Porozumejte autizmu

Tak ako zdraví ľudia, ani autistické osoby nie sú rovnaké a nedajú sa charakterizovať podľa tabuľkového správania. Všeobecne možno konštatovať, že autizmus je vývojová porucha postihujúca predovšetkým mozog, ktorého príčiny nie sú zatiaľ známe. Prevažuje názor, že ide o vrodenú dispozíciu a štatistiky ukazujú vysokú pravdepodobnosť dedičnosti. Na základe socializačných prejavov môžeme autistov aspoň čiastočne zaradiť do troch skupín. Ľudia s nízkofunkčným autizmom majú výrazne zníženú schopnosť adaptácie a len veľmi obmedzenú schopnosť socializácie.

Vyžadujú si 24-hodinovú starostlivosť či v domácom prostredí, sociálnom zariadení alebo kombinovanú rodinnú starostlivosť v dennom stacionári. Osoby so stredne funkčným autizmom majú zníženú mieru adaptovanie sa a aj nadväzovanie sociálnych väzieb je u nich zložitejšie. Naopak vysokofunčkní autisti sú schopní viesť samostatný život bez starostlivosti, dokonca aj pracovať aspoň pár hodín v týždni. Dobre sa adaptujú v akomkoľvek prostredí. Nemajú problém s vytváraním sociálnych väzieb.

Prejavy autizmu

Pojem autizmus ale skrýva širokú škálu prejavov a porúch, preto Medzinárodná zdravotnícka organizácia rozpoznáva sedem poddruhov podľa diagnostických kritérií a pri charakteristike sa opiera o výraz pervazívnej vývinovej poruchy. Sú to tie, ktoré sa dotýkajú spoločenských vzťahov, komunikácie a prejavov opakovaných stereotypov v aktivitách a záujmoch. Pokiaľ ide o individualitu osobnosti, pri autizme je vôbec ťažké zovšeobecňovať, ale v prevažnej miere sa rozvinie do piateho roku dieťaťa.

Detský autizmus sa prejaví už do troch rokov, ale v tomto veku je včasná diagnostika zložitejšia. K prvotným príznakom môže patriť, že sa bábätka počas dojčenia neprisajú na prsník. Môžu byť príliš pokojné alebo mať časté záchvaty plaču, ktorý sa nedá utíšiť. Nejaví záujem o fyzický kontakt s blízkymi. Pri hre neukazujú na predmety, neudržujú očný kontakt a zaujíma ich svetlo či tiene alebo veci, u ktorých sa opakuje mechanický pohyb. Väčšie dieťa má opakujúce sa správanie, nemáva alebo nevyužíva gestá a mimiku.

Atypický autizmus nemusí zasahovať všetky tri oblasti prejavu, teda abnormality v komunikačnej a sociálnej rovine a opakujúce sa správanie. U Rettovho syndrómu, ktorým trpia dievčatá, pretože chlapci umierajú pred alebo po narodení, dochádza k strate funkčnosti pohybu rúk, zvierania ich až neprirodzene točivo a vyskytuje sa aj problém pri žuvaní, slinení a vyplazovaní jazyka. Mnohí majú ťažké mentálne postihnutie spojené s problémami s dýchaním.

Tzv. iná detská dezintegračná porucha sa prejaví oveľa skôr. Zhruba do dvoch rokov života sa dieťa vyvíja normálne, ale po jej prepuknutí stratí získané zručnosti, ako napríklad reč, schopnosť hrať sa alebo nadväzovať vzťahy s okolím. Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi sa prejavuje u detí s IQ pod 50. Tie majú problémy s hyperaktivitou, pozornosťou, nereagujú na stimulácie a sú vpredu vo vývine. Osoby s Aspergerovým syndrómom v komunikácii, na rozdiel od autizmu, nemajú problém, objavujú sa ale malé problémy s nadväzovaním vzťahov v sociálnej rovine, očný kontakt je s nimi takmer nemožný.

