Pracujte so zlatými darmi prírody

Patrí medzi najobľúbenejšie sladké dobroty aj prísady do horúcich nápojov. Včelí med je snáď najznámejším a najdôležitejším produktom, ktorý si môžeme dopriať hlavne vďaka usilovnosti drobných čiernožltých pruhovaných bojovníčok. Okrem nositeľa výraznej chuti je ale aj významným prírodným antibiotikom a zdrojom cenných minerálnych látok. Blahodárne ovplyvňuje dýchacie cesty, priaznivo pôsobí na správnu funkciu čriev a upokojuje myseľ. Nie nadarmo sa ratolestiam odjakživa namáčal cumlík do medu, aby utíšil ich plač.

Produkt usilovných zberačiek

Z regálov v obchodoch sa na nás smejú rozlične tvarované poháre naplnené medom rôznych odtieňov farieb a hustoty. Väčšinou sa jedná o med lúčny či med lesný. Ten lúčny je spravidla svetlejší a doslova vyzerá ako zlato v pohári. Zatiaľ čo lúčny med vyrábajú včely z nazbieraného nektáru kvitnúcich rastlín, lesný med, ktorý nás na prvý pohľad upúta tmavšou farbou, zase z medovice alebo sladkých štiav vylučovaných niektorými druhmi hmyzu.

Aj keď je lesný med o niečo aromatickejší, nemožno jednoznačne povedať, ktorý z tých dvoch je pre naše zdravie lepší. Lúčny je bohatší na bielkoviny, avšak lesný v sebe ukrýva väčšie množstvo minerálnych látok.

Kryštalizácia je žiaduca

Či už siahnete po jednom alebo druhom, myslite na to, že čím hustejší med sa vám dostane do ruky, tým lepšie. Pokiaľ sa totiž med ľahko prelieva, značí to, že nebude príliš kvalitný a má zbytočne vysoký obsah vody. Vybraný med doma skladujte na temnom suchom chladnom mieste. Pokiaľ teda nepodľahne vašim maškrtným jazýčkom, správne skladovaný med vám doma vydrží aj niekoľko rokov! Nenechajte sa zmiasť postupným cukornatením medu. U kvalitného produktu je kryštalizácia naopak skoro až žiaduca a úplne prirodzená.

V opačnom prípade, pokiaľ med vydrží veľmi dlhú dobu v tekutom stave, to svedčí o použití väčšinou chemických prímesí do medu, ktoré majú jeho cukornateniu zabrániť. Úplne iným prípadom je agátový med. Ten totiž sám o sebe môže v kvapalnom stave vydržať až rok.

Zahrejte, ale nie veľmi

Aj keď je cukternatenie medu prirodzený proces, dokáže v kuchyni poriadne potrápiť. Kto by nepoznal urputný boj s pohárom medu a snahu vydolovať aspoň vytúženú lyžičku do čaju. Najjednoduchším spôsobom, ako na med vyzrieť, je vložiť pohár s medom do teplého vodného kúpeľa. Teplota vody by nemala presiahnuť viac ako 45 stupňov Celzia.

Prišli by ste tak o cenné medové živiny. Pri vysokých teplotách totiž med stráca značnú časť svojich bohatých liečivých účinkov! Až si nabudúce budete robiť čaj s medom, nechajte nápoj trochu vychladnúť a až potom do neho med pridajte.

Medom proti baktériám

Včelí poklad je považovaný za jedno z najsilnejších prírodných antibiotík. Ak máte pocit, že sa o vás pokúša nejaká choroba, siahnite po mede! Med totiž vďaka svojim vlastnostiam dokáže zatočiť s angínou aj zápalom priedušiek a dýchacích ciest ešte v ich zárodku. Rovnako tak silice, ktoré sú v mede obsiahnuté, skvapalňujú hlien a uľahčujú vykašliavanie. Nie je teda nič jednoduchšie, než popíjať bylinkový čaj s medom. Ako prevencia proti neduhom skvele funguje jedna lyžica medu so štipkou škorice denne. Med pôsobí antibakteriálne a škorica prispeje svojimi dezinfekčnými účinkami.

