Daždivé pralesy: Kto sa bude zodpovedať? - 2. časť

Smutné prvenstvo

Pretože je amazonská oblasť najväčším tropickým dažďovým pralesom sveta, teší sa aj najväčšej pozornosti. V skutočnosti to však nie je propagovaná Amazónia, kto drží smutné prvenstvo v rýchlosti úbytku lesného porastu. Najhoršie sú na tom lesy v Ázii, ktoré miznú rýchlosťou 1,2% z rozlohy ročne a číslo stúpajú. Deštrukcia v Amazónii činí asi 75 000 km2 ročne, čo je síce tragické, ale vzhľadom k súčasnej rozlohe znesiteľnejšie než na ázijskom kontinente. Strata územia tropických dažďových pralesov v Ázii prebieha hrozivo rýchlo.

Krásne zelené plochy v Malajzii sa pod ľudskými rukami zmenili v holé čistiny, pre Borneo bolo rozsudkom smrti objavenie nálezísk cínu. Vôbec najhoršie je na tom ostrov Jáva, ktorý bol takmer bez stromov. Vo všetkom zmaru možno naraziť aj na svetlé výnimky. Papua-Nová Guinea oplýva vcelku zachovalým územím dažďového pralesa, keď zo svojej pôvodnej rozlohy stratila "len" 25%. Otázkou však je, ako dlho jej to vydrží...

Ako na čiernom kontinente

Západná Afrika už stratila väčšinu pralesov. Trebárs Ghana stihla v 20. storočí prísť o 90% svojich lesov, pretože na tejto surovine stojí spolu s kakaom a zlatom základ jej ekonomiky. Tento stav neplatí pre celú Afriku. Stred kontinentu je stále husto zalesnený a len riedko obývaný. Lenže opäť platí, že môže ísť len o dočasný stav, pretože sa mnoho chudobných krajín dobrovoľne ponúka zahraničným firmám, láka ich na daňové úľavy a pod. Rastúca populácia a vzrastajúci tlak zo zahraničia teda dosť možno povedie k situácii nie nepodobnej tej v Ázii.

Zlé je to aj v Amerike

Najhorší stav na americkom kontinente je v jeho strede, kde tamojšie tropické lesy stratili vyše 80% svojej pôvodnej rozlohy. Je to spôsobené najmä dlhotrvajúcou pestovateľskou aktivitou (cukrová trstina, káva, apod.) A tradičným vývozom vzácneho dreva. Zlé je to tiež s karibským pralesom, ktorý bol prakticky zničený nekontrolovanou ťažbou dreva, napr. Mahagónu, alebo s lesnými porastami v Latinskej Amerike, ktoré ubúdajú kvôli ilegálnemu pestovaniu kokaínu a ópia. V prvom rade poľnohospodárstve, ale aj priemysel a rozvoj miest spôsobili, že bol takmer zlikvidovaný dažďový prales v Austrálii, ktorý dnes pokrýva necelého 0,5% kontinentu, ani nie.

Smutné dôsledky deštruktivity

Každým rokom je zničená oblasť tropických dažďových pralesov, ktorá je väčšia ako plocha štátu New York. Táto skutočnosť nepredstavuje nič menšie ako ekologickú katastrofu.

V prvom rade je vytrvalým výrubom lesných porastov vynesený rozsudok smrti nad všetkými druhmi tamojších živočíchov a rastlín. Tí prichádzajú o prirodzené životné prostredie a rúk človeka sa nezriedka dostávajú na pokraj vyhynutia. Okrem toho je dažďový prales akousi obrovskou lekárničkou, predstavujúcou zdroj mnohých látok potrebných na výrobu liekov a ďalších medicínskych výrobkov. Akonáhle si ľudstvo vyrúbe všetky pralesy, medicína o tieto možnosti definitívne príde.

