Bez včiel nám to nepôjde...

Aj keď si to mnoho ľudí neuvedomuje, včely sú pre naše prežitie veľmi dôležité. Dnes sa pozrieme na včielky z iného uhla pohľadu. Nebudeme písať koľko majú očí, párov nôh, či krídel. Popíšeme si, ako vnímajú svet okolo seba a aké majú problémy. Tiež ako im môžeme pomôcť, aby prežili. A my, ľudia s nimi...

Včely dnes spozná každý. Je naším najznámejším opeľovačom a asi aj najznámejším druhom z našich včiel. Včiel máme totiž aj v Slovenskej republike veľmi veľa druhov, ale len včela medonosná je druhom, od ktorého po stáročia získavame sladký med. Viete o tom, že včela medonosná je zaradená medzi hospodárske zvieratá, kam súčasne patrí aj hydina, dobytok, ovce, drobné kožušinové zvieratá a ryby? Áno, je to paradox, ale zo včely si človek pred mnohými rokmi urobil "domáce úžitkové zviera" a mnoho rokov k nej aj takým spôsobom pristupuje.

Ako sa zintenzívňujú, mechanizujú a chemizujú hospodárstva, ako aj chov týchto krehkých šikovných včeličiek nabral veľkopriemyselny obraz, v ktorom sa naháňajú vysoké výnosy bez ohľadu na cenu, ktorú za to včely platia. Poľnohospodárstvo sa v posledných desaťročiach zmenilo na priemyselný chov a priemyselné pestovanie potravy. Na škodu nás všetkých a samozrejme, včiel samotných. Žmýka sa z nich každá kvapka medu a peľu, aby sa vzápätí dokrmovaly bielym cukrom a prestriekavali chemickými preparátmi.

Keď sa k tomu pripočítajú chemické postreky v monokultúrnych poliach, kam včely chodia za potravou (skôr za otravou), tak si výsledok vie každý ľahko predstaviť. Včelstvá sú zoslabené, kolabujú, počet včiel každým rokom veľmi prudko klesá.

Alternatívne včelárenie

Med a iné "produkty" včelej rodiny sú skoro darom na ochutnanie. Kedysi dávno nebolo toľko veľa medu, koľko ho mám dnes. Bolo ho menej, pretože bol považovaný za vzácny dar od včiel. Dar, ktorý sa ďalej nepodával za peniaze koncovým zákazníkom, ako sa to robí dnes, ale obyčajne sa daroval ako veľká vzácnosť a liek nevyčísliteľnej hodnoty. Väčšina medových zásob sa nechávala včelám, aby mali dostatok potravy pre seba, včelí dorast aj na prezimovanie. Aby mali dostatok síl a energie odolávať chorobám, nástrahám a rozmarom počasia a zimy.

Včela nie je zabijak

Ľudstvo sa vyvíja viac smerom k technike. Prestali sme vnímať, ako a čo cítia ostatní živí tvorovia okolo nás. Vlastne sme prestali vnímať, čo cítime my sami. Dnes oveľa viac utiekame do "bezpečných" virtuálnych svetov, miesto do živej prírody, ktorá je okolo nás, kde vraj na nás na každom rohu číha nejaké nebezpečenstvo. Napríklad vo forme alergií, kliešťov, zabijáckych včiel a iných "nástrah" prírody.

Nie, nie je to tak, príroda nie je žiadny nebezpečný zabijak. Je to veľmi mierumilovná časť väčšieho celku - včelej rodiny, ktorej sa hovorí tiež superorganismuz. Sama by totiž bez svojho včelieho spoločenstva neprežila. Včelí superorganismus je taká zvláštnosť, kedy sa veľmi veľa jednotlivých jedincov chová vo spoločenstve tak, ako keby spolu tvorili jeden celok. Ako napríklad jednotlivé bunky nášho tela tvoria nás ako človeka, tak jednotlivé včely v superorganisme sú ako bunky tvoriace jednu včeliu rodinu.

