Odstráňte toho problémistu!

Slovenské lesy, záhrady, ale aj mestské parky alebo ihriská sú pomerne husto osídlené drobnými parazitmi, ktorí si radi pochutnávajú na krvi, hlavne na tej ľudskej. Z asi z 650 druhov kliešťov obývajúce našu planétu, sa u nás môžeme bežne stretnúť so šiestimi. Najznámejší a najrozšírenejší kliešť, ktorý prenáša zápal mozgových blán, lymská boreliózu aj niektoré menej časté choroby, sa volá kliešť obyčajný (odborne Ixodes ricinus). Samozrejme, nie každého prisatého kliešťa, ktorého na sebe nájdeme, znamená, že sme chytili niektoré z uvedených ochorení.

Na druhej strane, baktériami rodu Borrelia je v našich zemepisných šírkach infikovaných 5 až 45% kliešťom. Niektoré oblasti sú menej zamorené a iné viac, takže pravdepodobnosť nakazenia touto chorobou nie je až tak nízka.

Potrebuje až 24 hodín

V prípade, že si nájdete prisatého kliešťa, nemusíte hneď myslieť na najhoršie. Aby sa baktéria Borrelia v čreve infikovaného kliešťa dostatočne rozmnožila a mohla nás nakaziť, je potrebný určitý čas. Kliešť sa musí najskôr stihnúť nacucať istého množstva krvi, potom namnožené Borrelie začnú z buniek jeho čreva prenikať do telovej tekutiny a až potom do jeho slinných žliaz. Vtedy už dochádza k prenosu infekcie. Celý tento proces ale trvá najmenej 24 hodín, čo podľa odborníkov znamená, že infikovaný prisatý kliešť sa s vysokou pravdepodobnosťou stáva nebezpečným až druhý alebo tretí deň.

Preto by po každej prechádzke malo byť prvoradé, aby sme dôkladne prezreli seba aj deti a prípadného cudzopasníka odstránili skôr, než nás stihne boreliózou nakaziť. Ale v každom prípade, keď už sme do seba kliešťa zahryznutého mali, je potrebné si svoj zdravotný stav v nasledujúcich týždňoch sledovať omnoho pozornejšie. Sú známe ojedinelé infekcie už po niekoľkých hodinách od prisatia. Inak je zaujímavé, že chlapci bývajú obeťami kliešťa 2-10x častejšie ako dievčatá a asi 20% ľudí kliešť vôbec "nechytí" a nikdy sa na ne neprisaje.

Prvé štádium ochorenia

Hlavná zásada po objavení kliešťa je teda jeho rýchle odstránenie, buď svojpomocne alebo zabehnutím k lekárovi. Ranu musíme vydezinfikovať, napríklad jódom, a sledovať miesto prisatia ale aj celkový zdravotný stav. V skorom štádiu sa lymská borelióza môže po pár dňoch až po mesiaci od "uhryznutia" ohlásiť typickou červenou škvrnou so svetlejším vnútrom, ktorá sa šíri a zväčšuje okolo miesta, kde bol prisatý kliešť.

Objaviť sa môžu tiež príznaky podobné chrípke - únava, bolesť svalov a kĺbov, mierna horúčka, môžeme cítiť bolesť v hrdle, zdrušia sa nám lymfatické uzliny. Kašeľ a nádcha ale chýbajú. V takom prípade je treba zájsť k lekárovi a s vysokou pravdepodobnosťou od neho odídeme s antibiotikami, ktoré je potrebné užívať aj niekoľko týždňov. A to je rozhodne ten lepší prípad, lebo najvyššiu účinnosť liečby boreliózy je v jej počiatočnom štádiu. Bohužiaľ, viac ako polovica infekcií spôsobených borellou, prebieha zo začiatku nepozorovane.

