Bráňte sa jedom!

Naša strava sa skladá zo živočíšnych bielkovín, ktoré zastupujú predovšetkým mäso a vajcia, zvláštnou kapitolou je potom mlieko. Ďalej ju tvoria rastlinné bielkoviny, živočíšne a rastlinné tuky, zložité a jednoduché cukry. Prakticky na ktorúkoľvek z týchto základných živín môže organizmus reagovať ako na toxín. Najbežnejším prípadom je choroba zvaná diabetes mellitus alebo cukrovka, kedy jednoduchý cukor a zložité cukry naň sa transformujú ďalej nemetabolizujú.

Ak by človek nebol umelo saturovaný inzulínom, nespracovaný cukor (v tomto prípade jed) by viedol až k jeho záhube. Iným bežným príkladom je porucha metabolizmu živočíšnych tukov. Dve tretiny populácie sú choré a umierajú na problémy s cievnym systémom. Zvyčajne sa na cievnej stene ukladajú usadeniny spôsobujúce chorobu zvanú skleróza tepien. Ich podstatnú časť tvoria cholesterol - tuk, ktorý si organizmus vyrába prevažne sám, ale zároveň mu ho dodávame v bohatej miere potravou.

Musí byť spracovávaný, pokiaľ sa tak nedeje v dostatočnej miere, stúpa jeho hladina v krvi a on sa stáva dôležitou súčasťou tepnových nánosov.

Mlieko ako lepidlo

Spoločnosť sa dôsledne vyhýba diskusii o ďalšom z potenciálnych jedov - mlieku. Mliečna bielkovina kazeín je v podstate lepidlo a v našom organizme sa bohužiaľ aj tak správa. Vytvára väzký a pevný sliz, ktorý obmedzuje nielen cirkuláciu tekutín, ale aj metabolizmus buniek a pôsobí aj ako nervový jed. Neschopnosť spracovávať kazeín býva pomerne častou príčinou nervových porúch u detí a chorôb, ktoré s nimi súvisia.

Objavuje sa aj u astmy, teda ochorenia úzko spätého s nervovým systémom. Rovnako tak u časti alergií a najmä psychických porúch, akými sú nadmerná úzkostnosť, psychická labilita, agresivita a podobne. Mlieko tým však ešte nevyčerpalo všetky svoje možnosti. Prináša do organizmu aj hlien čiže mucín. Ten sa usadzuje v dýchacích cestách, vedľajších dutinách nosových, črevách a gynekologických orgánoch.

Tu potom tvoria živnú pôdu pre mikroorganizmy, ktoré sa odtiaľ šíria v pravidelných intervaloch a spôsobujú častú chorobnosť detí aj dospelých v podobe chorôb dýchacích ciest, črevných problémov a zníženej imunity.

Nadávanie na lepok

Značne rozšíreným problémom je aj neschopnosť rozkladať niektoré rastlinné bielkoviny. To sa prejavuje chorobou zvanou celiakia, pri ktorej sa človek musí celý život vyhýbať konzumácii obilnín obsahujúcich lepok. Zabúda sa však na to, že tento typ celiakii by sa mal nazývať primárny, teda vrodený, pretože je pri ňom postihnutý enzým, ktorý má rozkladať obilné bielkoviny. Vedľa toho typu však existuje aj tzv. sekundárna celiakia, znamenajúca neschopnosť metabolizovať bielkovinu pšenice.

Tá sa môže objaviť v detstve aj v dospelosti. Predstavuje vážny problém a niektorí odborníci uvádzajú, že sa týka väčšiny európskej populácie. Organizmus si pri nej nevie rady s pšeničnou bielkovinou glutén, ktorý sa rozkladá v črevnej stene pomocou enzýmov. Ak dôjde k problémom, glutén začne prenikať do organizmu, kde pôsobí ako vážny nervový jed. To vedie k zhoršenej funkcii obličiek a pokračuje ako ochorenie chrbtice a kĺbov, čo sú orgány kontrolované práve obličkami.