Často opakujú činnosť a vyhľadávajú rovnaké situácie. Žijú aj nediagnistikovaní vysokofunkční autisti s Aspergerovým syndrómom. Okolie ich obyčajne považuje za chudákov. Sú mimoriadne inteligentný, ale samotárski a ich správanie mnohí nedokážu identifikovať a rovno im dajú nálepku "chudák". Posledným poddruhom porúch autistického spektra sú iné a nešpecifikované pervazívne vývinové poruchy, ktoré nie je možné jednoznačne zaradiť podľa príznakov k predchádzajúcim.

So súčasnými znalosťami vieme autizmus spoľahlivo diagnostikovať najskôr od 18. mesiaca dieťaťa, ale individualita osobnosti a teda aj vývoja je tu veľmi výrazným faktorom. Pri viditeľných viacero varovných signálov sa rodičia majú obrátiť na detského lekára, ktorý ich po konzultácii a potvrdení ich obáv odporučí detskému psychológovi, psychiatrovi alebo neurológovi, zaoberajúceho sa touto problematikou.

Máte doma autistov alebo len neposlušné dieťa?

Poruchy autistického spektra sú veľmi špecifické hlavne tým, že je často veľmi náročné nájsť hranicu medzi takzvanou normálnosťou a abnormalitou. Niektoré abnormality môžu byť zamenené za povahové črty, často sa tiež u detí hovorí o rozmaznanosti alebo neposlušnosti. Hranica je síce tenká, ale skúsený odborník ju vie nájsť. Väčšina sa zhoduje, že aj proti tomu, že sa autizmus nedá liečiť úplne, správnou diagnostikou a starostlivosťou sa jeho prejavy dajú korigovať. Za dôležitú, ale stále u nás neprebádanú oblasť považujeme skorú intervenciu.

To znamená, že keď má rodič podozrenie, ktoré mu lekár nepotvrdí, nie je na škodu sa dieťaťu venovať ako autistickému, prehlbovať u neho zručnosti a motivovať ho. Ak sa podozrenie neskôr nepotvrdí a išlo len o oneskorenie vo vývoji, nič sa nedeje. Ak manželia vychovávajú autistické dieťa, dokáže lekár pomôcť.

Rodičom sa oznámi, že sa majú dieťaťu prispôsobiť. Keď sa ale nad tým rodičia zamyslia a dôjde im, že majú ďalšie tri deti, ktoré by tým vývojovo utrpeli, niekedy sa rozhodnú, že nájdu inú cestu. Dôležité ale je vyhľadať pre dieťa správny druh motivácie, ktorá by ho viedla k tomu, aby robilo to, na čom sa práve pracuje. A tak sa musí prispôsobiť ono im, čo ho výrazne posunie dopredu. Najdôležitejším stavebným kameňom pre autistov je rodina, ktorá sa za neurologické postihnutie dieťaťa nesmie hanbiť.

Samozrejme, nič sa nezmení, ak sa spoločnosť nenaučí na ľudí s autistickou poruchou pozerať ako na rovnocenných.

Starostlivosti na Slovensku

Na Slovensku sa môžete obrátiť na centrá diagnostiky, ktoré nájdete vo všetkých väčších mestách. Rodinám a osobám trpiacim poruchou autistického spektra sa dostane pomoc nielen v lekárskej oblasti, ale aj v poradenstve vďaka terapiám a záujmovým aktivitám presne podľa potrieb diagnostikovaného. Vzdelanie zabezpečujú špeciálne materské a základné školy, internátne zariadenie alebo špeciálne triedy vytvorené aj pre potreby autistických osôb.

V Nórsku majú špeciálny pedagógovia aj bývanie

Keď pôjdete na návštevu do Nórska, kde majú autistické deti v rámci školy vytvorený vlastný trakt kabinetov, možno sa diviť. Jeden učiteľ tu má na starosti jedného žiaka. Napríklad hodina matematiky tam prebieha tak, že pedagóg zadáva úlohy a za splnenie dostáva každé dieťa odmenu v podobe jeho obľúbenej hračky. Cez prestávky sa autistickí žiaci pripoja k ostatným študentom a spievajú pesničky alebo robia gestá. Nikdy tam nikto nie je osamelý. U nás je niečo také hudbou budúcnosti.