Tretie je chronické

Pri nespozorování choroby v prvom štádiu ju môžeme pocítiť, ak asi do troch mesiacov prejde do druhého štádia. Objaviť sa môžu prejavy, ktoré by nás asi nenapadlo spájať s kliešťom. Postihnutie srdcovo - cievneho systému s prejavmi dýchavičnosti alebo pripomínajúce infarkt, bolesti rôznych kĺbov, najčastejšie kolenných, prípadne nervového postihnutia ako bolesti hlavy a zápal mozgových blán, chrbta, tuhnutie šije, poruchy hybnosti, ochrnutie polovice tváre. Postihnuté môžu byť aj oči zápalovými prejavmi.

Aj v tomto druhom štádiu je nutné nasadiť antibiotiká, väčšinou sa dávajú rovno do žily. Neskoré štádium prichádza po pol roku alebo dokonca po rokoch od nakazenia a postihuje kĺby, kožu, oči a centrálny nervový systém. Toto tretie štádium už je chronické. Vyšetrenie, ktoré by malo potvrdiť nákazu borelliou sa robí z krvi, kĺbového moku alebo z mozgovomiechového moku. Nie sú ale jednoduché a ich výsledky často nie sú jednoznačné.

Nohavice do ponožiek

Ako pri každom zdravotnom probléme aj pri lymskej borelióze je najlepšie jej predísť. Odporúča sa vyhýbať sa miestam s vyšším predpokladom výskytu kliešťa, ako sú okraje lesa, vysoké porasty tráv alebo krovia. Počas pohybu v prírode noste oblečenie zakrývajúce čo najväčšiu časť tela, hlavne dlhé nohavice, ponožky. Vhodnejší je svetlý odev, na ktorom parazity lepšie uvidíte. Pred odchodom do prírody a prípadne aj počas pobytu v nej je dobré použiť špeciálne repelenty, ktoré kliešte odpudzujú.

Nič nepokazíme, ak použijeme aj vitamín B, po ktorom údajne kliešťom nebudeme voňať a radšej si nájdu inú obeť, napríklad vtáka, myšku alebo jašteričku. Doma je potrebné urobiť dôkladnú prehliadku celého tela. Všímajte si predovšetkým miest, ako sú pokožka hlavy, podpazušie, slabiny, intímne miesta, oblasť za ušami alebo podkolenné jamky, ktoré sú vďaka jemnejšej pokožke častým cieľom kliešťov. Veľmi dôkladne prehliadnite aj vášho psa, ak ste jeho majiteľom. Kliešť prichytený na jeho srsti môže v byte alebo pri hre pokojne preliezť na majiteľa.

Testovanie parazita

Na odstránenie parazita máme v lekárňach k dispozícii rôzne pomocné súpravy. Že by sa mal kliešť vykrútiť je len povera. Jeho "sosák" nemá závit, ale spätné zúbky. Kliešť sa odporúča chytiť pinzetou čo najbližšie pri koži, pootočiť na jednu aj na druhú stranu a potom kývavým pohybom ťahať von kolmým smerom. Potom je potrebné vydezinfikovať ranku. Úplne nevhodné je natieranie kliešťa olejom alebo krémom. Začne sa dusiť a do rany nám vypustí sliny, čím sa zvyšuje riziko infekcie.

Ak si na vytiahnutie cudzopasníka netrúfate, pomôže lekár. Na lekárskej pohotovosti sú na tíchto pacientov už zvyknutí.

A ešte jedna rada

Vytiahnutého kliešťa môžeme poslať na špeciálne pracovisko, kde vyšetria, či je infikovaný borellou, a teda či je prenášačom lymskej boreliózy. Kontakty sú na internete. Test na také vyšetrenie kliešťa môžete dostať aj v lekárni, takže sa dá urobiť aj svojpomocne doma. Ak sa potvrdí, že parazit bol infikovaný, je možné hneď nasadiť krátkodobú preventívnu liečbu antibiotikami. Pokiaľ ju nepodstúpite, je vhodné po štyroch až šiestich týždňoch od prisatia kliešťa, dať si vyšetriť krv, či sa v nej netvoria protilátky, ktoré by poukazovali na nákazu. Ďalší postup prípadnej liečby určí lekár.

