Prvá láska človeka zasiahne

Môže byť šťastná a nemusí. Dokáže z nás urobiť toho najlepšieho alebo najhoršieho človeka. Náš impulzívny mozog sa nestačí čudovať, ako si ho podmaní mágia lásky, túžby, posadlosti... Podobá sa to divokej jazde na horskej dráhe blažených, chaotických, intenzívnych, protichodných a niekedy aj nekontrolovateľných pocitov. Prvá láska má právom status nenahraditeľná a jedinečná...

Prvá láska ako sokyňa

Možno viete, že si vášmu partnerovi niečo pripomenie jeho prvú lásku, spomína na ňu ako na najlepší čas svojho života. "V najlepšej dobe jeho života" ste s ním ale neboli a žiarlite na to. Akoby ľutoval, že to nepokračuje a vy máte pocit, že uteká do svojich fantázií a predstáv. Hrozne vás to štve. Máte sa to naučiť akceptovať, alebo hľadať radšej niekoho, kto nie je tak fixovaný na svoju prvú lásku? Možno tušíte, že robíte zo spomienok na minulosť svojho partnera väčší problém, než aký v skutočnosti je.

Keď sa s ním na túto tému pobavíte, zistíte, že jeho obľúbené spomienky na minulosť nemajú nič spoločné s tým, že by k vám neprejavoval láskyplné city, dôveru a náklonnosť. Práve naopak, dáva vám správaním najavo, že ste partnerom, s ktorým túži založiť rodinu.

Keď sa do citov zamotá rozum

Francúzsky filozof Henri Bergson by tento spôsob uvažovania nazval "ilúziou retrospektívneho determinizmu". Podľa jeho názoru historické udalosti často považujeme za neukončené a v dôsledku toho sa nám javia z nich vyplývajúce spoločenské problémy rovnako neuzavreté. Keď sa naše optika zdeformuje takým predpokladom, potom vychádza z toho, že aj šťastné obdobie na začiatku vzťahu už obsahuje zárodky rozchodu. Takéto videnie vrhá na vzťah zbytočný tieň a znehodnocuje ho. Je to ako spomínanie na dovolenku pri návrate domov počas dlhého čakania v kolene kvôli nehode, keď v nás silnie pocit, že aj celý pobyt bol katastrofou.

Ale bez ohľadu na to, aké nepríjemnosti nám spôsobí uviaznutie v kolóne na diaľnici bez dostatku vody, nemôže nám to vymazať príjemné spomienky. Hlava má dobre uložené emócie romantického večera v reštaurácii s výhľadom na starý rybársky prístav, keď sme si pri sviečkach a dobrom víne pochutnávali na ustriciach a svet okolo neexistoval.

Čo robí prvé lásky tak silné?

Prvá láska je z romantického a filozofického hľadiska niečo, k čomu sa umelci vyjadrujú veľmi často. Koľko diel by nevzniklo, keby jej nebolo? Ako radi k nim utiekame, aby sme sa ponorili aspoň do literárneho alebo filmového sveta, kde je všetko tak idylické a krásne. Nezabudnuteľná láska vstupuje do všetkých oblastí nášho života - vedomia aj nevedomia. Vďaka za to, keď je šťastná. Trápením sa stáva, keď zanechala veľké emočné rany a traumy. Spomienky na prvú lásku si drží hlavné postavenie vďaka tomu, že vtedy sa diali tie najskvelejšie veci a bolo to prvýkrát.

Darí sa im to preto, lebo nám dokážu rýchlo pripomenúť, aké bolo prvé vedomé prežívanie niečoho nesmierne vášnivého a citového, čo sme dovtedy nepoznali. Ten pocit dobrodružstva, eufórie, odvahy, vzrušenia, nadšenia, závraty, vášne... sa uložia nezmazateľne do mysle a aj do srdca. Takýto výnimočný energetický náboj má potom nad nami tú veľkú moc. C. G. Jung by k tomu dodal: "Stretnutie dvoch osobností je ako kontakt dvoch chemických látok: ak sa vyskytne akákoľvek reakcia, obe sa zmenia."

Láska je úžasný nástroj

Pomáha nám vystúpiť z vlastného sveta a myslieť v širšom svete, ktorý zahŕňa aj iné osoby. Preto je významná aj skorá spomienka, keď sme cítili nesexuálnu lásku k niekomu inému, než k členovi rodiny. Naše predstavy o láske sú do veľkej miery ovplyvnené romantickými príbehmi, milostnými piesňami a podobami lásky, ktoré sme vnímali okolo seba ako deti. Môže byť preto zložité porozumieť láske všeobecnejšim spôsobom. Láska je úroveň vedomia, ktoré prežívame. Preto považujeme lásku za oveľa viac než len emócie alebo vzťah.

Láska je životná sila, ktorá nám umožňuje prepojiť sa s ostatnými a prekročiť pri tom naše vlastné egoistické záujmy. Sila prepojenia závisí na hĺbke nášho vedomia. Čím viac si uvedomujeme sami seba, tým väčšia je naša schopnosť milovať, či už ide o lásku k dieťaťu, partnerovi, prírode alebo bohu.

Všetko sa začína v detstve

Partnerské vzťahy si vytvárame na základe nášho prvého vzťahu a na základe pocitov, ktoré sme zažívali v prvých rokoch života. Na obhajobu toho tvrdenia si pomôžeme základnou tézou psychoanalýzy o našom prvom vzťahu, ktorý ovplyvňuje všetky ďalšie vzťahy. Väčšinou je to vzťah s matkou, ktorá sa o nás najviac starala. Dobrá matka (alebo osoba, ktorá sa o dieťa stará) poskytne dieťaťu potravu a utíši ho, keď plače. K tomu patria prejavované city lásky, nehy, vrúcnosti, bezvýhradného prijímania.

