Už sa nehanbite!

Nezáleží na tom, kto ste alebo čo robíte - ostych alebo hanbenie zachváti občas každého. Ide o ubíjajúcu zmes nervozity a neistoty pri styku s okolím, rozdiely sú len v intenzite a príčinách - niekto sčervenie hanbou, pretože zakopol o obrubník, niekto neočervenie, ani keď mu na verejnosti jeho náprotivok chrstne pitie do tváre. Hanbenie je normálne, lenže keď v práci neodprezentujete svoje nápady, pretože nedokážete prehovoriť pred ľuďmi, prijímací rozhovor pokazíte kvôli hanbou stiahnutému hrdlu alebo nedokážete zohnať partnera, pretože do spoločnosti nechodíte, a keď už, krčíte sa niekde v kúte, stáva sa z hanblivosti veľký problém.

Dôsledkom je, že nemôžete využiť možnosti, ktoré sa ponúkajú, zbytočne si komplikujete život... A to je škoda. Hanbenie alebo pocit trápnosti nie je trvalý stav, dochádza k nemu v dôsledku nepríjemných alebo zdanlivo nepríjemných situácií a v spoločnosti jedného a viac ľudí, hoci existujú jedinci, ktorí sa hanbia dokonca aj sami pred sebou. Spomeňte si na päť situácií v blízkej minulosti, kedy ste sa poriadne hanbili, a zanalyzujte ich: čo na nich bolo tak zvláštneho, že vás donútili sa hanbiť?

Majú spoločného menovateľa, napríklad vás do rozpakov uvádza veľká spoločnosť. Predstavte si, že ste žena a hanbíte sa prehovoriť pred ľuďmi alebo od doby, kedy ste si na vysokých podpätkoch potkla nohu a skončila potupne na dlažbe chodíte výhradne v teniskách a lodičky už by ste neobula ani za nič. Plachosť alebo hanblivosť je dôsledkom neistoty - keď zistíte, čo vás robí neisté, môžete prejsť k činom.

Prečo sa vlastne hanbím?

Hanblivosť je strach pred tým, že sa na vás budú ostatní pozerať kriticky alebo pohŕdavo, že sa zosmiešnite, že vás okolie neprijme alebo poníži, extrémna hanblivosť môže prerásť dokonca v sociálnu fóbiu. Logicky by sa teda dalo odvodiť, že napríklad neatraktívni ľudia musia byť hanbliví, pretože sú ľahkým terčom posmechu alebo kritiky, ale nie je tomu tak - bežne sa stretávate s ľuďmi, ktorí majú k všeobecnej predstave atraktívnosti ďaleko, a napriek tomu nie sú hanbliví. Hanblivosť má mnoho podôb, nemusí ísť práve o rumenec, môže sa prejaviť aj aroganciou, nezáujmom alebo odmietaním.

Hanbliví ľudia totiž ťažko vyjadrujú svoje pocity a emócie, aj keď ich intenzívne prežívajú. Hanbliví človek si pripadá ako žiak pri skúške - uspeje, alebo prepadne? Tak aby niečo nepokazil, radšej sa neprejavuje a snaží sa byť pokiaľ možno neviditeľný.

Pochopte sa

Pokiaľ chcete prekonať hanblivosť a ostych, musíte sa v prvom rade naučiť mať rád sám seba. Hanbenie nie je dôsledkom ničoho iného než zbierky zbytočných pochybností o vlastných kvalitách a nízkeho sebavedomia, ktoré majú väčšinou korene v detstve. Niektoré deti sú od narodenia plachšie než iné, majú strach z cudzích tvárí a zvukov, ľahko upadnú do rozpakov, ale vo väčšine prípadov je na vine výchova a prostredie, v ktorom vyrastali. Hanblivosťou vás mohli "nakaziť" rodičia, ak sú sami plachí a neistí a majú strach z kontaktu s inými ľuďmi, alebo na vás rodičia mohli klásť príliš vysoké nároky a trestať za každú hlúposť alebo vás neustále porovnávali so súrodencom, ktorý je v ich očiach múdrejší alebo šikovnejší.

Odstup a hanblivosť môže odštartovať tiež šikanovanie v škole alebo život s dominantným partnerom, ktorý vás dlho ponižoval a zrážal sebavedomie. Veľa ľudí sa stiahne do seba v čase dospievania, keď sa nejako odlišuje od priemeru, klasicky: majú nadváhu, nosia silné okuliare, nemajú pekné oblečenie... Skúste si spomenúť, prečo ste sa začali hanbiť, nájdite dôvod. Keď porozumiete sebe, budete sa cítiť istejšie. Nepopierajte svoju hanblivosť, ale prestaňte ju vnímať ako handicap: som hanblivý, no a čo? Nie som jediný. Podobne je na tom veľa ľudí!

Neuhýbajte

Ak napríklad kolegovia od vás z práce na podnikových večierkoch bežne preberajú Kafkové vnútorné pochody a Camusovu cestu k existencializmu a prichytili vás, že si myslíte, že hovoria o vtákovi a že Camusa považujete za značku mydla, a vy sa cítite strašne trápne, nie je riešením podnikovým večierkom sa do budúcnosti vyhýbať. Ak trpíte veľkým ostychom pred cudzími ľuďmi alebo sa hrozne bojíte strápnenia, môžete sa im samozřemě vyhnúť a pozvánky do spoločnosti zahadzovať, ale stále budete tým istým človekom - striktné vyhýbanie sa nepríjemným situáciám vám v osobnom raste nepomôže a nič nerieši.

