Útočí na mňa panika

Všetci vieme, čo to je prepadnúť panike. Stáva sa to vo chvíli, kedy nevieme, kadiaľ kam, a nie sme schopní nájsť východisko. Ale dôvody tejto paniky sú konkrétne, jasné - zablúdime v lese, stratíme peňaženku, ujde nám vlak... Z takých nečakaných situáciách je ovšem vždy možné sa dostať, problém vyriešiť, oklepať sa a ísť ďalej. Horšie je, keď človeka záchvaty paniky prepadajú naďalej, bez akéhokoľvek varovania.

Niekto z vás takéto stavy dobre pozná. Keď sa to stane, máte zrazu pocit, že nemôžete dýchať, srdce vám bije, tep uháňa ako divý a vám sa zdá, že udrela vaša posledná hodinka. Hlavou vám idú katastrofické scenáre: Čo keď mám infarkt? Alebo mrtvicu? Čo sa to so mnou deje? Niekedy sa tiež vaše telo rozvibruje a vy sa trasiete ako osika. Potom premýšľate nad Parkinsonom a iných chorobách, ktoré sprevádza triaška. Väčšinou tá hrôza za chvíľu prejde, ale vo vás strach z toho, že by sa to mohlo opakovať, zostane.

Zákerné na panickom ataku, ktorý je prejavom takzvanej panickej poruchy, je potom to, že čím viac sa jej obávate, tým častejšie sa opakuje. Dozviete sa to až potom, čo budete dôkladne vyšetrení a lekár dôjde k názoru, že problém nie je vo vašom tele, ale v psychike.

Choroba doby

Dnešná doba, ktorá na nás kladie vysoké nároky, či už kvôli všadeprítomnému konkurenčnému prostrediu, alebo napríklad hypotékam či dlhom, priniesla aj zvýšené percento ľudí, ktorí panickou poruchou trpia. Ale nejde len o panickú poruchu. Dá sa povedať, že všetky úzkostné poruchy a väčšina depresií patrí medzi civilizačné ochorenie so zvyšujúcim sa výskytom. Čím zložitejšia spoločnosť, vzťahy a nároky, tým viac predpokladov k stresu a rozvoji niektorej z porúch.

Panickou poruchou je nutné oddeliť od iného nepríjemného ochorenia, ktorým je generalizovaná úzkostná porucha. S tou máte tu česť, pokiaľ trpíte neustálym strachom z čohokoľvek, čo by vás mohlo stretnúť, a sami si to špecifikujete (vyhodia ma z práce, nevyjdem z peniazmi, rozíjde sa so mnou partner) s každú hodinu, minútu, sekundu na to myslíte a stresujete sa tým, potom ide o generalizovanú úzkostnú poruchu.

Hlavný rozdiel je v tom, ako sa pri oboch poruchách "správa" patologická úzkosť. Pri panickej poruche prichádza periodicky v záchvatoch s rôznou frekvenciou a intenzitou a medzi záchvatmi je väčšinou kľud. V zrovnaní s tým nemá generalizovaná úzkostná porucha žiadné záchvaty, jej úzkosť je permanentná, všadeprítomná, trvajúca - dokonca sa dá vystopovať aj v priebehu spánku. S takou úzkosťou sa možno vysporiadať s pomocou psychológa celkom jednoducho. Stačí si vytvoriť scenár najhoršej varianty (napríklad "keď ma vyhodia z práce"), na základe ktorého si uvedomíte, že každý problém, či sa zdá sebahorší, možno vyriešiť.

Boj versus útek

S panickou poruchou je to zložitejšie už preto, že má nespočet príznakov a u každého človeka sa môže prejavovať inak. Navyše sa záchvaty panickej úzkosti objavujú bez varovania a väčšinou nepotrebujú žiadny spúšťač, aj keď niekedy môžu byť spúšťačom takzvané panikogény ako napríklad kofeín či iné stimuláty. Čo sa pri takej panike deje? Je to strašidelný zážitok. Väčšinou to trvá tak pol hodiny, čo stačí k tomu, aby sa človek príšerne vydesil, a potom, aj keď mu nič nie je, sa dopredu bojí, kedy táto nepohoda zase príde.

Pre tých, ktorí panickou poruchou trpia, je to "choroba" ako každá iná. Pritom ide o viacmenej prírodzený stav. To, čo sa s nami pri panickom záchvate deje, totiž odpovedá prirodzenej reakcii organizmu na nebezpečie - boj alebo útek. Celé telo veľmi rýchlo reaguje dramatickými zmenami tak, aby sa vyzbrojilo a otužilo do boja. Nepostrehli by sme ich, ani neriešili, pokiaľ by sme boli naozaj nútení bojovať o život alebo utekať. Keby sme ale zostali stať, neutekali, nebojovali a začali sa pozorovať, určite by sme zaregistrovali ako silne a rýchlo nám buší srdce, ako sa nám sťahuje žalúdok, ako nám hučí v ušiach, motá sa hlava, rozmazáva sa videnie, zle sa dýcha.

Chyba teda nie je v tom, že sa u nás stresová reakcia vôbec spúšťa, ale v tom, kedy a ako. To sme sa bohužiaľ naučili, dramatizovať a komplikovať si život ešte viac, než musíme. Vidíme "mamuta" v bežných každodenných činnostiach, bežných stresoroch, starostiach, konfliktoch, úlohách... A v týchto pôvodne neohrozujúcich situáciách spúšťame stresovú situáciu "boj alebo útek", aj keď to vlastne nie je potrebné.

