Bokovka

Ste bokovka? Popremýšľajte nad tým. Čo to je? To je stav, kde ste na druhej koľaji. Ste niekým, kto je vždy na druhej, tretej alebo až bohvie akej priečke rebríčku hodnôt toho "dotyčného". A vždycky tam zostanete. Už viete? Že ste to zažili? Je to dosť možné.

Obdiv, posadnutosť a skvelý sex. To sú dôvody, prečo zostávame vo vzťahoch, ktoré naše okolie považuje často za nedôstojné. Nech to budeme preberať, z ktorej strany chceme, tak obete sa stávajú častejšie ženy ako muži, i keď výnimka potvrdzuje pravidlo.

Čo je to za situáciu?

Z akej strany sa najlepšie pozrieme na túto tému? Možno z načrtnutej nejakej konkrétnej situácie. Môžete si kľudne predstaviť alebo možno priamo spomenúť na peknú chvíľu, kedy ste tomu vysnívanému partnerovi umývali chrbát vo vani napustenej horúcou vodou, s veľkým množstvom peny, ako ste sa pritom spolu nasmiali, užívali si pekný večer. A potom ste sa opýtali na úplne jednoduchú otázku. Trebars? "Ešte stále bývaš v centre mesta?" A v tu chvíľu ste dostali odpoveď, že už nie, že sa už presťahoval so svojou priateľkou alebo priateľom na iné miesto.

• Nikoho by doma nezniesol a potom sa zrazu jednoducho oženil.

Čože? Proste vám úplne normálne oznámi, že už nejakú dobu randí s niekým iným, niekoho už má aby ste podali špongiu a umyli mu/jej chrbát. Vidíte sa, ako v takej situácii reagujete? Ako zvieratá? Musí byť pre každého minimálne šok.

Zostanete s takým človekom ďalej v kontakte? Bohužiaľ najskôr áno, až sa to jednému alebo druhému bude hodiť, zídete sa, dáte si večeru, pohárik, porozprávate sa, potom nato vlietnete a takto to povediete ako milenci pár rokov. Ale inak "nikoho mať nebudete". Čo ste? BOKOVKA!

Áno, to slovo padlo, vzťahy závislosti, nevery, žiarlivosť a nevyváženosť, kde jeden ťahá vždycky za kratší koniec, mávajú nespočet podôb. Skoro vždy sa v takejto situácii vyskytujeme dobrovoľne, ubližujú nám a ukončiť je rovnako bolestivé ako v takých vzťahoch zostávať. Prečo v nich ale zostávame? V úlohe bokoviek? Veď ide v podstate o ponižovanie a utlačovanie našého ja. Dosť často tiež prichádzame v dúfanie v mileneckú zmenu, že nakoniec dôjde k veľkému a neočakávanému zlomu.

Pár hodín týždenne stačí?

Je vôbec možné aby existoval taký vzťah, aby nebol zároveň ponižujúci, zosmiešňujúci, kde by sa žena poprípade i muž, navzdory tomu, že je až na druhom mieste, cítil/a v pohode, v kľude a nedochádzalo tam v hlave k túžbe po niečom úplne inom? Ide to, bez toho aby ste chceli postupom času niečo trvalejšie a založené na cite, o ktorom by ste nemuseli deliť? Niekto tvrdí že áno. I ten , kto neuznáva monogamný vzťah, môže prežiť silnú životnú lásku s niekým, kto je už zadaný.

Nakoniec sa s takého človeka môže stať aj najlepší kamarát, ale musíte byť toho schopný, vedieť vypnúť city, hlavu, stavy paniky a tak podobne. A to nedokáže každý. Taký človek bude najviac bojovať s okolím a neustále od priateľov počúvať vety typu: " Je to divné a nezdravé. Predstav si, ako by bolo tebe. Nájdi si niekoho natrvalo.". Také moralizujúce reči sa budú najskôr striedať s radami, aby sa dotyčný vydal alebo oženil a mal deti lebo mu ujde vlak.

Lenže najskôr i cez varovania ostatných vám to bude jedno, pretože ten druhý vám môže dávať pocit, že ste milovaný a budete varovania hádzať za hlavu. Najviac sa tiež môže stať že do takého vzťahu spadnete v dobe, keď vás opustí vaša veľká láska, takže vám to bude v podstate jedno a kľudne pôjdete do toho s vedomím, že vlastne nič viac ani nechcete.

