Čaj: povzbudzujúci nápoj starý takmer 5 000 rokov

Slovo čaj pochádza z čínskeho čcha, označujúce lístky čajovníka. Všetky druhy čaju, na ktoré si len spomeniete, pochádzajú z jediného kríka nazývaného čajovník čínsky, ktorý je pestovaný v čajových záhradách až do výšky 3 000 metrov nad morom. Ako rastie nadmorská výška, zvyšuje sa aj kvalita čaju, pretože kríky tu rastú pomalšie a v ich listoch sa tak môžu naplno rozvinúť všetky chuťové a vonné zložky.

Čajovníky sa na čajových plantážach zastrihávajú približne do výšky jedného metra a veľkosť listov opäť závisí na nadmorskej výške. Čím nižšie sa rastliny pestujú, tým väčšie listy majú. Čajovníkom pestovaným v nížinách dorastajú listy až do dĺžky 20 centimetrov. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že čaje z horských oblastí sú kvalitnejšie, ale majú menšie lístky (najmenšie len 2 cm) a tým pádom je s nimi spojená aj nižšia výnosnosť.

Zber a spracovanie čaju

Zber čaju prebieha väčšinou niekoľkokrát do roka. Tradične zbierajú čaj zberačky do veľkých košov na chrbte a to tak, že medzi prsty berú jednotlivé lístky a pomocou nechtov ich vždy uštipnú. Väčšinou sa zbiera prvých päť lístkov a vrcholový púčik, ktorý sa nazýva tips. Keďže sa čajové záhrady často vyskytujú v chudobných oblastiach, na zbere zvyčajne pracujú aj deti.

Ihneď po zbere sú čajové lístky rozložené na bambusové rohože alebo na čistú betónovú plochu, kde dochádza k procesu sušenia. V priebehu sušenia, ktoré môže trvať až niekoľko hodín, stratia lístky asi polovicu vody a možno ich potom zrolovať, bez toho aby sa lámali.

Po zrolovaní, ktoré sa dnes častejšie vykonáva mechanicky, dostávajú čajové lístky tvar typický pre konkrétny druh čaju - ihličky, špirály pod. Zrolovaním sa naruší povrch lístkov a začne sa tak proces oxidácie, ktorý neskôr pokračuje ďalších niekoľko hodín, než je zastavený vysokou teplotou pri sušení v sušiacich peciach. Oxidácia je biochemická reakcia kyslíka obsiahnutého vo vzduchu s polyfenolmi, ktoré sú prítomné v čajových lístkoch. Pri oxidácii prídu lístky o 80% vlhkosti a ich okraje sa ľahko sfarbia do červenej farby. Dĺžka oxidácie má zásadný vplyv na množstvo kofeínu, ktoré je v čaji obsiahnuté.

Poslednou fázou v spracovaní čaju je triedenie, kedy sa kladie dôraz na rovnakú veľkosť lístkov v jednotlivých triedach. Existujú dve veľké skupiny - čaje listové a čaje lámané, ktoré putujú do čajových vrecúšok.

Druhy čajov

Keď prihliadneme k spôsobu spracovania čaju, môžeme rozlíšiť tri základné druhy:

• Čaje zelené - je tu vynechaný proces oxidácie, dôjde iba k zrolovaniu, rolovanie a sušenie horúcou parou alebo pražením na panviciach. Niekedy je vynechané taktiež rolovanie a čaje tak majú sýtejšiu farbu. Zelené čaje obsahujú veľké množstvo antioxidantov a podľa Ájurvédy má ich popíjanie ochladzujúci efekt.
• Čaje polozelené - označujú sa ako oolongy. Po zrolovaní sa narušia okraje lístkov pretrasením v bambusových košoch, aby tieto okraje oxidovali rýchlejšie ako stredy lístkov. Podľa doby oxidácie, kým je prerušená sušením, sa čaj blíži buď viac k zelenému, alebo k čiernemu druhu.
• Čaje čierne - lístky, na konci až niekoľkohodinovej oxidácie, získavajú hnedú farbu. Pitie čierneho čaju má podľa Ájurvédy zahrievací efekt na náš organizmus.

Existujú aj ďalšie špeciálne druhy čajov, ako napríklad jemné čaje biele, pri výrobe ktorých sa zbiera vždy len prvý čajový lístok a nevyvinutý vrcholový púčik. Žltý čaj je druh zeleného čaju, ktorý je vyrábaný len v Číne vo veľmi obmedzenom množstve. Proces oxidácie u žltého čaju prebieha veľmi pomaly a lístky sú rolované ručne.

