Pomôcť z depresie, aj o tom je vzťah

Našťastie depresia prestáva byť stigmou, ľudia sa za ňu prestávajú hanbiť a stále častejšie vyhľadávajú lekársku pomoc. Na pretrvávajúcu smutnú náladu dostanú antidepresíva, dochádzajú na odborné konzultácie k lekárovi, zúčastňujú sa psychoterapie. Ale čo ich partneri - ako majú zvládnuť smutnú náladu a zanedbávanie svojho partnera?

"Pán doktor, povedzte mi prosím, čo mám s manželom robiť. Inak aj ja skončím ako vaša pacientka. Žiť s človekom v depresii, je niekedy vážne ťažké..."

Partnera väčšinou prestane baviť práca, začne robiť veľa chýb, ako by sa nedokázal sústrediť. Kým predtým pracoval bežne desať hodín denne, naraz vydrží len tri štyri hodiny. Pred spolupracovníkmi a neskôr aj doma si začína vymýšľať a klamať. Doma si začnete všímať "iného" správania svojho partnera. Prestáva ho čokoľvek zaujímať, prestáva chodiť cvičiť. Keď príde z práce, ľahne si k televízii a okamžite zaspí. Prestane sa vídať so svojimi kamarátmi, keď navrhnete, aby ste vyrazili niekam večer, do reštaurácie, do kina alebo išli na výlet, dostane hrozný výraz a povie, že sa mu vôbec nikam nechce, nech idete alebo idete sami s deťmi.

Keď deti rozprávajú nejaké historky zo školy alebo z krúžkov, ani ich nepočúva, a keď od neho niečo chcú, nemá čas.

Dostaňte ho k doktorovi

Čoskoro pochopíte, že partner/ka trpí depresiou. Po pár mesiacoch sa vám možno podarí ho dostať do ordinácie psychiatra. Je to vždy ale veľmi ťažké. Vždy dotyčný hovorí, že je úplne normálny, len unavený, že z neho robíte blázna a nech si idete k lekárovi sami. Psychiater následne konštatuje depresívne ochorenie a nasadí vhodné lieky. Tiež naplánuje pravidelné návštevy. Títo ľudia si však odmietajú chorobu pripustiť. Antidepresíva neberú a situácia v rodine je stále vypätejšia. Partneri chorého sa potom väčšinou obracajú na lekára s prosbou o pomoc, že ​​už nevedia, čo majú robiť.

S partnerom viazne komunikácia, je podráždený, klame čím ďalej tým viac, doma aj klientom, ktorým nie je napríklad schopný urobiť zákazky do dohodnutého termínu. Dostáva sa do dlhov. Začne hovoriť, že ho život prestal baviť, že si ho takto nepredstavoval, že toho má všetkého dosť a že by mal konečne pokoj, keby si siahol na život. Je to hrozné.

Chvíľami je to aj desivé. Tiež za vami budú častejšie chodiť kamaráti a kolegovia z práce, že to nie je ten istý človek, že je to úplne niekto iný, a pýtať sa, čo s tým budete robiť. Vy začnete partnera do práce nútiť a budete na neho stále viac naštvaní. Pokiaľ chcete depresívnemu človeku pomôcť, rozhodne nehovorte, že sa má vzmužiť alebo že to musí "rozchodiť". To je to najhoršie, čo môžete urobiť, pretože v chorom to vyvoláva ďalší pocit nedostatočnosti.

Buďte trpezliví (nekonečne)

Aj napriek tomu, že do partnera "hučíte" všetko, čo by mal správne robiť, nedá na vás. Potom jedného dňa bude sledovať program v televízii, kde sa bude hovoriť o tom, ako je nutná pri depresii farmakologická liečba. Druhý deň zmizne z krabičky antidepresív prvá tabletka. A nasledujúci deň ďalšie. V tú chvíľu je nádej, že ich začne pravidelne brať. Zhruba po mesiaci užívania antidepresív to bude zase ten vtipný a pracovitý partner. Zrazu všetko pôjde a bude fajn. Potom sa ale stavy smútku môžu zase dostaviť, ale už nebudú v takej miere ako pred tým. Ešte nie je vyhraté, ale dúfajte, že sa vylieči.

Ľuďom, ktorí prežívajú rovnakú situáciu radíme obrniť sa trpezlivosťou. Liečba môže trvať aj niekoľko rokov. Treba počítať s tým, že partner nebude nejakú dobu taký, ako sme boli zvyknutí, že sa jedná o chorého človeka, aj keď nemá známky choroby, tak ako si predstavujeme. Napríklad, ak bude mať partner zlomenú nohu, tiež ho nebudeme nútiť chodiť na prechádzky a budeme brať ohľad na jeho stav. Pokiaľ ale bol partner zvyknutý pravidelne športovať, pokúste sa ho v športe podporovať.

Ten totiž môže zásadne ovplyvniť jeho schopnosť chorobu zvládať. Je možné, že napríklad váš otec trpel depresiami celý život. Navyše nereagoval dobre na lieky, čo situáciu ešte komplikovalo. Veľa cvičil a aj dnes mu najviac pomáha, že každý deň ráno vstane a ide na dlhú minimálne dvadsaťkilometrovú prechádzku na bicykli. Pri športe sa vyplavujú endorfíny, a tak môže práve fyzická záťaž stavom pacientov pomôcť. Ale nemožno tu nič prikazovať. Depresívny človek väčšinou nemôže robiť veci tak ako predtým, aj keď fyzicky na to má.

Odporúča sa tiež konzultovať situáciu doma pravidelne s lekárom, hovoriť s ním o tom, ako sa zdravotný stav partnera zlepšuje, a byť mu k dispozícii.

