Joga: viac než len obyčajné cvičenie

Slovo joga pochádza zu sanskrtu a znamená spojiť alebo zjednotiť. Význam slova môžeme chápať ako spojenie individuálneho Ja (človeka) s univerzálnou inteligenciou (Bohom). Ide v podstate o nájdenie rovnováhy a harmónie tela, mysle, vedomia i duše. Joga nám pomáha porozumieť sebe samým, zmyslu vlastného života a nášmu spojeniu s Bohom. Joga nie je náboženstvom. Joga je vesmírny princíp, ktorý všetky náboženstvá široko prekračuje.

Maharaši Pataňdžali, ktorý je mnohými považovaný za otca jogy, zostavil okolo 2. storočia pr. n. l. zásady jogy v podobe osemstupňovej zostavy, ktorá je tiež známa ako aštanga joga. Jednotlivé stupne sa nazývajú: jama, nijama, ásana, pránajáma, pratjáhára, dharan, dhjána a samádhi. Každý na svoje jogovej ceste prepláva jednotlivými úrovňami, pričom ideálne všetko vrcholí dosiahnutím samadhi, čiže zjednotenie s božským vedomím. Pataňdžali vo svojom spise upozorňuje, aby sme sa jednotlivým stupňom venovali postupne. Hovorí napríklad, že k správnemu vykonávaniu pránajáma (dychových techník) získame predpoklady až po zvládnutí ásanu.

Jama

Jama predstavuje akýsi morálny kódex správania, ktorým by sme sa mali riadiť v našom živote. Obsahuje päť bodov:

• Ahimsa - neubližovanie; znamená neubližovať a nezraňovať žiadneho tvora a to nielen skutkami, ale ani slovami či v mysli.
• Satja - pravda; mali by sme byť pravdiví sami k sebe i k ostatným, čo tiež znamená vyvarovať sa pretvarovaniu a výhovoriek. Aby nebol porušený princíp vyššie zmienenej ahimsy, pravda by mala byť oznamujúca jemným spôsobom, tak aby nespôsobila bolesť.
• Astéja - nekradtnutie; túto zásadu porušíme, ak si privlastníme niečo, čo patrí niekomu inému. Nejde však len o hmotné statky, ale aj o duševné vlastníctvo alebo prírodu a životné prostredie.
• Brahmačárja - umiernenosť; niekedy sa interpretuje ako sexuálna zdržanlivosť, ale podstata je oveľa širšia. Ide o chovanie úcty v intímnych vzťahoch k sebe aj k druhým a neustále obracanie myšlienok k Bohu.
• Aparigraha - nelpenie; znamená nechamtivosť, ponechanie slobody a nehromadenie majetku. Narodili sme sa bez majetku a ten, ktorý sme za život nadobudli, tu opäť zanecháme.

Nijama

Aby sme žili v súlade s nijamou, ktorá predstavuje pomôcku k obracaniu pozornosti na seba samého, mali by sme sa sústrediť na nasledujúcich päť princípov:

• Sauča - čistota; znamená dbať o čistotu tela i myšlienok. Čistota tela znamená pravidelnú hygienu a zdravú stravu, zatiaľ čo vnútornú čistotu dosiahneme prejasňováním mysle. Mali by sme sa obklopovať ľuďmi, ktorí majú prínos pre náš duchovný rozvoj.
  
• Santóša - spokojnosť; santóšu môžeme dosiahnuť len vtedy, keď pochopíme, že vnútorné bohatstvo nás robí oveľa šťastnejšími než hmotné statky.
• Tapas - sebadisciplína; jedná sa o horiaci plameň v nás, vďaka ktorému vnímame každú prekážku na našej ceste ako prostriedok na sebarealizáciu.
• Svadhjája - štúdium duchovnej literatúry a sebapoznania; podľa tohto princípu by sa každý ašpirant jogy mal denne venovať čítaniu tradičných spisov jogovej filozofie. Ide tiež o prijatie a zmierenie sa s vlastnými obmedzeniami.
• Íšvarapranidhána - uvedomenie si bytia; znamená odpútanie sa od nášho ega. Môže ísť o oddanosť Bohu alebo o precítenie spolupatričnosti s vesmírnou jednotou.

Ásana

Sanskrtské slovo ásana sa najčastejšie prekladá ako telesná pozícia. Všeobecne to znamená zaujať na dlhší čas stabilnú a nehybnú pozíciu tela a cítiť sa v nej uvoľnene a príjemne. Veľký dôraz pri praktizovaní ásanu je kladený na vedomý, riadený pohyb v súlade s dychom. Je dôležité byť vo svojom tele v prítomnom okamihu. Množstvo ásan bolo prevzaté z pozícií, ktoré sú prirodzené zvieratám - napríklad mačka, zajac, kobra apod. Ásany sú v podstate psychosomatické cvičenia, ktoré priaznivo pôsobia na kompletnú nervovú sústavu, ale aj na všetky orgány v našom tele, ďalej na svaly, tkanivá, žľazy, kĺby, kosti a ďalšie.