Ešte nebezpečnejší "hmyzáka" prenášajúci boreliózu

Najväčšou hrozbou pre človeka nie sú žraloky, jedovaté hady alebo kliešte, ale komáre. Na choroby, ktoré spôsobí tento hmyz, ročne zomrie okolo 725 000 ľudí a ďalších približne 200 miliónov následkom bodnutia ochorie. Komáre patria medzi dvojkrídlový hmyz radu diptera a do čeľade komárovitých. Na svete žije veľa rodov a druhov komárov. Len v Slovenskej republike nájdeme približne 40-50 komárích druhov. Vyskytujú sa najmä v lužných lesoch a v okolí vodných plôch, kde je ideálne prostredie pre ich rozmnožovanie.

Kto nás ohrozuje doma?

Na ktoré komáre je nutné si dávať pozor? Komár piskľavý patrí medzi najznámejšie tuzemské druhy. Ešte vo väčšej miere sa tu nachádzajú komár útočný alebo komár všeobecný. Larvy sa živia vodným organickým detriem alebo planktónom. Tieto komáre sú menej nápadné než ostatné druhy. Dosahujú dĺžku 0,5 centimetra a ich zadoček smeruje dole k podložke. Samice majú dlhý sosáčik, ktorý slúži na príjem krvi. Ďalším druhom je komár záplavový, ktorý sa vyskytuje najmä po sezónnych povodniach.

Malária v Európe? Ale áno!

Najnebezpečnjším je komár rodu Anopheles. Ten sa v priebehu 50. rokov 20. storočia stal hlavným prenášačom malárie v oblastiach južnej Moravy, Podyjí a na východnom Slovensku. Meno ich rodu pochádza zo starogréckeho výrazu "nepotrebný" a patrí sem viac ako 400 druhov, ktoré sa vyskytujú najmä v teplých oblastiach. V niektorých ohľadoch sa dokonca líši od ostatných komárov. Pri sedení nezaujímajú rovnobežnú polohu tela proti podkladu, ale majú zadnú časť vyššie než hlavu.

Larvy sa vyvíjajú vo vode, kde plávajú v horizontálnej polohe, zatiaľ čo larvy iných komárov zaujímajú vertikálnu pozíciu. V slinách samičiek môžu prežívať krvinkovky, rozmnožujúce sa pomocou sporogonie. Tento prvok napáda pečeň a krv infikovanej osoby. Podľa odborníkov majú navyše samičky anofelov citlivejší čuch a lepšie detekujú ľudský pot ako samičky iných druhov komárov. V Slovenskej republike žijú ešte druhy Anopheles messeae, Anopheles claviger a Anoplehes hyrcanus. Ani jeden z nich však nie je prenášačom malárie.

Nebezpečný Aziat v Európe

Niektoré z nebezpečných horúčkovitých ochorení prenášajú komáre tigrované, pochádzajúci z Ázie. V 70. rokoch 20. storočia boli prvýkrát zaznamenané v Európe, presnejšie vo Francúzsku a v Taliansku. V roku 2007 doputovali do Švajčiarska, ale tam sa žiadne vážne ochorenia v tejto súvislosti neobjavili. Horšia situácia nastala v Taliansku, kde úradovala horúčka chikungunya. Ochorenie spôsobuje horúčku, bolesti kĺbov, hlavy a svalov. Objavuje sa aj vyrážka, krvácanie z nosa alebo ďasien. Našťastie ju možno liečiť bežnými liekmi.

V pokoji môžu byť zatiaľ obyvatelia Slovenskej republiky. V roku 2012 bol síce zachytený ojedinelý výskyt komára tigrovaného, ale inak sa tu nenachádza. Dávať pozor si však musia turisti, ktorí cestujú do Talianska, Chorvátska, Portugalska, Turecka, Bulharska alebo na Cyprus, kde boli v minulosti zaznamenané prípady nakazenia horúčkou dengue.

Proti väčšine "komárích" ochorení neexistujú 100% účinné lieky. A tak je nutné spoliehať sa na očkovanie a siete proti komárom.

Skúste si nájsť osobu, ktorá vás bude milovať a podporovať na online zoznamke.

[ivi]