Vyhovorte sa

Je úplne pochopiteľné, že partneri depresívnych ľudí prežívajú negatívne pocity. Je to pre nich veľmi náročná a dlhodobá záťaž. Zvládnu ju iba v tom prípade, že okrem pomoci druhému budú myslieť aj na seba. Budú hľadať spôsob, ako si udržať dobrú náladu napríklad nejakým koníčkom alebo činnosťou, ktorá ich baví. Budú sa venovať sebe, svojej rodine, deťom aj priateľom rovnako ako predtým a radovať sa z ich aj zo svojich, hoci malých úspechov. Dôležité tiež je nájsť podporu vo svojom okolí.

Vyspovedať sa kamarátke alebo niekomu blízkemu a situáciu prebrať, nenechávať si problém len v sebe. A ak kamarátka nie je alebo sa vám osobné veci nechce ventilovať pred známymi, môže vás vypočuť psychológ. Ak sú problémy s depresiou dlhoročné, môže sa stať, že sa partnerstvo rozpadne. Skôr sa ale jedná o zámienku na to, aby sa inak nefunkčný vzťah ukončil.

Prečo depresia vzniká, ako vyzerá a ako jej predchádzať

Pri podozrení konzultujte príznaky s lekárom

Príčiny

• genetika
• výchova
• prostredie, v ktorom vyrastáme
• životné skúsenosti
• psychické traumy

(Podľa psychiatrov ale nemožno jasne povedať, v akom pomere jednotlivé faktory sú.)

Príznaky

• smutná nálada dlhšie ako 2 týždne
• poruchy spánku, alebo naopak nadmerná spavosť a únava
• zanedbávanie koníčkov a obľúbených činností
• neschopnosť radovať sa z bežných vecí
• zanedbávanie seba alebo svojho okolia
• zanedbávanie hygieny a bežných návykov
  
• samovražedné úvahy

Prevencia

• zdravý životný štýl
• vedieť nielen pracovať, ale aj oddychovať
• mať zmysluplné aktivity, ktoré vás naplnia, nenaháňať sa za výsledkami (to znamená, že keď beháte, nemusíte byť prvý v maratóne)
• mať dobré rodinné zázemie, prípadne okruh priateľov
• vyvarovať sa zbytočných dlhov
• vedieť si niektoré veci odriecť, vedieť sa na niečo tešiť

Čo hovoriť a robiť, aby ste partnerovi pomohli

Nie je to tvoja chyba

Keď máte chrípku a je vám mizerne, väčšinou si nedokážete spomenúť, aké to je cítiť sa dobre. A rovnako, vlastne ešte trochu horšie, je to s depresiou. Pri tej si mozog nedokáže uvedomiť, aké to je byť v pohode. Vašou úlohou je teda partnera presvedčiť o tom, že za to, že u neho depresia prepukla, on sám nemôže. Vysvetlite mu, že rovnako ako u chrípky, by mal vyhľadať odbornú pomoc. Povzbuďte ho, nech situáciu rieši a neutápa sa doma v temných myšlienkach.

Pôjdem s tebou

To neplatí len pre terapeutické sedenia, schôdzky s lekárom alebo vyzdvihnutie antidepresív v lekárni. A hoci sa môže zdať, že "dotlačiť chorého" k lekárovi môže byť pekne náročné, oveľa náročnejšie je vydržať a stále ho v liečbe podporovať tak, aby ju skutočne dokončil.

Nie si v tom sám

Depresia je prirovnávaná k jazde dlhým tunelom. Pripomeňme teda partnerovi, že v tom tuneli idete spoločne a že z neho tiež spoločnými silami vyjdete.

Som tu pre teba

Tým, že poviete niekomu s depresiou, že ste tu pre neho, pomáhate viac, než si uvedomujete. A nie je to o tom, že budete robiť divy a znášať modré z neba. Stačí pripomenúť dohovorenú schôdzku, dohliadnuť na užívanie liekov alebo smerovať chorého na užívanie liekov alebo ku každodennému bežnému životu. Ide o to ukazovať a pripomínať, ale pozor - nekritizovať a nevyčítať. Pre človeka v depresii sa stávajú aj bežné úkony náročnými. Neprekonateľným problémom môže byť aj taká maličkosť, ako je vstať z postele. Preto pomáhajte pozitívnym spôsobom.

Čo pre teba môžem urobiť?

Chceš ísť na prechádzku? Alebo sa budeme len tak z gauča pozerať na televíziu? Čo by som chcel robiť? A čo keby som uvaril/a niečo dobré na večeru? Najlepšie sú obyčajné veci, ktoré pomáhajú udržiavať pacientov v každodennej rovnováhe. Robte s partnerom všetko normálne - jedzte, cvičte, choďte včas spať, chodievajte von. Znie to jednoducho, ale je to nesmierne dôležité. Dajte najavo, že vás jeho choroba neobťažuje.

Aké myšlienky sa ti honia hlavou?

Odborníci zdôrazňujú, že je potrebné s pacientom hovoriť a pýtať sa na jeho pocity. Depresia môže byť smrteľné ochorenie a rad pacientov sa stretla aj so samovražednými myšlienkami, preto sa nevyhýbajte ani im. Nerobte z toho problém, naopak, upokojte ho, že myšlienky na smrť sa bohužiaľ u tejto choroby objavujú, že to je jeden z prejavov, ale že zase zmizne, až sa vylieči.

Buďte "v pokoji" a zoznamujte sa na poriadnej internetovej zoznamke!

[ivi]