Neušetrí ani domorodcov

Jedni na odlesňovaní zarábajú, druhí ním trpí. Do druhej skupiny sa však neradia len zvieratá či rastliny, ale aj ľudia, ktorí nestihli alebo nechceli udržať krok s civilizáciou 21. storočia. Odlesňovaním sú podľa všetkého ohrozené milióny ľudí. Len v Brazílii bolo v prvej polovici tohto storočia vyhubené 87 indiánskych národov. Dôvodom je, že pri honbe za peniazmi nie je braný ohľad na základné ľudské práva ani na samotnú existenciu týchto ľudí. K ohrozeným kmeňom patria indiáni Amazónie a Strednej Ameriky, Pygmejovej centrálnej Afriky, Penakovia na Borneu, Batakovia na Filipínach atď.

Kmeňové skupiny sú stlačené, museli opustiť svoje sídliska kvôli výrubu. Ich životný štýl sa od lovu a zberačstvu mení k farmárčeniu, pričom mnoho z nich žilo v pralesoch pred ohrozením ekosystému po celé generácie.

Atmosférické dopady

Odlesňovaním ľudia škodia sami sebe. Hoci sa o tom dodnes vedú spory, je celkom možné, že pralesy významnou mierou ovplyvňujú globálnu klímu. Spolu s ubúdajúcou plochou tropických dažďových pralesov tak vzrastá množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, čo vedie k prehlbovaniu skleníkového efektu a s ním spojeného globálneho otepľovania. Nárast objemu skleníkových plynov narúša citlivú prírodnú rovnováhu a spôsobuje hromadenie väčšieho množstva tepla, než je prirodzené. Okrem toho vedie odlesňovanie k erózii pôdy a náplavám riek a oceánov. Náplavy môžu zničiť zásobárne pitnej vody a tiež zahubiť niektoré morské živočíchy.

Zábrana proti povodniam

Ťažba vzácnych driev, ktorých sa v pralese vyskytuje len málo, má navyše deštruktívne dopady na okolité stromy, ktoré sú neohľaduplným výrubom poškodzované takisto. Dochádza k ich vykoreneniu, polámaniu konárov a narušenie kôry. To vo výsledku vedie k kritickejšiemu úbytku lesnej plochy, než bol pôvodný zámer. Lesy sú navyše pretkané prístupovými cestami určenými na efektívnej ťažbe, ktoré okolitej prírode tiež ubližujú spôsobenou eróziou a znečisťovaním vzduchu aj okolitých tokov pri výstavbe.

Odlesnené plochy navyše nedokážu na rozdiel od hustého pralesa efektívne zamedziť záplavám.

Zástupcovia pralesnej fauny, o ktoré môžeme prísť

Spolupracujú ako ľudia

Kto: šimpanz učenlivý, primáty

Títo ľudoopy obývajú predovšetkým stromové savany a tropické daždivé lesy do 3000 metrov nad morom. Väčšinu svojho života trávia v korunách stromov, kde okrem iného aj spia v hniezdach, vlastnoručne zostavených z okolitej vegetácií. Žijú spravidla v tlupách o niekoľkých desiatkach jedincov a na základe ich pozorovania vieme, že vzájomná kooperácia prebieha podobne ako u človeka. Jedinci si navzájom pomáhajú, zdravia sa, starajú sa navzájom o srsť, ale tiež sa nezriedka dostanú do sporov, pri ktorých nápadne ježia chlpy a hlasno vreštia.

Kriticky ohrozený príbuzný

Kto: orangutan bornejský, primáty

Ako už názov napovedá, žije tento ľudoop na ostrove Borneo. Celé dni trávi v korunách stromov, čo z neho robí najväčšieho stromového cicavca na svete. Orangutan bornejský má mimoriadne dlhé horné končatiny a na nohách uchopovacie prsty s protistojným palcom. Spolu s pohyblivými zápästiami, bedre a ramenami ide preto o ideálnu výbavu k precíznemu šplhaniu po stromoch napriek značnej váhe, ktorá u týchto orangutanov dosahuje až osemdesiatich kilogramov. Orangutan bornejský sa bohužiaľ radí medzi kriticky ohrozené druhy, okrádanie o životné prostredie vplyvom odlesňovania a zabíjania alebo zaživa chytané k životu v zajatí.