Normálny autistický film získal Českého leva 2017

Režisér Miroslav Janek si prevzal ocenenie za najlepší dokumentárny film. Tento film je akýmsi empatickým prienikom do psychického, a tým aj sociálneho sveta detí, ktoré jednoducho prišli na svet s inou výbavou. "Rád by som sa pokúsil prostredníctvom autistického vnímania sveta, ktoré nie je vo filme ukázané ako divné, ale len ako iné, vypovedať čosi o našom takzvanom normálnom svete a možno aj spochybniť jeho normalitu, alebo normalitu nášho neurotypického spôsobu vnemov, ktoré sa pri bližšom pohľade vôbec ako normálny javiť nemusí" povedal Janek.

Je to náročné, zrelaxujte sa!

Nech je to, ako to je, život s autistom prináša dni plné únavy, zlých myšlienok a nálad. Na internete nájdete mnoho rád, ako sa s takým zlým pocitom vysporiadať. Skupiny na Facebooku sú plné rodičov, ktorí si radia, ako výchovu vydržať a prečkať s úsmevom na tvári. Objavíia sa ale aj také názory, že si máte skočiť do horúcej vane, dať si nohy hore a užiť si jednoducho iba len príjemný kúpeľ. Ako?

Už v samotnom momente, kedy sa ponoríme do teplej vody, začne v tele prebiehať proces uspokojenia a uvoľnenia svalov. S tým súvisí aj postupné spomaľovanie funkcie vnútorných orgánov, nehovoriac o priaznivom účinku na psychiku. Voda totiž pomáha zmierniť aj napätie v mysli, pocity úzkosti a dokonca aj depresiu. Faktom je, že pri pobyte vo vode mozog postupne uvoľňuje endorfíny a tie okrem známeho účinku tlmenia bolesti pôsobí aj relaxačne a zlepšuje náladu. A aj keď vám to na prvý pohľad môže pripadať jednoduché, aj správna kúpeľ má svoje pravidlá, ktoré treba dodržiavať, aby ste dosiahli požadovaný efekt.

Kúpeľ v pohodlí domova

Už starí Rimania používali do kúpeľa bylinky, o ktorých vedeli, že majú na telo a pokožku blahodarné účinky. Oddych v kúpeli vám pomôže lepšie spať a ráno sa prebudíte oveľa sviežejší ako obvykle. Aby mal kúpeľ v pohodlí domova správnu atmosféru, je dôležité vytvoriť si správne prostredie. Vyhoďte preto kozmetiku a všetky veci, ktoré nepoužívate a zbytočne vám v kúpeľni zaberajú miesto. Zároveň si môžete zapáliť niekoľko sviečok, ktoré dodajú oddychu vo vani tú správnu atmosféru.

Pustiť si môžete aj svoju obľúbenú hudbu. Predtým, než sa ponoríte do horúcej vody, sa ešte osprchujte, pretože telo zbavené celodenných nečistôt lepšie prijíma účinné látky. Aj napriek tomu, že ľudia milujú dlhé vylihovanie vo vriacej vani, odborníci odporúčajú, aby bola teplota vody len o pár stupňov vyššia než je naša vlastná telesná teplota. Nemala by presiahnuť 39 stupňov Celzia, pretože inak môže dôjsť k prehriatiu organizmu. Ideálna dĺžka trvania kúpeľa je približne 20 - 30 minút. Počas tejto doby sa dokážete uvoľniť, myslieť na niečo pekné a sútrediť sa len na seba.

Točí sa okolo vašich negatívnych myšlienok samota? Skúste sa s niekým zoznámiť a pozvite ho na rande!

[ivi]