Cholesterol a panika okolo neho

Odporúčania obmedzovať cholesterol v potravinách viedla k propagácii umelých škodlivých tukov v margarínoch. Tieto bezcholesterolové potraviny tí istí odborníci, predtým horliví zástancovia margarínov v 70. a 80. rokoch, dnes odporúčajú vylúčiť z potravy, pretože transmastné kyseliny (čiastočne stužené tuky) považujú za najškodlivejšiu látku v strave. Ich následné odporúčanie konzumovať hojne rastlinné oleje (napríklad slnečnicový, repkový, sójový) zdravie ľudí ešte zhoršilo, pretože tuky v nich obsiahnuté vo väčšom množstve zvyšujú krvnú zrážanlivosť, zužujú krvné cievy a podporujú rozvoj zápalu.

Cholesterol je voskovitá látka, ktorá sa radí k tukom, hoci patrí chemicky do skupiny alkoholov. Je potrebnou súčasťou všetkých buniek, v najvyššej koncentrácii sa nachádza v mozgu, v pečeni a krvi. Ako stavebná látka je obsiahnutá v pohlavných hormónoch (testosterón a estrogény), je potrebný pri tvorbe vitamínu D a žlčových kyselín potrebných pre trávenie tukov. Cholesterol je obsiahnutý v podstate len v živočíšnych potravinách - v mäse, vaječných žĺtkoch, vo vnútornostiach, tučných mliečnych produktoch.

Výnimočne v strave rastlinnej (palmovom a kokosovom oleji). Za určenie jeho chemickej štruktúry dostal nemecký chemik Adolf Windhaus Nobelovu cenu.

Zlý ani dobrý neexistuje

Bežne sa rozlišuje cholesterol na LDL ("škodlivý") a HDL ("dobrý"). LDL cholesterol, ktorý prenáša tuk z pečene do tkanív, býva označovaný za vinníka kôrnatenia tepien (aterosklerózy) a následne choroby srdca a ciev. HDL cholesterol, považovaný za prospešný, prenáša tuk z buniek pečene, kde sa vylučuje žlčou z tela alebo metabolizuje. Vyplynulo, že niektorí ľudia majú viac veľkých častíc označovaných ako A, ktoré nie sú nebezpečné, iných mnoho malých častíc (a súčasne vysoké triglyceridy), označovaných ako typ B, s vysokým rizikom srdcového ochorenia.

Podľa najväčších štúdií uskutočnených za účelom zistenia, či "prospešný" HDL cholesterol znamená rizikový faktor, došli vedci k záveru, že hladina HDL cholesterolu je len okrajovým faktorom, ktorý nevypovedá veľa o riziku srdcovo-cievnych chorôb. Nové štúdie s liekmi zamerané na zvýšenie tzv. Dobrého HDL cholesterolu skončili katastrofou a závažnými nežiaducimi účinkami. Teória o riziku vyššej celkovej hodnoty LDL cholesterolu je nezmyselná, ak nemáme podrobnejšiu analýzu cholesterolu.

Znižovanie hladiny cholesterolu lieky s niektorými nežiaducimi účinkami zvyšuje riziko poškodenia svalov, srdcového zlyhania, cukrovky, demencie či infarktu. Napríklad chudnutie, ktoré znižuje riziko srdcovo-cievnych chorôb a cukrovky, sa síce zároveň znižuje "zlý" LDL cholesterol a zvyšuje "prospešný" HDL, ale zostáva otázka: Zníži sa riziko chorôb alebo úmrtia pri znížení nadváhy na základe zníženie cholesterolu, alebo zlepšeným metabolizmom inzulínu?

Rovnako tak pri fajčení alebo vysokého krvného tlaku: je väčším rizikom zúženie ciev (vysoký krvný tlak je ovplyvňovaný nervovým systémom), či karcinogénne látky (v cigaretovom dyme), alebo vysoký cholesterol? Neexistuje dobrý a zlý cholesterol, ale existujú niektoré škodlivé frakcie a častice cholesterolu, ktoré sa v bežných krvných testoch nehodnotia. Samotný cholesterol je len jedným z mnohých rizikových faktorov chorôb, nie príčinou, a navyše iba niektoré jeho frakcie, ktoré z bežného krvného testu nezistíme.