Nezaťažuje trávenie

Nie je snáď potrebné zdôrazňovať, že ako sladidlo je med oveľa prospešnejší ako obyčajný cukor. Med navyše nezaťažuje organizmus a energiu dodá vášmu telu takmer okamžite. Rovnako tak priaznivo pôsobí na činnosť zažívania, dokáže prebudiť vaše črevá k činnosti, najmä ak trpíte dlhou zápchou a návštevu lekárne stále odďaľujete. Než sa odhodláte ku krájnemu riešeniu, vyskúšajte najprv rozpustiť jednu polievkovú lyžicu sladkej pochutiny v pohári vlažnej vody alebo čaju a tú ráno nalačno aspoň pol hodiny pred raňajkami vypite.

Uspáva k spánku

Nedarí sa vám utíšiť tok myšlienok a uložiť sa k spánku? Neustále sa prevaľujete zo strany na stranu alebo jednoducho len tak pozeráte do steny? Pripravte si pred spaním pohár teplého mlieka a pridajte doň trochu zlatistého medu. Mliečne bielkoviny na seba čiastočne med naviažu, tak jeho ukľudňujúci účinok bude dlhodobý a sladučký nápoj vás doslova uspáva k pokojnému spánku.

Maškrtenie bez obáv

Aj napriek všetkým blahodarným účinkom medu dvíhajú niektorí lekári varovný prst proti jeho častému podávaniu deťom. Upozorňujú totiž, že častá konzumácia medu našich najmenších poškodzuje zubnú sklovinu detského chrupu. Taká domnienka však nebola nikdy úplne preukázaná. Navyše sladká maškrta obsahuje peroxid vodíka a ten sa zase postará o baktérie spôsobujúce zubný kaz.

Nie je teda nutné sa voči medu nijak hanbiť. Ak ste napriek tomu na vážkach a chcete si byť istí, že vaša ratolesť bude mať zdravý a silný chrup, zaraďte do jedálnička najmä mliečne výrobky, tvrdé syry, zelenú listovú zeleninu, vajcia a plody mora. Všetky menované potraviny totiž zaisťujú dostatok fosforu a vápnika, tak potrebného pre zdravé zúbky.

Zlatistý životabudič

Extrakt z kvetov a rastlín je skutočným prírodným elixírom zdravia. Pomáha organizmu pri rekonvalescencii po chorobách a znovu naštartovať po veľkom fyzickom aj psychickom vypätí. Dokonca sú známe jeho preventívne účinky proti niektorým druhom rakoviny. Detoxikuje organizmus a zbavuje telo voľných radikálov. Niektorí dokonca veria, že med je receptom na dlhovekosť.

Nevšedná kombinácia, ktorá vás postaví na nohy

Obdobie chrípok, nepríjemného kašľa a otravnej nádchy sú za dverami. Vyrobte si prírodný liek, ktorý vás vráti späť do sedla! Stavte na kombináciu medu a cibule. Aj keď táto prírodná medicína nepatrí medzi práve tie najlahodnejšie, odmení sa vám zaručeným účinkom!

• Nakrájajte najemno stredne veľkú cibuľu a zalejte tromi lyžicami medu. Dobre premiešajte a zmes nechajte niekoľko hodín odležať. Cibuľový med môžete ešte mierne zahriať, aby sa šťava z cibule prepojila s medom rýchlejšie. Nie však na viac ako 45 stupňov.
• Konzumujte jednu lyžicu sirupu trikrát denne. Medovo-cibuľový sirup môžu pri problémoch bez obáv užívať aj vaše ratolesti.