Dispozícia k tomuto ochoreniu býva vrodená, ale často aj zdedená.

Mäso vám zasolí

Výpočet problémov, ktoré vznikajú z potravy, nie je však zďaleka konečný. Zameriame sa na živočíšnu bielkovinu obsiahnutú predovšetkým v mäse. Poruchou jej metabolizmu vznikajú dve sféry problémov. Častá je predovšetkým nadmerná tvorba soli a ich usadzovanie v tele. Mäso je kyselinotvorné, jeho rozkladom vzniká značné množstvo kyselín, z ktorých má veľký vplyv najmä kyselina močová.

Reakciou so zásadami sa vytvárajú soli, ktoré sa usadzujú v kĺboch, šľachách, okolo chrbtice, vo väzive a nakoniec aj v nervovom systéme. Soli sa tiež zrážajú v žlčových cestách a obličkách, ich činnosť výrazne ovplyvňujú. Dochádza potom k rozvoju ďalších symptómov tohto reťazca. Soli sa vo zvýšenej miere usadzujú v kĺboch, ktoré sa nachádzajú pod kontrolou obličiek, takže dochádza k artróze a artritíde.

Pokiaľ do patologického procesu ešte vstúpi porucha imunity, rozvíja sa reumatizmus alebo ďalšie artritídy. Inokedy sa metabolizmus mäsa zastavuje na puríny, ktoré poškodzujú okrem obličiek aj tepny a nervový systém. Rozkladom živočíšnej bielkoviny v hrubom čreve vznikajú rakovinotvorné látky, napríklad mercaptan a mnohé ďalšie.

Diéta nemusí stačiť

Žiadna z uvedených potravín nie je primárne jedovatá a rad jedincov ich môže požívať bez akýchkoľvek následkov. Za určitých okolností sa z nich ale jedy stávajú, a ak ich organizmus nezvláda - čo sa stáva vo väčšine prípadov, znamena jej rozvoj vážnej choroby. Je teda dietologickým paradoxom, že možno tieto potraviny označiť za rizikové, a zároveň sa úplne môžu ozvať tí, ktorí dokazujú ich úplnú neškodnosť.

Ak totiž človek dobre metabolizuje určité potraviny - a to sa týka práve dlhovekých ľudí, nedochádza k ich premene na jedy. Na druhej strane je mnoho ľudí, ktorí trpia poruchou metabolizmu už od detstva. Na základe toho sa u nich vyvíja celý rad vážnych chorôb, ktoré jednoznačne súvisia so štýlom stravovania. Jednoduchá zmena jedálnička pritom zvyčajne nestačí. Vynechanie rizikových potravín zo stravy totiž väčšinou neovplyvní to, čo sme stihli skonzumovať v priebehu uplynulých rokov.

Nezmeníme teda minulosť, môžeme ovplyvniť iba svoju budúcnosť. To však mnohokrát k uzdraveniu nestačí, pretože jed v tkanivách pôsobí ďalej. Nezostáva nič iné ako tieto potraviny vylúčiť a naučiť sa stravovať tak, aby ich vplyv bol čo najmenší.

Jedy a protijedy

Príroda je múdra, každý jed má preto aj svoj protijed. Ľudia o nich len často nevedia. Napríklad protijedom proti mliečnemu hlienu aj mliečne bielkovine je srvátka a cmar, tekutina vznikajúce pri výrobe masla. V súčasnej dobe sa však väčšina ľudí bráni tým, že nepije mlieko a je iba syry, jogurty a iné mliečne výrobky. Neuvedomujú si, že jogurtovou konzistenciou vytvárajú predovšetkým hlien sprevádzaný už spomínaným lepidlom - kazeínom.

Mliečne výrobky zbavené srvátky sú preto mnohonásobne nebezpečnejšie ako mlieko samotné. Pšenica, ktorá sa veľmi často vyskytuje napríklad v talianskej kuchyni, by musela u Talianov viesť k vážnym zdravotným problémom. Príroda však je k tomuto južnému národu milosrdná a pripravila mu jedálniček, v ktorom sa vyskytujú aj protijedy. K bežnej európskej pšenici je to tvrdá pšenica, semola dura alebo semolina, z ktorej sa vyrábajú kvalitné talianske cestoviny.

