Ako oslavujú Vianoce ľudia v rôznych častiach sveta?

Na našich adventných vencoch sme už zapálili tretiu sviečku, nakupovanie darčekov aj sezónne upratovanie je v plnom prúde. Prichádza čas Vianoc. Celkom dobre si dokážeme predstaviť, ako ich tento rok budeme oslavovať my na Slovensku. Ako prebiehajú oslavy Vianoc v iných krajinách a aké vianočné tradície sú typické pre rôzne národy po celom svete?

Podľa príbehu boli Vianoce prvýkrát oslavované v Anglicku roku 521 n.l. a počas stredoveku sa tu Vianoce stali najobľúbenejším sviatkom všetkých ľudí - prostých i bohatých. Severskí ľudia v dávnych dobách uctievali Slnko ako darca života a svetla. Oslavy na počesť Slnka prebiehali v čase, keď boli najkratšie dni v roku, teda v čase zimného slnovratu. Skôr ako bolo praktizované kresťanstvo, ľudia zo severských európskych krajín oslavovali oslobodenie od temných a chladných dní zapaľovaním ohňov a očakávali čas jari s veľkou radosťou. Vianoce boli v tom čase založené na príbehu o zrodení Krista. Aby však tento sviatok prijali za svoj aj pohania, boli kresťanské tradície spojené dohromady s tými pohanskými, a preto bolo kresťanom umožnené konvertovať. Okrem zapaľovanie ohňov (sviečok), bolo ďalším z pôvodne pohanských zvykov, ktoré sa v tom čase spojili s Vianocami, využívanie ihličnanov na dekoráciu domov.

Napriek tomu, že Vianoce sú svetovým sviatkom, každá krajina si vytvorila svoje vlastné tradície a oslavuje narodenie Krista vlastným spôsobom. Niektoré vianočné zvyky sú dodržiavané takmer celosvetovo a v mnohých krajinách tiež došlo postupom času k rôznym zmenám a modernizácii v poňatí osláv tohto sviatku. Nižšie hovoríme o pôvodných tradíciách tej danej krajiny, čo samozrejme neznamená, že každá rodina takto Vianoce dodnes oslavuje. Rovnako ako u nás, dochádza vo svete k rôznym premenám vianočných osláv.

Rakúsko

Rakúšania dali svetu najobľúbenejšiu vianočnú pieseň - Tichá noc, ktorá bola preložená do mnohých jazykov. Vianoce sa v Rakúsku oslavujú veľmi podobne ako u nás. Po štedrovečernej večeri, kde je tradične podávaný vyprážaný kapor, sa rodina zíde pri vianočnej jedličke či borovici, pod ktorou sú rozložené darčeky. Centrom pozornosti je však model betlehema, ktorý je zložený z viac než stovky postavičiek. Počas Vianoc sa tiež často hrajú predstavenia a rozprávajú sa príbehy o zrodení Ježiša Krista.

Belgicko

V Belgicku sa každoročne koná tradičný vianočný sprievod, kde za zvuku vyzváňajúcich zvonov z katedrály, hrá kapela a deti spievajú. Po sprievode ľudia strávia nejaký čas v kostole a potom doma oslavujú zapaľovaním sviečok a spevom kolied. V časti Belgicka, zvanej Flámsko, sa obyvatelia pripravujú na tradičné vianočné predstavenie. Zahrať si úlohu v takejto hre je tu považované za veľkú česť.

Francúzsko

Rodinné vianočné oslavy začínajú pár dní pred Štedrým dňom zdobením vianočného stromčeka. Ku Štedrovečernej večery je podávaná pečená šunka, rôzne šaláty, torty, ovocie a víno. Typické vianočné pokrmy sa veľmi líšia od regiónu. V Paríži sa jedia ustrice, v Bretónsku pohánkový koláč s kyslou smotanou a v Burgundsku moriak a gaštany. Na Štedrý večer, keď deti už spia, sú darčekmi a sladkosťami naplnené ich vianočné pančuchy, povešané na krbe. Darčeky deťom vo Francúzsku prináša Père Noël, čo by sa dalo doslovne preložiť ako Otec Vianoc. Ráno sa deti ženú ku stromčeku a celá rodina sa schádza, aby si vymenila vianočné darčeky.

Nemecko

V Nemecku začínajú vianočné prípravy už 1. decembra, kedy sa začína pečenie, výroba darčekov a dekorácie domovov do vianočnej tematiky. Veľkou tradíciou je pečenie perníka a výroba perníkových domčekov, u čoho sa schádza celá rodina. Podobne ako u nás, aj nemecké deti píšu listy pre Ježiška, ktorého nazývajú Christkind. Tradícia vianočných stromčekov, ktorá sa potom odtiaľ rozšírila do celého sveta, vznikla práve v Nemecku (pozri Vianočný stromček - symbol Vianoc). Je zvykom mať stromček schovaný a ozdobiť ho až na Štedrý večer, aby ho deti prvýkrát uvideli až na druhý deň ráno.

