Moje telo vs. môj muž

Držia diéty, chodia do posilňovne, sledujú módne trendy, starostlivo si vyberajú svoju kozmetiku, kaderníčku, manikérku. Do svojho vzhľadu investujú nemalé prostriedky aj veľké množstvo času, energie, odhodlania. Chcú byť krásne nielen pre toho "svojho". Jednoducho sa potrebujú páčiť, cítiť sa sexy, žiaduce, a celkom prirodzene pri tom vychádza z toho, že miera ich príťažlivosti závisí od toho, či sa aspoň vzdialene približujú nejakému ideálu krásy. Áno, je reč o nás ženách. Pozeráme sa na ženy okolo seba a neustále máme pocit, že všetky sú krajšie než my.

Porovnávame sa, hodnotíme seba aj druhých a celé nešťastné stále pochybujeme o tom, či je naša fyzická krása aspoň postačujúca, keď nie dokonalá. Riešime nadváhu, každú nedokonalosť, sme nešťastné z jamiek na stehnách, čudujeme sa, že sa stále viac žien dokáže vojsť do detských veľkostí a potom sa so slzami v očiach pozeráme na svojho partnera a pochybujeme: priťahujete ho? Páči sa mu moje telo? Ak sa vám sem - tam niečo také deje, je na čase si uvedomiť, ako muži ženské telo v skutočnosti vnímajú, ako to majú s ideálmi krásy a čo si myslia o našej honbe za nižšou hmotnosťou, hladšou pleťou a pevnejším zadkom!

Premeny ideálov

Pravda je, že porovnanie so súčasným ideálom krásy - veľmi štíhlu, vysokú ženu znesie u nás len malé percento žien. A je to logické. Ideál krásy, ako ho dnes vídame v médiách, sa totiž úplne odchýlil od biologického poslania tela ženy. Začal vznikať už v 19. storočí, kedy sa v rámci romantizmu a jeho sklonom k ​​rozotrení stali hrdinkami takmer éterické ženské bytosti, ktoré ale boli éterickými často len vinou tuberkulózy. Tuberkulózni pacienti boli vtedy všeobecne považovaní za veľmi vášnivé, citové, emocionálne bytosti.

A nastolili trend povahových aj fyzických vlastností, ktoré nikdy nemohli byť vlastné slovanskej žene. Slovanské ženy ešte pred vojnou nosili v priemere veľkosť 42, ktorá padla ich širokým bokom aj ramenám, väčším prsiam aj zadku. Tak to jednoducho slovanské ženy mali. Spolu s celkovo robustnejšou kostrou, ktorá bola prispôsobená životnému štýlu plnej fyzickej práce, chodenia pešo, nosením bremien. Počas vojny sa, samozrejme, fyzické ideály neriešili. Takéto otázky sa vrátili až v 60. rokoch spolu s Twiggy a skazu dokonal nástup bábiky Barbie.

Bábika Barbie nie je bábika, ale zdeformovaná modelka, ktorou sa dievčatá snažia márne napodobňovať v detskom veku aj neskôr vo svojej dospelosti. Jej parametre sú pritom nereálne. To už dnes vieme. Čo si ale my ženy neuvedomujeme, je, že sme si z Twiggy a Barbie urobili ideály krásy my samy. Pre mužov nič také ideálom krásy nie je. Oni sa predsa s Barbie nehrali. Preto na rozdiel od žien muži netúžia po umelosti. Oni vnímajú ženské telo inak. A keď sa im má páčiť, musí spĺňať úplne iné parametre.

Mužský pohľad na ženské telo

Keď sa muž pozrie na ženu, nezisťuje primárne, či je štíhla, vysoká, taká alebo maková. Ženu síce vníma ako celok a potrebuje, aby bola symetrická, ale nakoniec ho zaujme pre určitý detail. Tvar nosa, farbu pokožky... Môže to byť čokoľvek, čo pre danú ženu vlastne vôbec nemá význam, ale dotyčného muža k nej pritiahne. Ďalšou úlohu v tom, kedy žena muža priťahuje, hrá čuchový vnem. Žena musí mužovi jednoducho "voňať". A reč nie je vôbec o pafémech. Toto čuchové ohodnotenie prebieha na podvedomej úrovni a vzhľadom na biologickú podstatu rozmnožovania, ktorá určuje, že si nikdy nemôžu "voňať" muži a ženy rovnakou imunitou, vždy len s imunitou odlišnou, aby ich následným potencionálnym krížením bola výsledne silnejšia imunita potencionálnych potomkov. Tak to mužom nastavila príroda.

Ale my to tak jednoducho nevidíme. Nevnímame, že muži milujú hlavne prirodzenosť, symetirku a potom nejaký ten zdanlivo nepodstatný detail, ktorým sa tak líšime od ďalších žien. A mimochodom, keď hovoríme o symetrii: to sú tie presýpacie hodiny: väčšie prsia, širšie boky, viditeľný pas. Len je jedno, či sa táto symetria vyskytuje vo veľkosti 36 alebo 44. To muži riešia až ako posledné - ak vôbec!

Keď schudnem, bude ma viac milovať!