Psychoanalytici tvrdia, že z takéhoto dieťaťa vyrastie dôveryhodný a otvorený dospelý človek, ktorý bude nadväzovať kvalitné vzťahy. Zlá matka alebo starajúca sa osoba, ktorá je zahltená svojimi problémami, sa o plačúce dieťa dobre nepostará.

Jeho potreby nebudú uspokojené tak, ako dieťa potrebuje a k tomu sa pridá citová deprivácia z ochudobnenia prejavovanej náklonnosti. Z takýchto detí sa stávajú Citoví mrzáci, ktorí s veľkým problémom nadväzujú naplnené vzťahy. Ainswort, Blehar, Waters a Wall vo svojej výskumnej práci Typy vzťahov zistili, že ľudí je možné rozdeliť do troch kategórií. Tí, ktorí mali dosť dobré detstvo a nemajú problém zblížiť sa s niekým iným - taký bezpečný vzťah má 56% populácie. Tí, ktorí zažili neradostné detstvo a majú sklon iným ľuďom nedôverovať - ​​taký neistý, vyhýbavý vzťah má 25% žien a mužov.

V poslednej rade zostávajú tí, ktorých sa potreby v detstve nenaplnili žiaducim spôsobom. Je veľmi pravdepodobné, že matka svoju bezmocnosť a obavy preniesla na dieťa, hlavne v situáciách, keď jej správanie dieťaťa pripomínalo jej vlastnú traumu - taký dezorganizovaný vzťah má 19% všetkých ľudí.

Dieťa sa rodí s potrebou byť milované a nikdy z toho nevyrastie

Povedal psychológ Frank Clark a táto pravda sa nám premieta do života bez ohľadu na to, či veríme alebo neveríme na psychologické teórie. Pri prvej láske je potreba byť milovaný a naplnený. Vtedy sme si naplno užili pocit, že sme pre niekoho objektom hodným lásky len preto, že sme. Bez naplnenia nejakých podmienok, naivne, nevinne a nádherne. Predstava, že vzťahy, ktoré máme v dospelosti sú tak veľmi ovplyvnené našimi skúsenosťami z detstva, môže byť dosť desivá. Veď nikto z nás sa nemôže vrátiť do detských rokov a všetko napraviť.

A keď si predstavíme, ako sa strojom času prenášame do dňa, keď sme boli zraňovaní, neviem si predstaviť tie nápravné situácie. Je to celá hromada zložitých súvislostí, ktoré sa nedajú matematicky vyriešiť. Sexuálny vzťah dospelých ľudí, ktorého je základom láska, poskytuje druhú šancu, keď sa chceme naučiť niečo o blízkosti. Tento vzťah je totiž takmer tak intímny ako puto matky a dieťaťa. Pevné trvanie vzťahovej väzby nevyhnutne potrebujeme na prežívanie ako zdroj istoty, bezpečia, izby a pohody. A pravá prvá láska nám ukáže, že je to možné.

Nadväzovanie vzťahovej väzby sa dá popísať ako zamilovanie. Keď nám hrozí strata vzťahovej väzby, vyvoláva to v nás úzkosť. Ak vzťah stratíme, cítime smútok. Rovnako tak to môže vyvolať aj veľkú zlosť a hnev. Preto zažívame tiež dramatické a vyhrotené trápenia, keď prídeme o človeka, ktorého milujeme viac ako seba.

Keď sa zamilujeme, sme továreň na prírodné liečivá

Zamilovanosť aktivuje ďalšie hormóny, napríklad fenyletylamín, ktorý vyvoláva pocit eufórie. Táto hormónová látka je ako cukor v nápoji alebo lak na aute. Všetko sa vďaka nej stáva intenzívnejším, aj pôsobenie ďalších dvoch veľkých hormónových vládcov - dopamínu a serotonínu. To už je tá pravá kombinácia, ktorá tvorí skutočnú chémiu lásky. Má na svedomí naše pocity šťastia, naplnenosti a neuveriteľnej angažovanosti. To je všetkým hneď jasné, že keď sa človek chová ako zdrogovaný a nie je zdrogovaný, že musí byť zamilovaný.

Mozog k tomu vyplaví dopamín, ktorý vo fáze akútnej zamilovanosti zablokuje všetko zlé a my sa ideme zadusiť pocitom neskutočnej blaženosti. Vôbec nám neprekáža, že sme úplne iracionálni a bez sústredenia. Je to práve dopamín, ktorý nás núti zamerať "celý náš svet" len na milovanú bytosť. Všetky tieto chemické interakcie sa prejavia konkrétnymi zmenami v mozgu, ktoré začínajú ovplyvňovať celé telo. Láska sa dá preto definovať ako nádherný prejav biochemických procesov, ktoré sú tak euforické a silné, že sa im vyrovná len krátkodobý účinok drogy meniace biochémiu hlavy.

Keď sa toto všetko odohrá pri prvej láske, intenzita naberie poriadne vysoké obrátky, pretože ju nemá čo zbrzdiť, je to nepoznaná a nepreskúmaná skúsenosť. Hovoríme o nej ako o osudovej, ktorá nás ovplyvní na celý život. Existujú, žiaľ, aj nešťastníci, ktorých stretne krutosť toho, že obdobie už nikdy nezažijú.

Skúste sa zoznámiť online a vyrazte na rande v Slovenskej republike. Vedecký zoznamovací dotazník je skvelý na zoznámenie, nech ste z Prešova alebo napríklad z Bratislavy.

[ivi]