Nástrahy leta - úpal a úžeh

Každý tak nejako tuší, čo to asi je, ale viete presne čo tieto pojmy znamenajú? Ako sa líšia, aké sú symptómy a príznaky? Čo ich spôsobuje a ako sa zachovať, keď na ne máme podozrenie? Existuje nejaká prevencia? To všetko sa dozviete v tomto článku.

Rozdiel

Úpal je dôsledkom prehriatia organizmu pri zlyhaní termoregulačných mechanizmov. Ako nám ale zlyhajú termoregulačné mechanizmy? Ak je teplota vzduchu vyššia ako teplota tela, organizmus vydáva teplo (aby nedošlo k jeho prehriatiu) vyparovaním potu. Potenie je najdôležitejším mechanizmom vyparovania. Ale ak horúčavu sprevádza vysoká vlhkosť, sú podmienky pre odparovanie potu oveľa negatívnejšie. Na koži máme nepríjemný pocit stálej vlhkosti a náš termoregulačný systém zlyháva. K poruchám termoregulácie dochádza predovšetkým pri väčšom pracovnom zaťažení.

Úžehu sa hovorí slnečný úpal. Je to prehriatie mozgu z dôvodu priameho slnečného žiarenia na hlavu a na celé nekryté telo (preto vám vždy rodičia hovorili, nech si vezmete von nejakú pokrývku hlavy). Preto býva často spojené s popáleninami od slnka. Spoločne s úpalom má rovnaké následky - zlyhanie termoregulačných mechanizmov.

Symptómy a príznaky

Viete, aký je rozdiel medzi symptómom a príznakom? Symptóm je pociťovaný pacientom. Ten ho opisuje svojmu okoliu (napr. bolesť). Naproti tomu príznak je to, čo môže spozorovať aj pacientovo okolie (napr. vyrážka na koži).

• Horúčka – telesná teplota sa pri úpale a slnečnom úpale pohybuje okolo 40 ° C. Niektorí jedinci ale nemusia dosiahnuť tak vysoké teploty a rovnako tak platí, že nie každá telesná teplota cez 40 ° C znamená úpal alebo úžeh.
• Nadmerné potenie, ktoré sa náhle zastaví – to sa stáva v prípadoch ťažkej dehydratácie. Telo už nemá z čoho vytvárať pot, tak sa jeho produkcia zastaví a telo nie je schopné sa nijako ochladzovať. Pokožka sa bude vysušovať.
• Zrýchlený tep
• Hyperventilácia – zrýchlené a prehĺbené dýchanie, popr. povrchové lapanie po dychu.
• Svalové kŕče
• Suchá, horúca a červená pokožka
  
• Nevoľnosť
• Zvracanie
• Tmavý moč

Vzhľadom k tomu, že je ovplyvnený aj nervový systém, môže dôjsť k ďalším problémom, ako sú zmätenosť, problémy s koordináciou, epileptický záchvat, bolesť hlavy, závrate, úzkosť, roztržitosť, halucinácie, iracionálne správanie a strata vedomia.

Ako funguje termoregulácia

Telo si samo kontroluje svoju "vnútornú" telesnú teplotu. Je to teplota vo vnútri tela, hlavne v oblasti brucha, hrudníka a hlavy, kde sú uložené vnútorné orgány. Táto teplota sa pohybuje od 36,5 ° C do 37,5 ° C a reguluje ju hypotalamus (časť mozgu), ktorá je niekedy nazývaná termostatom tela. V tele máme mnoho receptorov, ktoré dávajú hypotalamu informáciu o teplote tela. Keď napr. receptory v koži vyšlú hypotalamu signál, že teplota kože je vyššia ako to malo byť, je to on, kto zabezpečí, že potné žľazy začnú pracovať a my sa začneme potiť. Je to jedna z najvýznamnejších foriem termoregulácie, hovorí sa jej vyparovanie. Normálna teplota kože je 32 ° C - 34 ° C. Ak sa teplota vzduchu pohybuje okolo týchto teplôt, telo začne produkovať viac potu, aby sa schladilo.

Ďalšie formy termoregulácie, ktorými telo môže znížiť telesnú teplotu, sú radiácia (sálanie), vedenie tepla (kondukcia) a prúdenie tepla (konvekcia).

Narušenie termoregulácie potenia

Niektoré situácie môžu narušiť alebo úplne zastaviť potenie, pokúste sa im vyhnúť.