Vo svojom vzhľade vidíme nástroj, ktorým si muža môžeme udržať, pritiahnuť alebo ho znova zaujať. Chudneme, cvičíme, nejeme a myslíme si, že s menším zadkom si nás všimne ten pravý alebo si nás znova všimne ten, ktorého máme doma. Lenže tvarom zadku ešte nikdy nikto nikoho k láske nezmanipuloval. A v tomto ohľade je dôležité zdôrazniť, že ak nie ste pre partnera príťažlivá taká, aká ste, ak tušíte alebo viete, že by vás mohol milovať len v určitom výreze veku a fyzického vzhľadu, nie je to dobrý partner a nemá teda ani zmysel snažiť sa ho pritiahnuť alebo udržať zmenou toho, ako vyzeráte.

Zmenu postavy od vás môže partner legálne a oprávnene požadovať len v jedinom prípade, a to vtedy, keď váš aktuálny fyzický stav ohrozuje vaše zdravie. V tú chvíľu muža prinútite - či už s podváhou alebo nadváhou - premýšľať o budúcnosti, o tom, ako by ste s takým telom zvládli deti a podobne. A za jeho výzvami, aby ste s tým niečo robili, nebude fakt, že vás má s kilami navyše menej rád, ale že sa obáva o vaše zdravie a spoločnú budúcnosť, ktorú svojim zlým fyzickým stavom ohrozujete.

Som aká som...

Ak práve teraz jednoducho len chcete, aby váš muž miloval vaše telo, musíte tak či tak začať sama od seba. Aký vzťah k nemu máte vy, taký bude mať k vášmu telu vzťah váš muž. Vlastné myšlienky, názory a súdy totiž hrajú v medziľudskej komunikácii hlavnú úlohu. A sme to práve my samy, kto nevie prijímať ani to, ako sa mení naše telo postupom času - v dospievaní, v tehotenstve, po deťoch, v menopauze... Mení sa celý život a my samy to nevieme akceptovať. O to horšie sa to potom prijíma našim partnerom.

Všetci by sa mali naučiť, že je dôležité prijať to, čo sa nedá zmeniť. A čo sa zmeniť dá, to by sme mali meniť pomaly, dať tomu čas, svoje úsilie, ktoré by malo byť vytrvalé a celoživotné a malo by byť súčasťou osobnostného vývoja, ktorý ide lepšie, keď sa motivujeme, a oveľa horšie, keď sa systematicky kritizujeme . Tak ako to my ženy robievame napríklad pri chudnutí. Čo sa postavy týka, mali by sme trénovať svoju schopnosť odlíšiť podstatné od nepodstatného, ​​svoju schopnosť prijať niektoré veci ako nezmeniteľné a súčasne by sme mali mať na pamäti, že osobný vývoj sa netýka len nejakého tvaru, ale človeka ako celku.

A človek by mal byť schopný v priebehu rokov sa pozrieť späť a mal by si povedať, že je vďačný za to, kde je a aký je, mal by mať pocit, že v žiadnej fáze svojho života neurobil chybu. Pretože ak to tak máme, je pre nás život zázrakom, radosťou. S kilami navyše, veľkým nosom, širokými bokmi alebo tým všetkým dohromady. Na tom totiž už tak nezáleží.

Keď muž nemá rád vaše ženské telo

Ak ste doma vo fáze, kedy ste svoju drahú polovičku "naočkovali" už do tej miery, že chodí a vidí na vás len chyby, nebudete to mať jednoduché. Vaše prvé kroky by mali viesť k zmene vnímania seba samej. Už by ste nemali chodiť a vyhlasovať, že v sukni máte krivé nohy, ale upozorňovať ho od teraz na to pekné: Tá sukňa mi sedí, čo myslíš? Nemám príliš veľký zadok? Nemáš pocit, že som pribrala? Nezdá sa ti, že som bývala krajšia? Nie, mužovi by sa to nezdalo, keby ste sa ho nepýtala. Pretože podľa kíl alebo veľkosti záhybov na najrôznejších miestach tela nás jednoducho nevnímajú. To len my samy. A len my samy im tiež poskytujeme informácie, ktoré ich dezorientujú a nútia vnímať naše telo inak. Všímať si vymyslené chyby.

Nepôjde to samo, nepôjde to rýchlo, ale šanca na vývoj k lepšiemu tu je. Naozajstný problém nastáva, ak ste nemuseli ani nič hovoriť a váš partner je u vás doma ten, kto vyhlasuje, že by ste nemali toľko jesť, možno by ste mali uvažovať o plastike pŕs a podobne.

Aj takí sú. Ale nebývajú to vhodní parťáci pre život. Bývajú povrchní, ženu nevnímajú ako partnerku, ale ako módny, spoločenský doplnok, ktorý by mal plniť určité parametre - ako napríklad superrýchle, najmodernejšie auto. Keď na neho nemá, chce podľa posledných trendov aspoň ženu: superštíhlu, supervysokú, superblonďatú... A často ju chce bez ohľadu na vlastný vkus. Od takého sa vždy oplatí rýchlo utekať a neľutovať.

Ak ste teda stále bez partnera, nezúfajte, niekde na vás ten pravý alebo tá pravá čakajú, len je potrebné sa zamyslieť nad tým, čo naozaj od toho druhého očakávate, čo ste sami ochotní ponúknuť a ktoré priority dokážete oželieť. Hľadanie Barbie a Kena vám skôr len zaberie čas a šťastnými vás neurobí.

Tá pravá online zoznamka pre hľadanie vážneho vzťahu!

[ivi]