Pôvod čaju a čajová kultúra

O viac ako 4 000 rokov skôr, než bol čaj a čajová kultúra v 16. storočí dovezená do Európy portugalskými a holandskými kupcami, bol, podľa jednej z mnohých legiend, tento lahodný nápoj objavený v Číne. Vtedy sa vraj Šan-nung, čínsky cisár, práve oddával hlbokej meditácii v lese, keď mu so závanom vetra spadlo pár lístkov divokého čajovníka do kotlíka s vriacou vodou. Cisár si v meditácii nič nevšimol, vodu vypil a prekvapený zaujímavou chuťou sa vzal zbierať ďalšie lístky, ktoré neskôr priniesol do svojho paláca. Neskôr tiež pocítil povzbudzujúce účinky nápoja a ten sa od tej doby začal podávať u cisárskeho dvora.

Čína zostáva napokon aj dnes skutočným rajom čajovej kultúry. Tento blahodarný nápoj pijú všetci a všade. Najviac potom v čajovniach, na ktoré narazíte v každej sebemenšej dedine. Pri pití čaju Číňania často hrajú šach, sledujú televíziu alebo dokonca uzatvárajú obchody. Hoci čaj pochádza z Číny, v súčasnosti čínske čaje predstavujú len 10% percent svetovej produkcie čajov, ktoré sú určené pre medzinárodné trhy. Najväčšími producentmi sú teraz India, Japonsko a Srí Lanka.

Okolo roku 800 n. L. sa čaj dostal z Číny do Japonska. Prvé semienka čajovníka do svojej krajiny priniesol japonský mních Saičó, ktorý sa v Číne venoval štúdiu budhizmu. V čajovej záhrade, ktorú vtedy vo svojom japonskom kláštore založil, sa dodnes pestuje vysoko kvalitný čaj. Je známe, že čínski aj japonskí mnísi popíjali čaj, vďaka ktorému zostávali bdelí počas svojich dlhých meditácií. Zo zen-budhistických kláštorov sa čaj postupne dostal na japonský cisársky dvor a neskôr aj do domovov všetkých obyčajných Japoncov. Japonsko je kolískou majstrov čaju, ktorí vyvinuli a doviedli k dokonalosti japonský čajový obrad, pri ktorom sa najčastejšie používa špeciálny japonský čaj Matcha.

V Mongolsku, kam sa čaj dostal v 10. storočí výmenným obchodom s čínskymi kupcami, sa tento nápoj pripravuje v slanej vode a pridáva sa mlieko alebo ovčí loj. Výsledok pripomína skôr polievku a mongolskí pastieri dodnes pijú až 30 šálok takto pripraveného čaju denne. Rovnako ako v Mongolsku, aj v Tibete čaj predstavuje jedinečný zdroj vitamínov a minerálov. Tibeťania ho pripravujú podobne, v slanej vode s prídavkom mlieka, jačieho masla a jačmennej múky.

Čo všetko nájdeme v čaji?

Čaj je známy svojimi povzbudzujúcimi účinkami, za ktoré vďačí alkaloidu kofeínu. V priemere čaj obsahuje približne 4% kofeínu, pričom väčšie množstvá môžu mať niektoré čierne čaje. Množstvo kofeínu môžeme sami regulovať pri príprave nápoja. Čím viac použijeme čajových lístkov a čím dlhšie ich budeme lúhovať, tým viac kofeínu sa do nápoja vstrebe. Prvých zhruba 45% celkového množstva kofeínu z čaju sa do nápoja dostane už po 50 sekundách lúhovania. Obsah kofeínu v jednej šálke (cca 230 ml) jednotlivých druhov čaju v porovnaní s kávou nájdete nižšie:

• biely čaj - 15 mg,
• zelený čaj - 20 mg,
• polozelený čaj - 30 mg,
• čierny čaj - 48 mg,
• čierna káva - 140 mg.

V čajových lístkoch bolo doteraz objavené cez štyri stovky rôznych chemických látok, ktorých obsiahnuté množstvo sa líši u jednotlivých druhov čajov. Ide napríklad o polyfenoly, flavanoidy, alkaloidy, enzýmy, sacharidy a vitamíny. V čaji sú prítomné aj triesloviny, ktoré spôsobujú, že nápoj po dlhšom lúhovaní zhorkne. Z minerálnych látok môžeme spomenúť draslík, fosfor, železo alebo vápnik.

S jeseňou, ktorá so sebou prináša chladnejšie počasie a potrebu určitého spomalenia a upokojenia, prichádza opäť čas, kedy nás viac a viac láka návšteva útulných a vyhriatych čajovní. Ak sa teda nabudúce vydáte do svojej obľúbenej čajovne, bude snáď pre vás zážitok z popíjania čaju o niečo hlbší. V obchode budete vedieť po akom type čaji siahnuť, keď potrebujete podporiť svoje sústredenie a aký čaj zvoliť, ak sa naopak chcete uvoľniť a vyčistiť si myseľ. Prajem príjemné čajovanie!

Zdroje

M. Pössl: Čaj ako životný štýl; C. Dow: The Healing Power of Tea. Zdroj obrázkov: shutterstock.com.

[Mon]