Než pred problémom utekať, je lepšie niečo so svojou hanblivosťou urobiť: prekonať ju nie je nemožné, chce to len podniknúť správne kroky.

Objavte svoje silné stránky

Pochopiteľne, že všetci radšej robíme to, v čom sme dobrí a za čo sme chválení, a nepríjemnostiam sa vyhýbame. Posilniť sebavedomie a potlačiť vnútornú neistotu pomôže uvedomenie si, v čom sme dobrí alebo v čom vynikáme. Čo ste dokázali, na čo ste hrdí?

Vymenujte si päť svojich nedávnych úspechov, a nemusí to byť zrovna preplávanie kanála La Manche, skoro každý deň sa niečo podarí (a niečo nie). Ste výborní kuchári, dokážete sa za tri mesiace naučiť cudzí jazyk, precvičujete aerobic, zvládate vychovávať tri deti? Je veľa oblastí, v ktorých vynikáte, len si to možno vlastne ani neuvedomujete. Uistite sa o tom, kto ste a čo dokážete. Uvedomenie si silných stránok posilní vašu sebadôveru a hanbenie dostane menej priestoru.

Prehodnoťte situáciu

Veľa ľudí si dlho láme hlavu s tým, čo si o nich druhí myslia - kamaráti, kolegovia, rodina, susedia. Napríklad hrozne radi by ste cvičili taiči vonku na záhrade alebo v parku, ale bojíte sa, aby na vás nepozerali ľudia divne, alebo celý život túžite hrať na husle, ale hanbíte sa po päťdesiatke začínať? Lenže toto všetko je len vo vašej hlave. Väčšina ľudí má dosť starostí sama so sebou, namiesto aby sledovala, čo práve robíte. A či sa im to nepáči, je to len ich problém. Hanbliví ľudia chcú byť na jednu stranu čo najmenej nápadní, na druhú stranu si pripadajú ako pupok sveta.

Majú neustále pocit, že ich všetci pozorujú, hodnotia každé ich slovo alebo gesto. Nie je žiadny dôvod hanbiť sa cvičiť v parku alebo učiť sa niečo nové. Plachosť alebo hanblivosť môže byť výsledkom prehnaných obáv a skúmanie seba samého. Lenže ľuďom je väčšinou naozaj ukradnuté, že sa občas zakoktáte alebo máte sukňu nakrivo - nie sú vaši nepriatelia - nie je dôvod sa ich báť. Vykašlite sa na zmýšľanie nad tým, "čo tomu povedia ostatní", a sústreďte sa na to, čo chcete dosiahnuť.

Nájdite si vzor

Poznáte niekoho, kto si verí, je presvedčivý a sebaistý? Môže to byť napríklad kamarátka, ale aj kolega alebo príbuzný alebo slávna osobnosť - použite ho ako svoj vzor. Pomôže vám učiť sa od niekoho, kto sa v reálnom živote nehanbí a verí si: ukáže vám, "ako na to". Keď na vás príde hanbenie, spomeňte si na neho a povedzte si, ako by sa asi v takej chvíli zachovala ona alebo on. A keď to dokáže ona alebo on, dokážete to predsa tiež!

Choďte proti prúdu

Až si trochu posilníte sebavedomie, začnite so svojou hanblivosťou aktívne bojovať a krok za krokom prekonávajte prekážky, ktoré vás až doteraz desili: skúste trebárs na večierku osloviť cudzieho človeka - nacvičiť si to môžete doma pred zrkadlom napríklad s kamarátkou. Keď dokážete splniť jednu úlohu, pustite sa do ďalšej. Naučte sa usmievať na ľudí a pozerať sa im priamo do očí. Možno to bude spočiatku ťažké, ale časom zistíte, že sa cítite lepšie, keď sa priateľsky usmievate a okolie vám (nie vždy) úsmev opláca. Budete vďaka tomu vyzerať prístupnejšie, ľudia sa s vami dajú ľahšie do reči a už si nebudete pripadať tak odstrčene.

Ak vám robí problém v reštaurácii vstať a prejsť okolo ľudí pri stoloch na záchod, pretože máte pocit, že na vás všetci pozerajú, zabojujte: uvedomte si, že zas nie ste až tak dôležitá alebo pozoruhodná bytosť, aby všetci prerušili jedlo a konverzáciu, civeli na vás a hodnotili, ako vyzeráte. Až pôjdete nabudúce do reštaurácie, schválne si vyberte stôl čo najďalej, a až pôjdete na toaletu, zoberte odvahu a rozhliadnite sa po ľuďoch okolo - zistíte, že ak si neobrátite tanier špagiet na hlavu, ste im úplne ukradnutí. S každým úspechom bude hanblivosť menšia.

Chce to cvik

Nemá cenu sa schovávať ani problém zametať pod koberec, na hanbenie sa dá vyzrieť.

• Zistili ste napríklad, že sčervenáte už pri predstave, že budete musieť v práci urobiť prezentáciu, a to pred kolegami v plnej zostave? V tom prípade nie je vhodné pred problémom uhnúť a hodiť sa v správnu chvíľu na marod, ale začať pracovať na svojich prezentačných schopnostiach. Trénujte. Znovu a znovu. Pred zrkadlom, pred niekým, komu dôverujete, pred rodinou.

Ak sa aj vy stretávate s niektorým z týchto problémov alebo nejakým podobným, určite neváhajte a vyhľadajte pomoc odborníka. Nájsť ho môžete v akomkoľvek meste Slovenskej republiky.

[ivi]