Nepýtajte sa, keď to nechcete vedieť

A je to tu! Dostali ste podozrenie, že sa s vašou drahou polovičkou niečo deje. Nemôže v tom byť nejaká bokovka? Už viete, čo je to červík pochybností, ktorý tak veľmi rád hlodá do vašej sebadôvery. Tak pozor. Skôr, než tomu podľahnete a začnete pátrať, ujasnite si, či vôbec chcete tú pravdu poznať. Nie nadarmo sa hovorí, že najlepšie je nič nevedieť.

Učíte nie ste jediní, komu sa to kedy stalo. Je to napríklad už aj pár rokov. Zistili ste, že človek vám najbližší je blízky aj niekomu ďalšiemu. V niektorých prípadoch môže byť takých spriaznených dušičiek aj dokonca viac. Najhoršie na tom asi je, že po ničom len nehľadáte. Ste u dotyčného na víkend, on/ona ide do práce a vy si potrebujete niečo zapísať. Nemáte čím a tak hľadáte v šuplíku nočného stolíka obyčajné pero. A nájdete. A vedľa tiež leží notes. No, ktože by tak odolal? Taky by tam napríklad mohli byť recepty alebo kalendár zaujímavých akcií, že?

Kiež by ste ten zošit nikdy neotvorili! Zízajú na vás dve stránky plné mien a vedľa nich celkom jasne hovoriace trojčíslie plus poznámky typu: "V pondelok nemôže". Čo je z tých menej výhovorných....

Neurobili ste nič

Ono totiž keď príde na vec, správame sa často úplne inak, než sme si kedy predstavovali. Ak sa spýtate ľudí zo svojho okolia, či by odpustili neveru, väčšina začne kategoricky vrtieť hlavou a dušuje sa, že "to teda nikdy!" Keď potom taká situácia nastane, realita býva celkom iná.

Odhaliť, alebo radšej nie?

Na internete nájdete hromadu rád, ako zistíte, či vám ten váš - či tá vaša - nie je čisto náhodou neverná. Sexuálne záletníctvo sa tak či onak týka takmer polovice všetkých párov. Štatistiky tvrdia, že v ňom ide až 60% mužov a 40% žien. Lenže chcete to vôbec vedieť? To je tá správna otázka. Vezmite si napríklad naše babičky. Tie by ako odpoveď volili skoro vo všetkých prípadoch tú zápornú. Nevera sa nimi prehliadala, pretože chceli zachrániť manželstvo a svoju rodinu.

Lenže niekomu najviac vadí neistota a pomaly ho dokáže užierať. Akonáhle raz nadobudnete podozrenie, už sa vám ho z hlavy nepodarí vyhnať. Navyše ak chcete urobiť nejaké zásadné životné rozhodnutie, mali by ste mať v týchto veciach jasno. Ale čo keď sa podozrenie potvrdí? Čo potom? Pre nikoho univerzálna rada neexistuje. Niekoho to mlčky prejde a ďalej dúfa, že problém sa tak nejako sám rozplynie. Na to by ste sa ale nemali moc spoliehať.

Valná väčšina ľudí začne zúriť. Vo chvíli, keď to zistíte, začne to vo vás bublať ako vo vnútri supervulkánu. Vybuchnúť len tak ale nie je nikdy dobré. Odborníci radia ísť sa vybiť inam, napríklad kopať do popolníc, skrátka skúsiť sa aspoň relatívne upokojiť. A až potom začať riešiť.

Pokiaľ s dotyčným chcete zostať, musíte mu konečne tiež odpustiť. Zmieriť sa s tým, čo sa stalo, a už sa k tomu nevracať. A v tom je práve ten háčik. Človek si proste nerozkáže. Vy chcete, ale váš mozog nie a nie tú nepríjemnú informáciu vypustiť. Možno vám dokonca zákerná nasadí do hlavy nočné mory s neverníkom v hlavnej úlohe. Namiesto plánovaného odpustenia vám v hrudi začne tikať časovaná bomba. Príde podozrievanie a žiarlivosť. A tie sú ako kyselina.

Neustále niekoho kontrolovať, predstavovať si nepredstaviteľné, užierať sa domnienkami, to nejde. Nech sa medzi vami stalo čokoľvek, už ste sa rozhodli odpustiť, tak odpustite a už sa k tomu nevracajte.

Niekedy len chcieť nestačí

Ono to ale možno nepôjde. Možno budete musieť vyhľadať manželskú poradňu. A možno sa budete musieť aj rozísť. Aj keď ste ani jeden do takého bodu dôjsť nechceli. Žiť s neprekonanou neverou je celoživotné trápenie pre obe strany. "Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať," hovorieval docent Plzák. Aj keď on sám tvrdil, že takto zjednodušene to nikdy nepovedal. Ale niečo na tom je. Nemyslíte? Takéto priznanie nevery pod tlakom svedomia či "chápavého" partnera tiež môže privodiť uragán. Internetové diskusie to len potvrdzujú:

• "Neveru radšej nepriznať. Môj muž urobil opak a musím povedať, že to naozaj bolí. Presne sa stalo to, že on si uľavil, ale mňa to ťaží stále, už mu asi nikdy nemôžem veriť a náš vzťah už nie je, čo býval. Lenže človek potom nevie, čo má robiť, keď má doma deti a nie je to tak jednoduché sa zobrať a niekam odísť. S týmto problémom v hlave žijem asi rok. Najradšej by som ho už dávno opustila a začala nový život bez chmúrnych myšlienok. Možno to sú len výhovorky, ale keď má človek tri deti a byt na hypotéku, tak si to už rozmýšľa. Neviem, ale myslím si, že už sa to nikdy nezrovná."
• "Kedysi dávno som partnerovi povedala - ak ma podvedieš a ak to nebude vzťah, nikdy mi to nehovor. Podviedol, nevydržal a priznal. Sebe uľavil a na mňa to všetko hodil. Rozbil dôveru a tým narušil aj náš vzťah. Nepomôžu reči typu: moje svedomie, nie je na to stvorený, už vie, o čom to je, a nepôjde do toho znova. Sú to všetko blbosti. Nikdy nepriznať a zjesť si, čo som si navaril. Minimálne preto, že keď som ublížil svojím spôsobom sebe, nemusí trpieť ten druhý. V niektorých prípadoch je nevedomosť sladká a žiadaná, ťaží z nej ako partner (podvedený), tak aj deti, pretože všetko funguje, ak podvádzajúci dostane rozum... Opakom všetko skazia. Hovorím len o úlete."