Ak zjeme pšeničnú pizzu a po nej si dáme obľúbené špagety z tvrdej pšenice, tieto dve potraviny sa vykompenzujú tak, že nie sú v konečnom dôsledku jedovaté. Tiež bazalka - typické talianske národné korenie vhodné k cestovinám - je protijed proti pšeničnej bielkovine. Na tomto príklade vidíme, ako niektoré kuchyne boli kýmsi múdrym v minulosti dokonale koncipované, len sme na to počas storočia zabudli.

Očista je dôležitá

Protijedom je sója, preto nás striedanie mäsa a sójových jedál ochráni pred následkami konzumácie mäsa. Odvod soľou z ľudského organizmu je už záležitosť zložitejšia. Celkovo vzaté, je potrebné premyslieť nielen skladbu jedálnička, obmedzovať potenciálne škodlivé potraviny, eventuálne sa podrobiť diagnostike upozorňujúcej na toto nebezpečenstvo, ale aj pravidelne čistiť telo od metabolitov.

To však väčšina ľudia nerobí. Klasická medicína pritom zvyčajne lieči len dôsledky porúch, ktoré si sami spôsobujeme. A diéta sama o sebe stačí na vyliečenie málokedy. Je potrebné využiť znalosti, ako vzniknuté toxíny odstrániť z ľudského organizmu a ako poškodené tkanivá regenerovať. V detoxikačnej medicíne existuje veľa dôkazov svedčiacich o tom, že toxíny zhoršujú tráviace procesy, vstrebávanie aj metabolizmus rôznych potravín, čo je problém závažný a čoraz častejší.

Neexistuje prakticky žiadny zdravotný problém, u ktorého by sme nenašli poruchu metabolizmu niektoré zo základných potravín.

Samo sa to nespraví

Organizmus je zariadený na automatickú a nepretržitú detoxikáciu. Pečeň systematicky odstraňuje jedovaté látky, ktoré prijímame s potravou a ktoré sa v tele vytvárajú. Rozložené jedovaté látky odchádzajú z tela močovým a dýchacím systémom, kožou a črevom. Napriek tomu dochádza ku kumulácii niektorých toxínov v rôznych tkanivách. Hlavnými príčinami je stresujúci spôsob života, znečistenie životného prostredia alebo kontaminácia potravín spôsobená ich konzerváciou a spracovaním.

Lepšia imunita

Ak v hre získate kartu imunity, ste chránení a nepriatelia vás nemôžu zasiahnuť. Keď je naša skutočná imunita v poriadku, telo má dosť sily brániť sa choroby.

Vyhnite sa stresu

Dlhodobý stres je tichý a veľmi zákerný nepriateľ.

Udržujte si pohodu

Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú pre seba môžete urobiť, je udržiavať svoje telo v psychickej pohode.

Zamerajte sa na adaptogény

Adaptogény sú látky prírodného pôvodu. Vďaka svojmu zloženiu sú schopné vyvažovať náš imunitný systém a tým nás chránia pred vznikom ochorenia. Najstarším a najúčinnejším adaptogénom na svete je ženšen pravý a je dobré zaradiť ho do svojho jedálnička.

Doprajte si dostatok spánku

V registroch, kde sa evidujú pacienti s onkologickou diagnózou, sa vlastne náhodou zistilo, že u pracovníkov v profesiách, ktoré sa často vykonávajú v noci, alebo sú spojené s cestami do zahraničia, počas ktorých býva narušený rytmus dňa a noci, je väčšie riziko výskytu niektorých typov rakoviny. A preto poriadne a pravidelne spite.

A keby ste predsa len potrebovali odbornú pomoc, neváhajte sa obrátiť na špecialistov - v Prešove, Banskej Bystrici, Trnave a kdekoľvek inde.

[ivi]