Žltobiela oáza harmónie

Najmä v letných mesiacoch ho môžeme často nájsť na lúkach či rumoviskách, naše záhradky zdobia krásnymi žltobielymi kvetmi. Na prvý pohľad burinu, lenže nie tak obyčajný. Harmanček pravý či lekársky sa - nie náhodou - stal takmer synonymom liečivej byliny. Pomôže totiž s celou škálou neduhov od nadúvania a problémov s trávením, cez nespavosť, až po horšie sa hojace rany či zápaly. Tento nenápadný kvietok pomáha ľuďom s liečením všemožných chorôb už po tisíce rokov. Za jednu z najdôležitejších liekov ho považovali už starí Gréci a stredovekí lekári.

Zakladateľ moderného lekárstva Hippokrates (460-370 pred n. l.) mu hovoril Euanthemon, Plinius (23-79) starší ho už nazýval Chamaemelon, čo je už bližšie k jeho súčasnému latinskému názvu.

Dve mená, jedna rastlina

Aj dnes panuje okolo názvu tejto liečivky trochu zmätok. V herbároch aj obchodoch sa môžeme stretnúť s harmančekom pravým (Matricaria chamomilla) a harmančekom lekárskym (Matricaria recutita). Nejde ale o rôzne druhy, oba názvy popisujú rovnakú rastlinu a oba názvy je možné používať ako synonymá. Okrem tohto druhu sa môžeme na Slovensku stretnúť ešte s harmančekom terčovitým (Matricaria discoidea). Občas sa dá stretnúť aj s označením harmanček rímsky, to je ale v skutočnosti rumanček sličný či rumanček rímsky. Na rozdiel od harmančeka pravého či terčovitého ide ale o trvalku.

Rumanček je tiež liečivkou, využíva sa napríklad aj na podporu boja so žltačkou a ďalšími chorobami pečene.

Rastie skoro sám

S harmančekom sa môžeme stretnúť takmer všade. Bežne sa vyskytuje aj na lúkach či poliach. Je totiž veľmi nenáročný na pôdu a dokáže sa prispôsobiť prakticky všetkým klimatickým podmienkam. Najlepšie sa mu ale darí na slnečných stanovištiach, ktoré sú chránené pred vetrom. Dáva prednosť skôr ľahšej pôde a nevyžaduje žiadne zvláštne hnojenie. Preto sa dá pestovať aj na záhradkách. Aj tu rastie obvykle veľmi dobre a pre pestovateľov býva skôr problém ustrážiť jeho prílišné rozmnoženie.

Harmanček je jednoročná bylina a na jednom mieste ho možno pestovať približne tri roky. Potom je potrebné rastliny na záhone vymeniť a harmanček vrátiť až po nejakom čase. V niektorých prípadoch sa dokonca podarí zachovať prízemnú ružicu, z ktorej ďalší rok harmanček znovu obrastie. Rozdelením tejto ružice ho môžeme aj dobre rozmnožiť. V našich podmienkach celkom bez problémov zvládne aj prezimovať.

Na jeseň aj na jar

Dokonca aj pri výsadbe dáva harmanček pestovateľom celý rad možností. Jeho vegetačná doba od vysiatia do kvetu je približne dva mesiace. Najčastejšie sa odporúča harmanček vysievať buď na jeseň, alebo na jar. Jesenný výsev je vhodný najmä do teplejších oblastí, do ktorých mrazy prichádzajú až neskôr. Potom môžeme už v polovici jari očakávať prvú úrodu. Celkom nám harmanček poskytne svoje kvety približne trikrát, zhruba od mája do júla či augusta. Druhou možnosťou je vysievať ho na jar, približne v čase, keď sa denná teplota ustáli okolo 15 stupňov Celzia.

Výhodou sadenia na jar sú predsa len pravidelnejšie dažde, ktoré zaistia dostatok vlahy. Harmanček potom môžeme zbierať v júni, auguste a v dobrých rokoch aj ešte raz v septembri. Harmanček potrebuje na svoje klíčenie dostatok svetla.

Tak už viete na akom čaji s medíkom utiahnete budúceho partnera na prvom rande?

[ivi]