Prvá pomoc

Možno ste si všimli, väčšinou v amerických filmoch, že človeku, ktorý prepadol panike, vrazili so slovami "Dýchaj!" do ruky papierové vrecúško. Má to rozhodne svoje opodstatnenie. Skľudnenie dychu alebo dýchania do papierového vrecúška pomôže človeka v panike ukľudniť, pretože sa tak spomalí výmena plynov - vdychovaného kyslíka a vydychovaného kysličníka uhličitého - a znovu sa upraví ich rovnováha v organizme. Pre človeka v panike je ťažké v tej chvíli čokoľvek riešiť.

Samozrejme existujú medikamenty, ktoré môžu pomôcť, ale doporučuje sa skôr nestrácať hlavu a začať sa hýbať. Pri cvičení sa človek ešte viac zdravo zadýcha, bije mu srdce z pohybu a začne sa potiť. Je to ťažké, keď sa niekedy v panike bojíme o život, ale od príznakov to pomôže najrýchlejšie.

Tancuj proti úzkosti

Práca s úzkosťou a svalovým napätím v tanečno-pohybovej terapii

Ako nás pohyb ovplyvňuje a ako my sami sme schopní ho ovplyvniť? Vypovedajú o nás viac než slová, ktoré kontrolujeme? Môže tanečno-pohyová terapia pomôcť nášmu telu a psychike?

Akadémia Alternatíva

Medzinárodná asociácia umeleckých terapií (MAUT) združuje odborníkov z oblasti umeleckých terapií, študentov a záujemcov o túto problematiku. Je to miesto, kde sa môžu odborníci stretávať, čerpať nové informácie, skúsenosti a išpiráciu pre vlastnú terapeutickú prácu s klientami. MAUT usporiadava každoročne medzinárodné sympózium a konferenciu umeleckých terapií. MAUT spolupracuje tiež s Akademiou Aletrnatíva, ktorá získala akredáciu Ministerstva školstva, mládeže a telocviku a pripravuje odborníkov z rady umeleckých terapií.

Okrem zmienenej tanečno - pohybovej terapie ponúka špecializované programy muzikoterapie - speváckej a hlasovej metódy, ale aj odbor umeleckej terapie, ktorý je koncipovaný ako komplexné štúdium prelínajúcich sa poznatkov z oblasti umeleckých terapií. Pri štúdiu je dôraz kladený na prežitok, sebaskúsenostnej techniky a praktickej zručnosti, ktoré sú podopreté teoretickými znalosťami a príkladmi z praxe. Nedeliteľnou súčasťou je intenzívny sebaskúsenostný výcvik.

Telo a duša - všetko spolu súvisí

Najčastejšie citovaná definícia od Americkej asociáce tanečnej terapie (ADTA) definuje tanečno-pohybovú terapiu ako terapeutické použitie pohybu k dosiahnutiu fyzickej a emočnej integrácie jedinca. Jej princípom je významné a silné spojenie medzi pohybom a emóciami, ktorým prispieva k rovnováhe tela a mysli. V umeleckých terapiách sa premieta rada vzťahov - k sebe samému, k okoliu (k terapeutovi, terapeutickej skupine), k svetu.

Psychosomatická oblasť - zahrňuje vzťah sám k sebe, sebapoňatia, vlastné potreby. Telesné a duševné stavy sa pritom vzájomne ovplyvňujú, ich nevyrovnanosť sa prejavuje vo fyzickom tele a psychike jedinca. Sociálne vzťahy, ktoré spätne ovplyvňujú psychiku jedinca, majú rovnaký vplyv na fyzické telo aj na vnímanie samých seba vo vzťahu k hodnotám duchovnej povahy.  Spirituálna, duchovná oblasť je často opomínanou kategóriou vzťahu človeka k svetu.

Avšak aj duchovný potenciál, či ho príjmame alebo naopak sme jeho odporcami, ovplyvňuje naše cítenie a jednanie. Výskumné šetrenie preukázalo, že s dospelými šuďmi, ktorí majú narušenú komunikačnú schopnosť, možno efektívne, zaujímavo a dôstojne pracovať. Narušená komunikačná schopnosť so sebou nesie negatívny vplyv aj na svalstvo tela a psychiku. Preto by ďalšími dielikmi mozaiky mala byť spolupráca s odborníkmi - so psychológom, logopédom, fyzioterapeutom.

Tanečno-pohybový terapeut by mal svojich klientov pokorne odovzdávať aj ďalším odborníkom, ak sa pri nich prejaví problém, ktorý presahuje kompetencie tanečno-pohybovej terapie. Všetky tieto terapie by spolu mali úzko spolupracovať tak, aby výsledkom bol maximálny pozitívny prínos pre klienta.

Ďašie uplatnenie

Tanečno-pohybová terapia má široké uplatnenie - od oblasti prevencie cez oblasť zdravotnú (napr. poranenie mozgu, amputácia, chronická bolesť, duševné choroby, poruchy príjmu stravy), sociálnu (napr. ľudia s autizmom, mentálne postihnutie, starnúca populácia) až po oblasť pedagogickú (napr. žiaci so špecifickými poruchami učenia). Kontraindikácií pre použitie tanečno-pohybovej terapie však môže byť akútna kríza (napr. panická ataka) a ťažké formy depresie.

Ak máte teda nejaké ďalšie dotazy alebo snáď dokonca príznaky a podozrenia, neváhajte s návštevou lekára. Čím skôr sa táto choroba odhalí, tým ľahší bude jej priebeh a pre vás trápenie sa s touto chorobou jednoduchšie. Lekára môžete navštíviť v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici alebo v ktoromkoľvek meste, v ktorom bývate a žijete.

Zdroj: https://www.akademiealternativa.cz/

[ivi]