Celý superorganismus je navzájom prepojený, každá včela vie presne, čo má robiť v rámci včelieho kolektívu. Vnútorný svet včely nie je "ja", ale MY všetci, rodina, kráľovná, úľ, rozvoj, prežitie celku. A všetky majú veľmi veľa práce a starostí so zabezpečením úloh, ktoré majú presne rozdelené. A aj keď sa životné podmienky včelám neustále sťažujú (kvôli neustále sa zhoršujúcemu životnému prostrediu), majú čoraz väčšiu a ťažšiu prácu na zabezpečenie života v úli.

Jedno bodnutie = jeden život

Majú toľko vlastných starostí, že nemajú kedy naháňať nás po lese alebo lúke, aby za nás položili život obetovaním svojho jediného žihadlá. Žihadlá, ktoré má na konci háčik, vďaka ktorému včielka nedokáže žihadlo z miesta bodnutia vytiahnuť bez toho, aby zomrela. S žihadlom totiž zostáva aj časť jej tela. Jedno bodnutie, jeden život. Včela to veľmi dobre vie, a preto sa obetuje len vtedy, keď hrozí jej rodine nejaké veľké nebezpečenstvo. Vtedy svoj život pre dobro celku bez váhania okamžite položí.

To je štandardné správanie včiel. Ešte sú, samozrejme, rôzne "nehody". Teda keď na včelu stúpneme bosou nohou, alebo sa s ňou náhodou zrazíme v blízkosti úľa a ona nás vyhodnotí ako potenciálne nebezpečenstvo. Alebo sa príliš oháňate rukami, keď nás len oblétává a ona si to vzápätí vysvetli ako útok na rodinu a medové zásoby. Keď ju necháme, aby si nás prezrela, pokojne odletí. Včela, ktorá nás vníma ako potenciálne nebezpečenstvo, najprv vyletí a zavesí sa do vzduchu do výšky našich očí, uprene nás sleduje a bzučí vysokom tónom, ktorý naznačuje vážnosť vzniknutej situácie.

Stále nám dáva na výber, že môžeme odísť v mieri. Niekedy, keď napätie stúpa, nám vo výške očí bzučí a hypnotizuje nás pohľadom viac včiel.

Ak pochopíme a odídeme, situácia sa upokojí. Ak trváme na "útoku", strážkyňa vyštartuje a vzápätí vystrelí okolo seba poplašné feromóny, ktoré mobilizujú a zvolajú do útoku aj ostatné strážkyne z úľa. Takže žiadny bezhlavý zabijak. Len oddaná ochrana svojej rodiny. Ešte je situácia, kedy sa včela chová úplne neštandardne, je agresívna a môže sa správať veľmi zmätočne. Je to vtedy, keď je zasiahnutá chemickými postrekmi, ktoré narušujú včelie správanie.

Včely v našej záhrade

Čím viac a dlhšie budete skúmať vnútorný skrytý svet včiel, tým viac budete fascinovanejší tým, ako dômyselne majú všetko vymyslené a zorganizované. Zakaždým vás prekvapia niečím iným, niečím novým a vy zistíte, že o nich vlastne vôbec nič neviete. Majú svoj svet, ktorému rozumejú len ony a veľmi vnímavý ľudia s otvoreným srdcom, ktorým včielky prezradia svoje tajomstvo. Postupne. Nie všetky naraz. Osobité postavenie majú včelí samčekovia a samozrejme nenahraditeľná včelia kráľovná, ktorá ako jediná má za úlohu klásť vajíčka a tým zachovávať svoj rod.

Pretože je to kráľovná, má aj svoje vlastné dvorné dámy, ktoré sa o ňu starajú, čistia ju a kŕmia. Keď sa ich rozhodnete nerušene pozorovať, nestačíte sa čudovať, aký majú bohatý a pestrý vnútorný svet.