• Dehydratácia – každý vie, že by sa v parných letných dňoch malo veľa piť (najlepšie čistú vodu). Je to práve preto, aby mohlo byť umožnené potenie. Je to kolobeh - potením sa nám voda odstraňuje z tela, takže ju musíme znovu doplniť. Tak nezabúdajte piť!
• Zlé oblečenie –v horúcich dňoch zabudnite na upnuté tričká a nohavice. Telo musí mať kontakt so vzduchom, aby sa pot mohol odparovať. A na hlavu si nezabudnite nejaký klobúčik proti úpalu.
• Vysoká vlhkosť vzduchu – už som sa o tom zmieňovala na začiatku článku. Ak je vlhkosť vzduchu vysoká, pot sa nemôže odparovať a telo sa tak nemôže ochladzovať. Preto sa v takýchto dňoch radšej vyhnite pobytu vonku, obzvlášť ak nefúka vietor.

Rizikové faktory

• Jedným z rizikových faktorov je užívanie určitých skupín liekov. Medzi ne patria betablokátory, diuretiká, neuroleptiká, fenotiazíny a anticholinergiká, niektoré antidepresíva, lieky pri liečbe Parkinsonovej choroby, laxatíva a antihistaminiká. Ak užívate niektorú z týchto skupín liekov, majte sa na pozore a najlepšie v tomto prípade je poradiť sa s vaším lekárom. Aj užívanie drog môže byť rizikovým faktorom, týka sa to napr. kokaínu a amfetamínov.
• Ďalším rizikovým faktorom je nadváha a obezita. Je dokázané, že obézni ľudia a ľudia s nadváhou trpia úpalom (úžehom) viac, ako ľudia s normálnou váhou.
• Vyhnite sa tiež nedostatku spánku. Ten spôsobuje, že sa menej potíte a vaše telo sa nemôže ochladiť.
• Cestujete do teplejšieho podnebia než ste zvyknutí, buďte na pozore. Môžete byť nedostatočne aklimatizovaní a byť tak náchylní k úpalu alebo úžehu.
• Zvýšenú pozornosť by úpalu alebo úžehu mali venovať tí, ktorí už ho raz mali, môže sa opakovať.

Prvá pomoc

Ak budete mať niekedy u kohokoľvek podozrenie na úžeh alebo úpal, neváhajte a zavolajte záchrannú službu. Kým budete čakať, riaďte sa nasledujúcim:

• Presuňte postihnutého na chladné miesto, najlepšie klimatizované. Ak to nie je možné, vyhľadajte aspoň tieň.
• Uistite sa, že je miesto vetrané alebo otvorte okná (neotvárajte okná v klimatizovanej miestnosti).
• Dajte postihnutému napiť vodu.
• Nedávajte mu lieky proti bolesti (ibuprofen, aspirin,…).
• Na postihnutého môžete pustiť chladnejšiu (ale nie studenú) sprchu alebo ho posadiť do čiastočne napustenej vane s chladnejšou vodou a umývajte ho (neklaďte ho celého do vane), popr. môžete pokladať studené obklady. Ochladzujte postupne a pomaly!
• Aby sa podporila cirkulácia krvi, môžete postihnutému ľahko masírovať pokožku (pokiaľ nemá popáleniny od slnka).
• Pľuzgiere od slnka neprepichujte.
• Má postihnutý kŕče, uistite sa, že nemá žiadny predmet v ústach. Aj veci v okolí zaistite, aby ho neporanili.
• Postihnutého v bezvedomí položte do stabilizovanej polohy. Ak zvracal, preverte, či mu niečo nebráni v dýchaní.

Včas neliečený úpal alebo úžeh môže viesť k poruchám nervového systému, dýchacieho ústrojenstva, infarktu alebo aj smrti.

Prevencia

Vo veľmi horúcich dňoch sa snažte byť v klimatizovaných miestnostiach a nevychádzať von, keď to nie je nutné. V opačnom prípade dodržujte nasledujúce kroky:

• Noste ľahké, svetlo farebné oblečenie voľného strihu a klobúk.
• Používajte krém na opaľovanie s FPS minimálne 30 a viac.
• Pite viac ako v iných dňoch a nečakajte na smäd. Kvôli strate soli potením je vhodné doplniť aj nejakým elektrolytickým nápojom.
• Ak plánujete nejakú fyzicky náročnejšiu aktivitu vonku (napr cvičenie), vypite dostatok vody pred aktivitou, počas i po aktivite a to aj keď nemáte smäd.
• Skúste si prehodiť svoje plány vonku na skoré ráno alebo na čas po západe slnka.
• Vyhýbajte sa nápojom s kofeínom a alkoholu, vďaka nim strácate viac vody.

[Lil]

Zdroje: http://www.medicalnewstoday.com/articles/266551.php

            http://www.webmd.com/a-to-z-guides/heat-stroke-symptoms-and-treatment

            J. Rosina, H. Kolářová, J. Stanek. Biofyzika pro studenty zdravotnických oborů. Praha : Grada Publishing a.s., 2006.