Akú si udržať hladinu

Hladina cholesterolu nie je príčinou chorôb, je skôr príznakom patologických procesov (napríklad stresu, kedy sa hodnoty cholesterolu môžu zvýšiť až o 40% v priebehu 30 minút), ktoré v organizme prebiehajú. V analýze štyridsiatich štúdií sa preukázalo, že znižovanie cholesterolu nezabráni infarktu myokardu, pretože v liečenej (s nižším cholesterolom) aj neliečenej skupine sa vyskytovalo porovnateľné množstvo infarktov aj úmrtia. Cez 70% ľudí hospitalizovaných s infarktom má normálny alebo nízky cholesterol.

Na zvýšenom riziku chorôb srdca sa podieľa mnoho faktorov, najmä vysoký krvný tlak, zápal, nepravidelný tep (arytmia), znížená citlivosť na inzulín a vysoká hladina homocysteínu. Riziko infarktu, aterosklerózy a ďalších chorôb závisí na mnohých (a niektorých doteraz neznámych) faktoroch, a je teda zjednodušenou a nesprávnu predstavou, že hlavným faktorom je hladina cholesterolu. Inými slovami: náš zdravotný stav a riziko chorôb ovplyvňuje mnoho známych aj ešte nepoznaných faktorov a cholesterol je len jedným z nich.

Podľa tridsať rokov trvajúcej Framinghamskej štúdie sa v prípade nízkeho, nie vysokého cholesterolu, zvýšilo riziko infarktu, úmrtia celkovo aj na srdcové ochorenia. Autori tejto najdlhšie trvajúcej štúdie uvádzajú, že nad päťdesiat rokov veku sa nemá znižovať cholesterol len na základe hladiny celkového cholesterolu. Navyše podľa dostupných poznatkov podporuje cholesterol imunitu. Staršie osoby s nízkou hladinou cholesterolu sú vystavené riziku život ohrozujúcich infekcií pľúc a zažívacieho ústrojenstva, horšie regenerácie tkanív, predčasného úmrtia.

Súvislosť medzi vysokým cholesterolom a srdcovo-cievnymi ochoreniami a úmrtím nebola preukázaná u žiadnej skupiny. Ani u diabetikov, žien, ruských mužov (tam pokles hladiny cholesetrolu v štúdii 6000 osôb zvýšil riziko úmrtia na srdcové choroby) alebo tých kanadských, a najmä u staršej populácie s najvyšším rizikom, kde vyšší cholesterol naopak predlžuje vek.

Minimálny vplyv stravy

V roku 1961 sa dostal americký vedec Ancel Keys na titulnú stránku časopisu Time ako pán Cholesterol, varujúci pred živočíšnymi tukmi a cholesterolom. Lenže Keys v záveroch svojej Štúdie siedmich krajín vynechával krajiny ako Nemecko a Francúzsko, kde prijímali viac nasýtených tukov, a napriek tomu tam bol výskyt chorôb srdca nižší. Teóriu Ancel Keys, ktorý okrem iného spopularizoval už v päťdesiatych rokoch stredomorskú stravu, o vzťahu medzi cholesterolom v krvi a rizikom srdcového ochorenia popierajú už dlhšiu dobu mnohí odborníci.

Sám Keys uvádzal, že množstvo cholesterolu v strave nemá vplyv na výsledky krvných testov. Hladina cholesterolu v krvi nie je prakticky ovplyvnená tým, čo jeme, lebo organizmus reguluje tvorbu cholesterolu v pečeni. To znamená, že keď prijímate viac cholesterolu, jeho tvorba v pečeni sa úmerne zníži, a naopak.

Štúdie vnášajú svetlo

Podľa štúdie Nurse's Health Study, sledujúca 80 000 žien po dobu štrnásť rokov, nesúvisel cholesterol v potrave (vrátane konzumácie jedného vajcia denne) s výskytom mozgových príhod ani srdcovo-cievnych chorôb. V roku 1964 publikoval Američan George Mann v časopise Journal of Atherosclerosis Research fakty o tom, že domorodci z kmeňa Samburu v severnej Keni pravidelne konzumujú mlieko a mäso, ale ich váha je celkom stála, majú dostatok pohybu. Krvný tlak málokedy stúpne a spodný aj klesá.