Vzťah včela a kvet

Niektorí ľudia si myslia, že včela opeľuje všetko, čo jej práve príde do rany. Nie je to pravda, aj v tomto majú včely prísny poriadok. Keď sa jedno ráno rozhodnú, že začali kvitnúť napríklad čerešne, tak v ten deň lietajú a preberajú sa nožičkami a sosáčkami v čerešňových kvetoch v dolete 3 km. Stromy tým zároveň opeľujú a zvyšujú našu úrodu. Ďalší deň môže padnúť voľba na marhule. Rozhodujú sa podľa hlásenia včelích prieskumníkov. Omamná vôňa kvetov nie je pre potešenie nás ľudí, ale je vytvorená a určená na prilákanie opeľovačov a teda aj včiel.

Aby sa kvet opelením oplodnil a mohol sa začať tvoriť plod. Čím viac plodov, tým viac semien a tým väčšia šanca, že sa nejaké dostanú do pôdy a vyrastú z nich mladé rastliny.

Aby sa strom, ker alebo iná plodina mohli šíriť. Rastliny to veľmi dobre vedia a preto včielky veľmi potrebujú a lákajú ich. A aj my ich potrebujeme, pretože veľkú časť z tých plodov zjeme sami a nikdy z nich žiadne nové mladé rastlinky teda nevyrastú. A preto je tých plodov treba veľa, aby boli k jedlu a aj na založenie budúcej generácie rastlín. Rastliny preto všetkými možnými fígľami lákajú opeľovače, aby bolo dosť plodov pre všetkých a ešte aj niečo do rezervy. Matematika je jasná. Nebudú včely, nebude dosť opeľovačov, nebude dosť plodov pre všetkých a na všetko... ako domino, ktoré zapnú nasledujúcu reťazovú reakciu.

Prispejte aj vy k záchrane včiel

Akou výsadbou vhodných rastlín môžete včelám pomoct? Po zime sú vďačné za prvý peľ, ktorý im poskytujú samčie kvety liesky, nektár zo žltých kvetov jazmínu, všetkých druhov drieňov, ktoré tiež kvitnú veľmi skoro. Vhodné sú všetky druhy vŕby, lipy, agátu, brezy, javoru, gaštanu.... Významné sú kvety všetkých našich ovocných stromov a kríkov, ktoré vďaka včelám majú zároveň vyššiu úrodu. Experti zistili, že až 75% plodných, ako aj 90% kvitnúcich rastlín je závislých na opeľovačov, z ktorých viac ako 70% tvorí práve včela medonosná.

Ak nemáte záhradu, aj vysadením všetkých známych byliniek (medovka, mäta, levanduľa, rozmarín, kôpor, šalvia), ktoré necháme vykvitnúť, pomôžete včelkám nájsť kúsok životodarnej potravy. Svojou troškou k včelej záchrane tiež môžeme prispieť premenou štandardných sterilných trávnikov na kvitnúce pestré lúky. Čím väčšia bude pestrosť v našich záhradách, mestách, balkónoch, tým dáme väčšiu šancu opeľovačom a teda aj nám. Samozrejmosťou je, že pri pestovaní nesmieme používať žiadne chemické postreky.

Zaujímavosti nie je nikdy dosť

Viete, že existuje projekt "mestské včely" v rámci ktorého umiestňujú dobrovoľníci včelie úle na strechách v mestách? A viete, že podľa rozborov je med získaný včelami v mestách čistejší než med získaný včelími rodinami v otvorenej poľnohospodárskej krajine, teda na dedine? Dedinský med obsahoval vyšší podiel pesticidov, pretože včely chodili na chemicky ošetrené polia.

Viete o tom, že väčšinu našich polí tvoria monokultúry so 4 plodinami? Repka olejná, kukurica, slnečnica a pšenice. Na udržanie takých monokultúrnych lánov sú niekoľkokrát do roka použité postreky a iné agresívne spôsoby.

Tak, zase ste o niečo múdrejší, máte v sebe o niečo viac informácií, s ktorými môžete zažiariť aj na rande! Tak rýchlo na neho!

[ivi]