Domov

Zoznamovací dotazník

Fotozoznamka

Lifestyle magazín

Registrovať teraz

Návrat ku koreňom

24.február 2021
Návrat ku koreňom

Umyť, oškrabať, uvariť a pochutnať si. Koreňová zelenina je zdrojom dôležitých živín, a preto jej urobme miesto na tanieri. V lete by ste sa potom mohli vrhnúť na svoju vlastnú úrodu na spracovanie.

Po petržlene svieži dych a lepšie trávenie

Hovorí sa, že petržlen záhradný (Petroselinum cripsum) veľmi používali v starom Ríme gladiátori (na zväčšenie objemu svalov). Tiež ale dámy túžiace po ich objatí (ženské afrodiziakum). Každopádne povesť, že biely koreň bojuje s nepríjemným dychom, je skutočne odôvodnená. Pohlcuje totiž niektoré zlúčeniny síry, vytvorené v ústach a v črevách, a to predovšetkým po konzumácii cesnaku. Žuvanie čerstvej petržlenovej vňate podporí trávenie a pomôže harmonizovať nesúlad v tráviacom trakte.

Navyše vám dodá aj vitamín C na podporu silných kostí, chrupaviek, zubov a ďasien. Pokiaľ si zeleninu pochádzajúcu zo Stredomoria nasušíme na zimu, dostanete dobrý zdroj železa, minerálu potrebného pre presun kyslíka, tvorbu červených krviniek, hormónov a neutrotransmiterov. S mangánom si zlepšíte metabolické procesy a s vitamínom K posilníte bunkovú obnovu. Ale pozor, ak užívate lieky na riedenie krvi (napríklad s warfarínom alebo kyselinou acetylsalicylovou), rozhodne to so spotrebou petržlenu nepreháňajte.

Koreňovú zeleninu nakupujte najlepšie doma, na farmárskych trhoch. Získate zaručene čerstvé produkty plné vitamínov a stopových prvkov.

Čistička pre obličky

Z približne pätnástich čerstvých petržlenov zozbierajte vňať. Umyte ju, natrhajte na kúsky, vložte do hrnca, zalejte litrom čistej vody a zakryte pokrievkou. Priveďte do varu a povarte tri minúty. Potom hrniec odstráňte z platničky a nechajte všetko ešte desať minút vylúhovať. Po vychladnutí preceďte, nalejte do čistej fľaše a schovajte do chladničky. Každý deň vypite ráno nalačno jeden pohárik tohto elixíru. Prepláchne obličky a močové cesty od piesku a škodlivých látok a stiahne prebytočné tekutiny z organizmu. Keď vás trápia akútne alebo chronické ochorenie obličiek, nechajte tento recept ležať ľadom.

Zeler posilňuje organizmus

O rodákovi od Stredozemného mora básnil už Homér, a to aj cez to, že divoko rastúca zelenina mala horkú chuť. Sladká forma zeleru voňavého (Apium graveolens) bola na Apeninskom polostrove kultivovaná až v sedemnástom storočí. Potom sa k nej pripojila voňavá odroda a stonkový zeler. O tom, že zeler posilňuje organizmus, nemali pochybnosti už starí Gréci, ktorí "zeleninové víno" podávali atlétom na zvýšenie výkonnosti. Dvojročná rastlina ponúka slušnú porciu železa pre dobrý krvný obraz, vápnika a fosfóru na posilnenie hustoty kostí.

Po draslíku zaplesá vaše srdce a vitamín C vyzbrojí armádu bielych krviniek na boj s nežiaducimi vírusmi a baktériami.

Zeler a petržlen zaraďte do vášho jedálnička

Recept od Casanovi

Zeler využívajú muži po stáročia ako prírodné afrodiziakum. Ak narušil stres vašu sexuálnu výkonnosť, okoreňte svoje pokrymy zelerovými semenami a jedzte surovú aj varenú buľvu.

Posilnenie pre nervy

Hippokrates zaraďoval zeler do jedálnych lístkov pacientom, ktorým "nervy vibrovali". Zelenina nabitá vitamínmi B, B2, B6 a horčík posilňuje nervovú sústavu, zmierňuje psychické napätie a úzkostné stavy. Pomôže vám aj pri ťažkostiach s nespavosťou. Keď sa prevaľujete často dlhé hodiny v posteli, pripravte si upokojujúci nápoj. Vylisujte šťavu z jedného jablka a polovičky zeleru a vypite tento zdravý mok pol hodiny pred spaním.