A s dôverou je amen

Ženy berú neveru inak ako muži, nakoniec si ale všetci kladú rovnakú otázku: odpusiť, či neodpustiť? Muži a ženy odpúšťajú a dávajú druhú, treťú a dvadsiatu šancu zhruba rovnako často. Avšak dôvody, prečo to robia, sa líšia. Muži skôr z pohodlnosti, ženy kvôli finančnej závislosti na mužovi. Zo všetkých strán počujete, že odpúšťať je dôležité, ale keď dôjde na lámanie chleba, je to sakra ťažké:

• "Aj keď ho stále mám rada, už si ho nevážim a moja dôvera a sebavedomie je na nule. Už rok sa v tom bijem, hádame sa, rozchádzame a zase zmieruje, potom je to týždeň dobré, ale stačí málo a ja ho podozrievam. Keby mi niekto vymazal pamäť a ja by som nevedela, čo mi urobil, bol by z nás možno ideálny pár. Bohužiaľ, myslím na to každý deň a ničím nás oboch."

Odpustiť sa dá veľa. Keď sa ale točíte v kolotoči odpúšťania a nových šancí, je to ťažké. Nevedieť, kedy váš partner hovorí pravdu a kedy klame, s dôverou pekne zamáva. A bez dôvery nebude žiadny vzťah fungovať, či už to je biznis, alebo partnerstvo.

Je dosť možné, že toho dotyčného z notesu rovnako opustíte, všade uvidíte davy fanúšikov a fanúšičiek, budú s vami raňajkovať, sedávať v kine a dokonca líhať na spoločné lôžka. A keďže tam bude asi trochu nával, zoberiete sa a prenecháte svoju jamku v matraci niekomu inému, kto si toľko nepotrpí na súkromie.

Mobil je zabijak vzťahov

Každý tretí človek rieši svoje pochybnosti o vernosti partnera tým, že mu sliedi v telefóne. Mobil prehľadávajú oveľa častejšie ženy ako muži. Celých 73% sliedilov objavilo v mobile veci, o ktorých by bývalo radšej nevedelo, a 10% vzťah následne ukončilo. Jeden zo štyroch sliedilov v cudzom mobile objavilo správy intímneho charakteru, počínajúc neškodným flirtovaním (32%) a končiac jasnými sexuálnymi narážkami (19%). Najčastejšie lezú ľudia partnerovi do mobilu, keď sa sprchuje alebo je na onej miestnosti. 41% nemá problém tak robiť ani ak je jeho majiteľ v tej istej miestnosti.

Prezeráte tajne telefón alebo e-mail?

Potom možno neviete, že ide o trestný čin. Konkrétne: Porušenie tajomstva prepravovaných správ §182 trestného zákonníka hlava II, ktorý sa vzťahuje nielen na listové tajomstvo, ale aj na "dátové, textové, hlasové, zkukové či obrazové správy posielané prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete a priraditeľné k identifikovanému účastníkovi alebo užívateľovi, ktorý správu prijíma".

Keby trestné oznámenie podal každý rozčúlený človek, ktorý pristihol svojho partnera sliediť v mobile, mali by súdy naponáhlo. Štatistiky tvrdia, že aspoň raz za život sa do mobilného telefónu partnera pozrie 75% populácie EÚ vo veku od 25 do 60 rokov. Pritom za prezeranie mobilu hrozí odňatie slobody až na dva roky! A ak existujú dôkazy, že ste činom spôsobili škodu veľkého rozsahu, môže hroziť 1-5 rokov väzenia.

Nepretržite online

Mávate niekedy pocit, že už nemôžete a vaše problémy vo vzťahu vám prerástli cez hlavu? Do ničoho nemáte chuť? Áno - k tomu sa pridá dnešná hektická doba, už ani nevieme poriadne odpočívať a telo volá po generálke. Lenže si za to môžeme aj sami.

Trénujte pohodu

Vypínajte sa

Bude to možno hrozne ťažké, ruky vás budú svrbieť a nervozitou si rozhrýziete pery, napriek tomu sa naučte sa vypínať. A tie "off-line intervaly" predlžujte.

Žite naživo

Venujte sa znovu viac "živým" aktivitám. Je síce fajn mať stovku televíznych kanálov, tisíc priateľov na Facebooku a večne zapnutý internet, ale výlet so známymi, návšteva divadla alebo "obyčajná" knižka majú väčšie kúzlo.

Nie je len práca

Dajte vo firme najavo, že jednoducho nie ste nonstop na príjme. Ostatná drvivá väčšina tých strašne urgentných vecí do druhého dňa alebo po návrate z dovolenky v pohode počká.

Nemáte partnera a radi by ste nadviazali plnohodnotný, zdravý vzťah? Zaregistrujte sa na našej zoznamke a zoznámte sa s ďalšími používateľmi, ktorí tiež hľadajú svoju spriaznenú dušu.

[ivi]