Hladina krvných tukov je v normálnych medziach a choroby srdca sa vyskytujú zriedka. Africkí Masajovia konzumujú denne dva litre tučného mlieka a niektorí muži tri kilogramy (!) mäsa. Hladinu cholesterolu musia mať neuveriteľne vysokú, hovoríte si. Opak je pravdou. Hladina cholesterolu u Masajov je o päťdesiat percent nižšia ako naša. Somálski pastieri pijú denne dva litre ťavieho mlieka, ktoré obsahuje viac tuku ako kravské, a hladinu cholesterolu majú na normálnych hodnotách. Neobstojí ani argument, že sa ich organizmus prispôsobil vysokému príjmu tukov.

V pokusoch u domorodcov, ktorí sa presťahovali do veľkého mesta, sa totiž hladina cholesterolu v krvi napriek zníženému príjmu tukov opäť naopak zvýšila. Podľa posledných analýz nesúvisí množstvo tukov v strave ani s nadváhou. Nízkotučné, chuťovo neprijateľné diéty vedú k zvýšeniu hmotnosti, naopak strava s prijateľným množstvom zdravých tukov v rybách, orechoch, semenách a olivovom oleji redukciu váhy podporí.

Metabolický syndróm

V súčasnej dobe trpí týmto syndrómom okolo 30% svetovej populácie, čo je obrovské číslo, porovnateľné len s onkologickými chorobami. Metabolický syndróm totiž vedie ku kardiovaskulárnym ochoreniam, ktoré sú potom hlavnou príčinou smrti. Súčasná medicína rieši pomocou liekov diabetes prvého alebo druhého typu a zvýšený krvný tlak, avšak podstatu týchto ochorení nedokáže postihnúť, a tak nie je schopná epidémiu spomínaného syndrómu zastaviť.

Civilizačný problém

Medicína sa sústredí na výskum obezity, teda na hromadenie podkožného a vnútrobrušného tuku, ktorého následkom je zníženie účinnosti inzulínu a následný vzostup krvného cukru. Pri metabolickom syndróme, vo svete označovanom aj ako syndróm X, sa vyskytuje diabetes druhého typu s rezistenciou na inzulín, čo vedie k vysokým hladinám inzulínu v krvi a zároveň k vysokým hladinám krvného cukru. Ďalej sa objavujú vyššie hodnoty krvných tukov a zvyšuje sa krvný tlak.

Niekedy sa metabolickému syndrómu tiež hovorí syndróm civilizačný. To preto, že sa v takto masovej miere vyskytuje až v posledných desaťročiach a predpokladá sa, že v jeho výskyte hrajú úlohu civilizačné faktory. To už naznačuje, že medicína vlastne príčinu tohto syndrómu nepozná. Uvádzajú sa také veci ako genetické predpoklady, vplyv prostredia alebo zlá životospráva.

Detoxikácia pozná riešenie

Prevencia aj liečba metabolického syndrómu sú na celom svete rovnaké: fyzická námaha a diéta. Inak je možné hasiť len lokálne požiare, teda znižovať hladinu cholesterolu a krvný tlak liekmi. Detoxikačná medicína má ale k metabolickému syndrómu tiež čo povedať. Nemožno spochybňovať, že zásadnú úlohu bude hrať zmena stravovania a pochopiteľne aj fyzická aktivita. Nemenej dôležitým faktorom sú ale tiež toxické záťaže. Radioaktvne látky, kovy, ale aj antibiotiká a iné chemikálie sa podpisujú na kvalite génového programu.

Jeho poruchy potom vedú k chybnej syntéze enzýmov a k poruche metabolizmu. Všetko navyše umocňuje stres, ktorý vedie k vzniku ložísk. Dôležité je vyčistenie epigenetického prostredia a lymfatického systému, rovnako ako vlastný zásah do metabolizmu a úprava využitia vitamínov a minerálov, ale aj emocionálnych preparátov.

Vo svete je veľa výborných reštaurácií, kde zahnať hlad, ale u nás ich tiež nájdete, mrknite sa do Košíc, do Bratislavy alebo napríklad do Žiliny.

[ivi]