Čo je zlé, musí preč

Pokiaľ vás trápia kožné problémy (akné, psoriáza), dna, reumatizmus alebo artróza, siahnite po zelerovej šťave. Jeden deciliter ráno nalačno počas troch týždňov je prospešný aj pre diabetikov, ktorým môže pomôcť zredukovať váhu. Navyše, každý, kto chce schudnúť, by mal zelerové buľvy jesť často, lebo patria k najmenej kalorickým druhom zeleniny. Ale pozor, ľudia s akútnymi zápalmi obličiek a močových ciest by sa mali tejto zelenine vyhýbať.

Bystrozraká zelenina

Aminokyseliny a vitamín zo zeleru ponúkajú ochranu pred voľnými radikálmi a následnými degeneratívnymi zmenami v očiach. Očné tkanivo zostane dlhšie vo forme a služby optiky vyhľadáte o niečo neskôr ako vaši rovesníci.

Karotenoidy v mrkve

Mrkva obyčajná (Daucus carota) patrí medzi poriadne pamätníky. Prvýkrát sa objavila pred piatimi tisíckami rokov na území dnešného Afganistanu a Iránu, kde ešte dnes rastú jej divokí zástupcovia. Fialové a biele korene sa cez Indiu vydali na dlhú cestu storočiami, až potom doputovali do západnej Európy. Tú potom zasiahol ľudský faktor. Holanďania, na dôkaz svojej lojality k panovnickému rodu Oranžských, v sedemnástom storočí vyšľachtili z čiernej odrody oranžovú.

Medzi hlavné karotenoidy nájdené v mrkve (v surovej, varenej, aj v šťave) patrí betakarotén, luteín, zeaxantín. Zlúčeniny s antioxidačnými vlastnosťami sú schopné, obzvlášť v spojení s vitamínmi C, E a draslíkom, neutralizovať voľné radikály v tele a tým zabrániť vzniku rakoviny, kardiovaskulárnych ochorení, šerosleposti a šedého zákalu. Betakarotén sa v tele tiež premieňa na vitamín A a čiastočne sa ukladá kvôli najbližšej potrebe. Podporuje telesný rast, posilňuje imunitný systém, je nevyhnutný pre zdravú funkciu slizníc a činnosť zmyslov - čuchu, chuti, sluchu a zraku.

Chutí vám mrkva? Mala by...

Významnú úlohu zohrávajú aj pri vnútornej starostlivosti o pokožku. Spomaľuje jej starnutie, udržuje opálenie a krásnu farbu pleti. Aby ste z mrkvy získali čo najviac karoténu, tepelne ju upravte (stačí krátko), získate tým dvakrát až päťkrát viac karoténu než v surovom stave. Pre lepšiu absorpciu karoteinodov ale konzumáciu mrkvy doplňte zdravými tukmi, napríklad olivovým olejom, vlašskými orechmi alebo tvrdým syrom.

Oranžová infúzia

Keď chcete upevniť svoju imunitu v chladnejších dňoch, pite mrkvovú šťavu. Jej účinnosť posilníte pridaním pár kvapiek šťavy z citróna alebo pomaranča. Posilňujúci nápoj s "partiou béčok" a železom zapracuje proti únave a splínu. Obsah vlákniny zjemní aj natráveniny v črevách, budú teda lepšie prechádzať brušným labyrintom. A ak ste sa rozhodli zatočiť s nadbytočnými kilami, rozhodne zaraďte mrkvový drink do svojho chudnúceho programu.

Dánsky mrkvový šalát

Potrebujeme

1kg varenej mrkvy, 400 ml gréckeho jogurtu, 1 polievkovú lyžicu dižonskej horčice, soľ a podľa chuti, 1 lyžičku cukru, 40 g jemne nakrájanej cibule, 25 g jemne nakrájanej pažítky

Postup

Mrkvu nakrájame na kúsky, pridáme cibuľu a pažítku. Z ostatných ingrediencií pripravíme dresing a dobre ho premiešame so zeleninou. Pred konzumáciou dáme šalát na hodinu vychladiť a podávame ho samotný s chlebom alebo ku grilovanému mäsu.