Pránajáma

Ide o súbor dychových techník, ktorých úlohou je ovládnutie prány čiže kozmickej energie. Praktizovaním pránajámy dochádza k prečisteniu krvi v tele, zvýšenie príjmu kyslíka, harmonizáciu krvného tlaku, ale aj k odstráneniu stresu, depresií, upokojenie myšlienok a rozpustenie energetických blokov v našich čakrách. Jeden mytologický príbeh hovorí, že každá bytosť má vopred daný počet dychov a tým aj dĺžku svojho života. Spomalením a prehĺbením dychu si teda vlastne predlžujeme život.

Pratjáhára

Pratjáhára predstavuje odpútanie zmyslov - čuchu, sluchu, hmatu, zraku a chuti, čiže ich stiahnutie dovnútra. Pri relaxácii či meditácii má naša myseľ tendenciu odbiehať za akýmkoľvek stimulom zvonku, či už je to hluk vychádzajúci z vedľajšej miestnosti alebo kvapka potu stekajúca po našom čele. Po zvládnutí pratjáháry by sme mali byť schopní odtiahnuť svoje zmysly od vonkajších vnemov a nasmerovať svoje vedomie dovnútra. K tomu samozrejme existuje rad techník. Jedna z nich napríklad spočíva v tom, že sa spočiatku sústredíme na vonkajší zvuk a vnútri seba sa pýtame na jeho vlastnosti, vzdialenosť a pod. V druhej fáze tento zvuk odložíme a začneme venovať pozornosť svojmu vnútornému priestoru tým, že počúvame zvuky nášho tela - tlkot srdca , dych atď.

Dharana

Ak sme zvládli pratjáháru, môžeme pristúpiť ku koncentrácii - dharanu. Jedná sa o rozvíjanie schopnosti koncentrovať svoju myseľ na jediný bod, jedinú myšlienku či jeden predmet a to kedykoľvek a kdekoľvek. Zvyčajne sa to podarí len na krátky moment, než naša myseľ opäť zablúdi k spomienkam či plánom. V posilňovaní dharanu nám pomáhajú určité ásany, pránájámy alebo opakovanie mantry.

Dhjána

Udržaním vyššie zmienenej koncentrácie, dharana prechádza v dhjánu, čiže v meditáciu. Meditácia nie je niečo, čo by sme si mohli osvojiť. Meditácia prichádza, keď sa upokojí myseľ. Pomaly miznú predstavy, stíši sa intelekt a prestane pracovať individuálne ego. Opäť existujú meditačné techniky, ktoré sú prípravným cvičením na meditáciu ako takú.

Samádhi

Samádhi čiže dokonalé uskutočnenie čaká na jogína na konci jeho cesty. Nie je samozrejme nikde dané, ako dlhá ona cesta bude a či vôbec k jej koncu človek dospeje. Samádhi je popisované ako stav, v ktorom sa telo, dych a myseľ stáva jedným, poznávajúci a poznanie sa zjednocuje a mizne všetka dualita. Už neexistuje svetlo a tma alebo deň a noc. Individuálna duša sa zjednotí s vesmírnym Ja a nastáva pokoj, mier a večná blaženosť.

Vplyv jogy na náš život

Pravidelné a ucelené praktizovanie jogy v zmysle Pataňdžaliho osemdielnej zostavy, má veľa pozitívnych účinkov na náš život. Keďže s jogou súvisí zdravé stravovanie prevažne potravou rastlinného pôvodu, a pravidelná detoxikácia pomocou očistných techník, prináša nám vitalitu a život bez chorôb. S jogou ide ruka v ruke aj duševná pohoda - čistá myseľ, zdravé sebavedomie, poznanie seba samého a nakoniec sebarealizácie.

Joga vedie zároveň aj k sociálnemu zdraviu, čo prestavuje schopnosť byť šťastný. To zahŕňa komunikáciu s ostatnými ľuďmi, prácu pre spoločnosť a pre zachovanie zdravého životného prostredia. Obrovský význam v joge má duchovný rozvoj a duchovné zdravie, ku ktorému vedie čítanie inšpiratívnych kníh, meditácie, mantry, pozitívne myslenie a tolerancie.

Zdroje

P. Mahéšvaránanda: Systém Joga v dennom živote; M. Stephens: Vyučujeme jogu; D. Frej: Ájurvéda. Zdroj obrázkov: shutterstock.com.

[mon]