Taký vzťah ale nemusíte byť schopný ukončiť vďaka nesmiernej až živočíšnej príťažlivosti, ale nie len vďaka tomu, ale tiež trebárs vďaka súzneniu, splynutiu a tak podobne. Takého človeka možno nebudete chcieť po svojom boku, ale nedokážete žiť ani bez neho, budete ho potrebovať. Potom sa uspokojíte s pár hodinami týždenne, i keď budete vedieť, že jeho/jej životná láska na neho/ju čaká doma. I napriek tomu to tak budete cítiť a možno takému človeku budete vedieť povedať od srdca, že ho milujete.

Pokiaľ sa v tom vidíte, tak potom je všetko v poriadku a na reči a rady kamarátiek - romantičiek o bezvýhradnom odovzdanosti v monogamnom páre sa môžete smiať.

Máte silu si zbaliť kufre?

V takom "bokovkovom" vzťahu môžete zažiť i celú radu rozchodov a návratov. Lenže sa môže stať, že dôjde k veľkému kroku alebo zmene, či v živote jedného alebo druhého. Takou situáciu môže byť napríklad tehotenstvo. Predstavte si, že ste jeho bokovka, ale jeho životná láska, jeho manželka jedného dňa otehotneje. V tú chvíľu je dosť možné, že začnete pociťovať, že sa blíži chvíľa, kedy to bude treba ukončiť, nebude vám to už pripadať správne, aspoň nie po tej fyzickej stránke.

Vo veľa prípadoch prídete tiež o pár svojich kamarátov, ktorý s vaším jednaním nebudú súhlasiť, nebude to pre nich morálne únosné, ale to nič nezmení na tom, že je to len vaša vec a taký vzťah nebusíte nikdy začať ľutovať.

Na druhých koľajách zostávame zo záhadných a často nezmyselných dôvodov. Môžete žiť napríklad i v patologickom vzťahu, kde vašou konkuretntkou sa môže stať mŕtva partnerka vášho partnera, samozrejme a naopak sa to môže stať mužom. Celkom logicky nedokážete nikdy dosiahnuť ich dokonalosti.

Vačšinou ale nestačí urobiť iba jeden krok k tomu, aby ste prestali samy sebe vedome v takom vzťahu ubližovať, budete ich musiet urobiť oveľa viac, celú radu. To spojenie "zbaliť si kufre" neznamená len nahádzať si oblečenie do tašky. Dôležité je vedieť si zo seou zbaliť i hrdosť a odvahu. A nechať na mieste ľútosť a samotu. Alebo vo vz´tahu, ktorý je len tak napolovicu, dostať to, čo sa dostať dá a nič iného už neočakávať. Ale kto to dokáže? Veľatakých nebude.

Tri roky a konečná

Psychológovia sa zhodujú, že dynamika mileneckého vzťahu sa od toho partnerkého veľmi nelíši, zamilovanosť trvá tri roky.

Helena Máslová (terapeutka): " Potom milenka cíti, že jej atraktivita v mužových očiach klesá. Pokiaľ sa jej nepodarí muža k sebe viac pripútať (trebarz dieťaťom), zrejme ho stratí. Muži, ktorí v skutočnosti nechcú rodinu opustiť, obvykle hovoria, že milenka začína kyseliť - je nespokojná, začína prudiť ako manželka. Vrátia sa k rodine, alebo si nájdu novú milenku."

Jeroným Klimeš (psychológ):" Pokiaľ muž milenku zapiera, je vo výhode manželka. Ona je riadna a milenka ako keby neexistovala. Akonáhle sa milenka prizná, viac menej začína bigamia. Je to trochu ako hamburger: jeden nespokojný muž medzi dvoma nespokojnými ženamy. V horších prípadoch s dodatkom: muž, ktorý ma pocit, že by mu bolo lepsie s nejakou treťou ženou."

Nechcete si tiež náhodou v blízkej dobe baliť kufre? Potom nie je vhodnejšia chvíľa si začať hľadať partnera svojich snov na internetovej zoznamke.

Zdroj: http://www.klimes.us

[ivi]