Červená repa

Červená repa je tradičná zimná zelenina, ale dostupná je po celý rok. Kým predtým sme ju mali spojenú hlavne sa spomienkou na sterilizovaný šalát v školskej jedálni, ktorý nebol práve veľmi obľúbený, dnes je jej využitie v kuchyni oveľa rafinovanejšie. O repe sa hovorí, že predlžuje život.

Potravinárske okienko

Pigmenty v červenej repe sa nazývajú bataminová červeň. Betanín je absolútne bezpečný, má dokonca antioxidačné účinky, a môže sa využívať ako farbivo v potravinárstve - pre jeho nízku stabilitu sa ním však farbia hlavne potraviny s kratšou trvanlivosťou, najčastejšie mliečne a mäsové výrobky. Môže byť aj súčasťou nealkoholických nápojov alebo niektorých cukroviniek. Taliani používajú betanín na ofarbovanie cestovín.

Červenú repu v zime neprehliadnite

V kuchyni

Tepelná úprava červenej repy je trochu náročnejšia, ale nie je náročná. Dôležité je ju poriadne umyť, aby pred varením nedošlo k poškodeniu povrchu šupky. Inak by repa počas hodinového varenia stratila farbu. V porovnaní so surovou repou sa tá varená lepšie lúpe. Uvarené a olúpané repy majú všestranné použitie. V Rusku, na Ukrajine a v Poľsku je červená repa neodmysliteľnou súčasťou slávneho boršču. Šalát z červenej repy alebo repa s cibuľou, ochutená červeným vínom, soľou a cukrom sa výborne hodí k minútkam.

Repa sa ale nemusí len variť, skvele chutí aj pečená, použiť sa dá aj ako surová - v tej chvíli ju môžete pridať napríklad do šalátov a stále obľúbenejšie sú husté mixované nápoje smoothies, do ktorých je červená repa vďačnou surovinou. Populárne sú aj malé buľvičky repy (baby beets), ktoré majú priemer maximálne 4 cm a sú efektné napríklad ako zeleninová obloha. Na našich tanieroch má však stále miesto aj repa nakladaná v sladkokyslom náleve.

Ak máte po ruke jednorazové rukavice, nebojte sa ich použiť pri lúpaní varenej alebo pečenej repy. Nebudete potom musieť toľko drhnúť ruky - hoci ono to zas tak strašné nie je.

Zaujímavosti o repe

  • V Európe sa červená repa začala pestovať v 17. storočí, ale v starovekej Perzii ju používali už pred 400 000 rokmi. V súčasnej dobe sa najviac pestuje vo východnej Európe a v USA a divoko rastie na celom severnom pobreží Stredozemného mora, v Malej a Strednej Ázii, Iráne, Indii a Číne.
  • Červená repa obsahuje všetky hlavné živiny - bielkoviny, tuky aj sacharidy. Nájdeme v nej rozpustnú a nerozpustnú vlákninu.
  • Z minerálnych látok v repe dominujú zásadité prvky, hlavne horčík a zinok, zo stopových prvkov selén a meď. Z vitamínov je to hlavne C a ďalšie vitamíny skupiny B a vitamín E. Okrem toho červená repa obsahuje ešte celý rad ďalších bioaktívnych látok.
  • Konzumácia červenej repy stimuluje činnosť žalúdka, repa pôsobí aj mierne laxatívne. Odporúča sa na spevnenie stien najmenších cievok a obnovenie ich pružnosti.
  • V zložení červenej repy treba spomenúť aj na vyšší obsah sodíka, purínových látok alebo kyselinu šťaveľovú.
  • Upravená červená repa ako súčasť boršču sa servírovala v tube, keď sa vesmírna loď Apollo 18 stretla so Sojuzom 19.

Máte na niečo dobré chuť? Tak sa zoznamte a pozvite dotyčného na niečo dobré do cukrárne, iste si vyberiete a bude to príjemné rande.

[ivi]

Zdieľajte tento článok na: