Hra na dvoch: paralelné vzťahy

Ako časté sú v našej spoločnosti takzvané paralelné vzťahy, štatistiky nesledujú. Ale asi každý z nás o nejakom už počul, takže...

Môže sa to stať aj tým, ktorých by to vo sne nenapadlo. Jedného dňa sa napríklad úplnou náhodou dozvedia, že ich partner kdesi v neznámej štvrti či obci dával do auta detskú sedačku, hoci jeho "legálne" deti už sú dospelé (podobnosť tohto príkladu so známymi osobnosťami verejného života je čisto náhodná). Alebo vás to napadá nielen vo sne. Tušíte, prípadne už viete iste, že váš partner má vedľa vás dlhodobý vážny vzťah a trebárs aj deti ešte s inou ženou. Nevera je pre tento prípad "slabé slovo", preto sme si navykli používať výraz "paralelný vzťah". Tým, že niečo nemilého presne pomenujeme, sa miera bolesti, trpkosti a ťažkostí síce veľmi nezníži, ale aspoň si v hlave ujasníme, ako sa veci majú.

Avšak zatiaľ čo "obyčajnú" neveru možno odpustiť/neodpustiť, pochopiť/nepochopiť, odsúdiť/neodsúdiť, takzvané paralelné vzťahy odporujú hlavnej požiadavke, aká - aspoň v kútiku duše - všetci na dobré partnerstvá kladieme: sú tu zásadne porušené vzájomná dôvera a férové pravidlá. V slovenskej populárnej pesničky Mrs. Robinson sa spieva: "S nebom, s tým je vždy lepšie hrať fair play!" A neplatí to len pre nebo, ale aj pre partnerské životy.

Komu sa to stáva

Paralelný vzťah vznikne vo veľkej väčšine prípadov tam, kde pôvodné vzťah prestal čiastočne alebo úplne fungovať. Je namieste o tom premýšľať, pretože k podobným ťažkostiam by mohlo dôjsť kedykoľvek neskôr aj v iných vašich partnerských vzťahoch. Ak cítite nádej, že by sa vaše manželstvo dalo "uzdraviť" (trebárs aj za pomoci psychológa), skúste to. Keď sa to nepodarí, nič nestratíte, ale keby to náhodou vyšlo, "paralelka" zanikne sama od seba.

Je to normálne?

Pravdupovediac, veľmi nie, ale vzhľadom k tomu, že sa to stáva častejšie ako výnimočne, asi predsa len trochu áno (konieckoncov, existencia háremov je založená na podobnom princípe). Ako to teda vlastne je? Človek ako biologický druh sa radí k tým takzvane sériovo monogamním druhom. To znamená, že jeho biologickým potrebám najviac vyhovuje mať jedného partnera a jednu rodinu, avšak s tým, že sa to môže v živote aj viackrát zopakovať. Avšak po sebe - nie paralelne. Ak vynecháme morálku uznávanú v našich zemepisných šírkach, je "dvojitý život" totiž predovšetkým veľmi náročný, a to pre všetkých zúčastnených: energeticky, psychicky, finančne, časovo...

A dobrovoľne sa rozhodnúť, že si "len tak" sťažíte životné podmienky, možno ťažko považovať za prirodzené, nieto za múdre. Život totiž väčšine z nás sem tam značne zavarí, bez toho aby sme sa o to sami museli pričiňovať, a potom je výhodou, keď inak žijeme v podmienkach skôr lepších - potom náhlu ťažkú ​​situáciu ľahšie zvládneme. Toho, kto sa rozhodne žiť s handicapom sťažených podmienok, môže nečakaná nepriazeň osudu zdolať, lebo jeho kapacita už je vyčerpaná jeho "normálnym" stavom vecí. Avšak aj keď majú účastníci to šťastie, že ich život plynie bezproblémovo ako pop music, paralelné vzťahy nikdy nemôžu fungovať na sto percent.

Krízové ​​chvíle

Rovnako ako si každý z nás tak trochu myslí, že je nesmrteľný, máme sklon veriť tomu, že v našom živote k ničomu zlému nikdy nedôjde. Oboje je bohužiaľ omyl...

• Stačí "vydarená" chrípka, ktorá jednej zo žien znemožní starať sa o deti a aj napríklad sama sebe uvariť čaj. Ako sa potom zachová partner v "dvojrole"?
• Ale sú horšie veci. Napríklad: U nás si zhruba tridsať žien denne vypočuje diagnózu: zhubný nádor prsníka. Čo potom? A závažných chorôb, pri ktorých hrá partnerova podpora, pomoc a starostlivosť dôležitú úlohu, je oveľa viac.
• Nedajbože ochorieť alebo sa vážne zraniť môže aj dieťa. Aj v takom prípade je potrebná plná účasť oboch partnerov.
• Menej tragické, ale aj závažné je, keď nečakane vyschne "paralelníkovi" zdroj príjmov, o ktorom sa pri zakladaní dvoch rodín domnieval, že je večný a bezodný.
• Kritické okamihy však nastávajú aj v mnohých iných prípadoch - potom dôjde na "lámanie chleba" a náhle sa jasne ukáže, že už jeden vzťah a jedna rodina sú až až a na dvoch paralelkách sa to zvládať nedá.

Kto sa hrá s ohňom?

Častejšie páni. Môže za to tradičné rozdelenie rodinných rolí. Stačí sa rozhliadnuť okolo seba - paralelné vzťahy pestujú mnohonásobne častejšie muži ako ženy. Ich dve partnerky (alebo dokonca dve rodiny, ak sú v tom deti), sa tak stávajú pasívnymi hráčmi, vlastne obeťami. Ktosi skrátka rozhodol za nich.

Muži majú lepšie podmienky

• Keby mal neverný muž v každej rodine denne variť večeru alebo čítať deťom rozprávky na dobrú noc, proste by si to nemohol dovoliť.
• Pre ženy sú však paralelné vzťahy oveľa menej prijateľné nielen z tohto praktického dôvodu, ale aj psychologicky. Väčšina dám totiž nezvládne spravovať rovnaký vzťah k dvom mužom, nieto k dvom rodinným jednotkám.
• Napriek tomu existujú aj výnimky. Mať dvoch mužov (napríklad v rôznych mestách, ak takejto možnosti nahráva napríklad profesia), to niektoré dámy "ustoja" a praktizujú (aj tak ich to však väčšinou trápi).

A čo dámy?

Ženy sú v paralelných vzťahoch tiež prítomné, bez nich by to jednoducho nešlo. Aká je ich úloha?

• Ak (a kým) nevedia, že nie sú jediné, potom nie je o čom hovoriť - čo oči nevidia to srdce nebolí. Avšak prípady, keď o sebe navzájom nevedia obidve, sú skutočne veľmi výnimočné a rovnako to nikdy nevydrží večne.
• Oveľa častejšie sú prípady, keď jedna z účastníčok (z 99,9% je to tá druhá) o svojej sokyni vie a s diskutabilným postavením "podpredsedníčky" viac či menej dobrovoľne súhlasí.
• Ženy v tomto dvojčlennom háreme teda zvyčajne majú miesto "prvej" a "druhej", pričom tá z časového hľadiska prvá môže byť, čo sa týka partnerovho záujmu "dvojka", ale tiež nemusí a často ani nebýva. Hojnejšie sú prípady, kedy "dvojka" je dvojka so všetkým, snáď s výnimkou sexuálnej atraktívnosti pre partnera (čo však rovnako nemusí znamenať, že s ňou spí častejšie).
• Zdá sa teda, že tá, ktorá nastúpila do už rozbehnutého vlaku, a vďaka ktorej teda pararelný vzťah vôbec vznikol, je na tom horšie. Áno, v mnohých ohľadoch určite áno. Avšak ponižujúca je úloha oboch zúčastnených, pretože otrokom je len ten, kto sa dá zotročiť a nezoprie sa.

Ako to vysvetliť deťom?

Ak je dospelá žena ochotná sa o niekoho deliť s inou, je to koniec koncov jej vec. Ženská mentalita taký variant (hoci je ponižujúci) v zásade pripúšťa - to dokladajú práve spomínané háremové manželky. Deti sa však o rodičov nepríliš ochotne delia aj s vlastnými súrodencami v rámci jednej rodiny a model jedného otecka na jednu mamičku je pre nich psychicky najprijateľnejší a po všetkých stránkach aj najvhodnejší. Vysvetliť im, že otecko má kdesi inde "ešte jednu partiu" a že nás aj tak má rád, je snáď za použitia až nadpozemskej dávky taktu a múdrosti síce možné, ale rovnako ich to negatívne poznamená.

Nielen tak, že to ovplyvní ich budúce partnerské vzťahy k horšiemu. Tiež to v nich vyvolá hlboko zakorenenú nedôverčivosť, destabilizuje to ich vzťah k životu, naruší to ich prirodzené "korene". To všetko potom v budúcnosti môže byť (a zvyčajne býva) zdrojom frustrácie, neuróz, depresií a niekedy aj telesných neduhov, ktorých príčinu lekári márne hľadajú.

Kto sú "paralelníci"

Páni, schopní pestovať si dlhú dobu dva vzťahy (či dokonca dve rodiny) zároveň, síce môžu na prvý pohľad vyzerať každý inak a líšiť sa aj inteligenciou a sociálnym postavením, ale mnohé vlastnosti majú spoločné. A žiadna z nich nie je pekná. Sú nezodpovední, bezohľadní, zameraní výhradne na seba, poživační, necitliví. Správajú sa často ako rozmaznané deti. Pravda je, že na to nakoniec zvyčajne "dôjdu", pretože v tomto prípade platí viac než kde inde: Kto chce veľa, nedostane nič.

Môže pomôcť fantázia

Kto z nás by aspoň niekedy nezatúžil žiť viac životov? Možno vás napadne, že ste si nemuseli vziať zrovna toho s kým ste, robiť za mizerný plat od rána do večera a potom ešte doma mužovi a trom deťom variť a prať. Mohla ste si napríklad vziať iného a odísť s ním do sveta a zbohatnúť po jeho boku ako exkluzívna dáma v domácnosti, ktorá má pestúnku a gazdinú. No, lenže už ste urobila to prvé, nie? A ste tak vlastne šťastná. Nič vám však nebráni, aby ste sem tam popustila uzdu fantázii a predstavovala si, ako nádherný by bol život vedľa toho druhého.

Výhodou je, že v snoch naozaj nádherný bude, zatiaľ čo v skutočnosti by zaručene mal tiež nejaké tie muchy a možno poriadne mäsiarky. Táto hra je najlepším liekom proti túžbe "zaviesť paralelky" v reálnom živote.

Vezmite si rady a nové informácie k srdcu a zlepšite svoj vzťah. Ak chcete ešte len nejaký vzťah nájsť, vyskúšajte online zoznamku.

[ivi]