Maličký obyvateľov obrích pralesov

Kto: kosmáč zakrslý

Kosmanovo drobné telo dorastá asi 15 centimetrov a jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 140 gramov u samcov a 120 gramov u samíc. Tieto čísla same o sebe napovedajú tomu, že sa jedná o jedného z najmenších primátov vôbec. Podobne ako väčšina ďalších opíc sú aj Kosmáči tvory spoločenskými, preto žijú aspoň v pároch alebo v malých skupinách do desať jedincov. Rozmnožovanie môže prebiehať až dvakrát do roka a samice zhruba po 120 až 140 dňoch porodia od jedného do troch mláďat, o ktoré sa starajú predovšetkým samce alebo skupina ako celok.

Kto zabíja jedným skokom?

Kto: jaguár americký, šelmy

Jaguár sa radí do podčeľade veľkých mačiek, kde je jediným americkým zástupcom. Hoci je všeobecne vzaté vnímaný ako tretia najväčšiaí mačkovitá šelma na svete, jeho veľkosť sa významne odvíja od daného regiónu a typu prostredia. Jaguáre preferujú predovšetkým pralesy a krovinaté oblasti blízko vody, v ktorej sa dokážu napriek krátkym nohám výborne pohybovať. Slovo jaguár pochádza z domorodého Yaguar, čo v preklade znamená "ten, čo zabije jedným skokom".

Pôvodca večnej smoly

Kto: delfínovec amazonský, párnokopytníky

Delfínovcov žije v mohutnom toku Amazonky a jej prítokoch asi 30 000. Hoci je v oblasti známa legenda o večnej smole každého, kto tomuto stvoreniu ublíži, sú každoročne lovené v rádoch tisícov. Delfínovcovi amazonskí sú až 2,5 metra dlhé zvieratá, dosahujúce hmotnosti do 140 kilogramov. Pre svoju charakteristickú ružovkastú farbu získali prezývku ružové delfíny, nezriedka však bývajú aj bieli alebo šedí. Bolívia s ich klesajúcim počtom v posledných rokoch snaží zabrániť a tamojší prezident pred časom schválil zákon na ochranu tohto unikátneho druhu riečneho delfína s odôvodnením, že sa jedná o súčasť národného bohatstva.

Mimoriadne inteligentný vták

Kto: ara ararauna, papagáje

Veľký papagáj rodu Ara obýva najmä rozsiahle územie Južnej Ameriky od Trinidadu po Paraguaj. Jedinci dorastajú asi 80 centimetrov a vážia okolo 1 kilogramu. Medzi jeho obvyklú potravu patria rôzne plody, kokosové orechy a pod., za ktorými sa nezriedka vydávajú aj desiatky kilometrov od svojho útočiska. Ary sú monogamné a so svojím partnerom žijú celý život. Gravidné samičky znášajú spravidla 2 vajcia, z ktorých sa potom liahnu holé a slepé mláďatá. Ara ararauna je bežne chované v zajatí zoologickými záhradami aj súkromnými majiteľmi, ktorí si na nej zamilovali najmä nápadný farebný vzhľad, milú povahu a mimoriadnu inteligenciu, vďaka ktorej ju možno naučiť hovoriť.

Miniatúrny silák

Kto: herkules antilský, chrobáky

Herkules antilský unesie 850násobok svojej vlastnej váhy! Jeho maximálna dĺžka bežne dosahuje 19 centimetrov. Zaraďujeme ho medzi skarabeusovité a jedného zo šiestich zástupcov rodu Dynastes môžeme nájsť aj u nás. Je ním nosorožtek obyčajný, ktorý však dorastá do veľkosti 4 cm. Za to, že je herkules antilský radený podľa veľkosti na špičku rebríku medzi chrobákmi, vďačí predovšetkým svojmu mohutnému rohu, ktorý tvorí až polovicu jeho dĺžky.

Ak si s partnerom tiež vyberiete akékoľvek zvieratko, dôležité je, aby ste boli všetci šťastní. A ak svojho partnera ešte len hľadáte, zaregistrujte sa zdarma na online zoznamke a skúste si nájsť partnera tam, je to jednoduché!

[ivi]