracieho automatu. Môže totiž ísť doslova o život - sadistického vraha podľa vzhľadu ani reči nespoznáte (žien, ktoré si to mysleli, už žiaľ odpočíva na cintorínoch dosť a dosť).

• Náhodné "úlety" so sebou vždy nesú rôzne nebezpečenstvá - od získania pohlavnej prenosnej choroby až po okradnutia atď. Jednoducho povedané, tá príjemná chvíľka býva príliš krátka na to, čo dosť často spôsobí.

Čo nahráva podľahnutiu?

Alkohol

To je najčastejší spúšťač toho, že sa vášne vymknú z ruky (a o to viac sa toho druhý deň po opici ľutuje). Určite neurobíte chybu, keď tam, kde hrozí "pošmyknutie", radšej pitie obmedzíte na minimum. A ak už sa stane, že sa pozriete poháriku na dno viackrát, povedzte si, že všetko, čo by sa dalo urobiť dnes, sa dá urobiť aj zajtra (až vytriezvete, už to asi chcieť nebudete).

Mimoriadne okolnosti

Zemetrasenie, dopravná nehoda, povodeň zbližujú a zábrany padajú... Svoje emócie vo vypätých chvíľach naozaj ovládate horšie alebo vôbec nie. Tak sa aspoň snažte.

Romantická atmosféra

Niekedy sa ju doma snažíte vytvoriť a nezaberie to. A inokedy idete v dobrej viere na nevinný večierok a okolnosti vás dostanú. Platí prakticky to isté čo pri alkohole.

Psychické oslabenie

Keď sa dostanete do krízy, každá otvorená náruč vám príde vítaná a potešujúca. Životné straty, bolesti, neúspechy, smola... to všetko sa oveľa lepšie znáša v dvoch. Berte však do úvahy, že tomu, kto vás upokojuje, nič nedlžíte, a jeho súcitné slová nutne nemusia znamenať, že to je citlivý, úžasný človek, ktorý vás nesmierne a úprimne miluje.

Manželky vs. milenky

Prvé chvíle, kedy sa slobodne rúti vpred, bývajú krásne, ale potom zvyčajne nasleduje náraz. Spomenieme zlatokopky, ktoré si vytipujú a následne ulovia bohatého pána v dobrom postavení, ktorý práve dozrel do fázy, kedy má chuť vymeniť manželku za novší model. Tým sa city neurvú, lebo city zvyčajne chovajú len samy k sebe a ich konanie je prísne racionálne. Menej odsúdeniahodný, ale zato smutnejší býva osud normálnych ženských každého veku, keď sa jednoducho naozaj zamilujú do chlapa, ktorý už je - nanešťastie pre nich - ženatý.

Tým možno teda odporučiť, aby svoje city a túžby k zadanému pánovi "zamkli do šuplíka", ako spieva Hana Hegerová. Alebo - a to radšej - sa ich pokúsili zamerať k inému objektu. Prečo?

Dôvodov je veľa:

• Pretože muži sa kvôli nim nerozvedú (toho ľahko docieľujú zlatokopky, "normálnym ženským" sa to podarí len veľmi, veľmi výnimočne).
• Pretože sa im večne nebude páčiť tráviť osamelo všetky víkendy, sviatky a dovolenky (kedy je ten pán spokojný v kruhu svojej rodiny).
• Pretože budú stále "druhé" - čo sa týka času, pozornosti, záujmu, darčekov, pomoci...
• Pretože strácajú drahocenný čas, v ktorom by si mohli nájsť niekoho "iného" a predovšetkým voľného.
• Pretože ony sa musia zmieriť s neverou, zatiaľ čo manželka sa neverou netrápi.
• Pretože keď sa o tom jeho manželka dozvie, bude horkosť a zlosť vylievať predovšetkým na nich (jemu skôr či neskôr pravdepodobne odpustí).
• Pretože on za ich lásku nestojí - predovšetkým preto, že je klamár. Klame svojej manželke a klame aj svojej milenke (zvyčajne nie je pravda, že "sme s manželkou len priatelia", "ona ma nechápe, ty áno" a pod).
• Pretože k výberu tých dvoch rolí manželka - milenka je milenkyna úloha tá ponižujúca a navyše druhými odsudzovaná, manželkino postavenie je neporovnateľne lepšie a postavenie každej slečny či pani milujúcej vhodnejšieho partnera tiež.

Čo je v dome, nie je pre mňa?

Ako kedy... Rešpektovať toto obľúbené príslovie sa niekedy rozhodne odporúča, ale inokedy by to zase bola škoda. Určite si nezačínajte s vlastným synovcom, švagrom či priateľom svojej matky, to by vážne narobilo viac škody ako úžitku. Ale prečo sa brániť napríklad "bližšiemu zoznámeniu" so sympatickým susedom z činžiaku? Alebo s kamarátom, ktorého si váš švagor pozval na kus reči? Muži, o ktorých viete, z akého pochádzajú prostredia, máte možnosť ich dlhší čas sledovať, poznáte ich priateľov, viete, kde pracujú atď., Sú v podstate najvhodnejšiou partiou.

Omyl je v týchto prípadoch menej pravdepodobný, než keď sa loví v neznámych vodách.

A čo kolegovia?

Podľa sociológov vzniká na pracovisku nadpolovičná väčšina dlhodobých vzťahov aj manželstiev. Takže na tom asi nič zlého nebude. Musíte však aj tu rešpektovať niektoré pravidlá.

Vzťah musí byť zakaždým založený na vzájomnej úcte, rešpektu, komunikácii a dôvere. Ak ste stále bez partnera, skúste sa zoznámiť napríklad pomocou vedeckého zoznamovacieho dotazníku, či už ste z Bratislavy, Banskej Bystrici alebo napríklad Košíc.

[ivi]