Írsko

V Írsku sa Vianoce oslavujú veľmi podobne ako v ďalších krajinách Západnej Európy. Vianočný čas tu slúži tiež k spomienke a modlitbe za zosnulých, ktorých hroby sa tradične zdobia vencami. Darčeky írskym deťom nosí Daidi na Nollag, čiže Otec Vianoc, ktorému sa hovorí tiež Santy alebo Santa. Je tradíciou, pripraviť pre neho v izbe koláčiky a fľašu piva Guinness a taktiež mrkvu pre soba Rudolfa.

Švédsko

Štedrovečerná večera vo Švédsku prebieha, ako inak, než formou švédskych stolov, kde nechýba treska, šunka, rôzne druhy sladkostí a špeciálna ryžová kaša, v ktorej je ukrytá mandľa. Kto túto mandľu nájde, bude sa podľa tradície nasledujúci rok vydávať alebo ženiť. Podľa legendy žije pod podlahou každého domu vianočný škriatok, zvaný Tomte, ktorý jazdí na slamenej koze a počas roka stráží celú rodinu. O Štedrý večer Tomte, oblečený v červenom kabáte, zaklope na dvere a prináša vrece plné darčekov, na ktorých je často štítok s vtipnou básňou, ktorá naznačuje, čo je obsahom balíka.

Rusko

Tradícia zdobenia vianočných stromčekov (v ruštine nazývaných Yolka) sa do Ruska dostala z Európy, ktorú v 17. storočí navštívil ruský cár Peter Veľký, ktorý tento zvyk do Ruska priviezol. Väčšina kresťanov v Rusku sa hlásia k východnej pravoslávnej cirkvi, ktorá dodnes používa juliánsky kalendár, a preto sa tu Vianoce oslavujú o 13 dní neskôr než u nás. Štedrý deň tak pripadá na 6. januára a večer sa tradične podáva tzv. Svätá večera, pozostávajúca z dvanástich chodov, každý ako pocta jednému z apoštolov. Legenda hovorí, že ruský ekvivalent nášho Ježiška, Dedo Mráz žije hlboko v lesoch južného Ruska, odkiaľ prichádza do mesta na saniach a nosí darčeky deťom. Dedo Mráz je oblečený do červených šiat, ozdobených bielou kožušinou, má hustú bielu bradu a vyzerá skôr ako čarodejník.

Čína

Vianoce v Číne sprevádza rozsvietenia domov krásnymi papierovými lampášmi a zdobenie vianočných stromčekov papierovými reťazami, kvetmi a lampášmi. Deti dostávajú darčeky do mušelínových pančúch od Santa Clausa, ktorého tu nazývajú Dun. Vzhľadom na to, že iba 1% Číňanov sú kresťania, duchovná stránka Vianoc je často prehliadaná a ide tu skôr o veľmi materialistický sviatok, ktorý pozostáva najmä z vymieňania darčekov. Populárna je darovanie jabĺk, zabalených v farebnom papieri. Štedrý deň nie je štátnym sviatkom, prevažná väčšina Číňanov pracuje a večer idú často povečerať do reštaurácie tradičné kačicu, gaštany, huby s ryžou, sójovou omáčkou a zázvorom.

Filipíny

Na Filipínach si užívajú najdlhšie obdobie Vianoc na svete, pretože oslavy tu začínajú už v septembri. Filipínske vianočné tradície sú mixom západných (amerických a britských) a pôvodných filipínskych zvykov. Majú tu Santa Clausa, vianočné stromčeky, spievajú vianočné koledy a typickou vianočnou dekoráciou sú tzv. Parols. Ide o tradičné lampáše, vyrábané z bambusu a farebného japonského papiera alebo celofánu, ktoré symbolizujú betlehemskú hviezdu. Štedrý večer je pre Filipíncov veľmi dôležitý a mnoho z nich zostáva hore celú noc až do Štedrého dňa. Na Štedrý večer idú kresťania najskôr do kostola na vianočnú omšu, po ktorej nasleduje hostina zvaná Nache Buena, kedy sa schádza celá rodina, priatelia aj susedia a spoločne oslavujú.

Kórea

V Južnej Kórei je viac kresťanov (približne 30% populácie), ako v iných ázijských krajinách, preto sa tu tiež Vianoce slávia vo väčšej miere. Santa Claus je tu nazývaný ako Santa Kullosu a nosí červený alebo modrý oblek. Kórejčania si o Štedrý večer vymieňajú darčeky, pričom zvykom je vždy iba jeden darček, často to bývajú peniaze. Vianoce sú tu považované za romantický sviatok pre zamilované páry, preto sú napríklad reštaurácie v túto dobu veľmi vyťažené. Je čím ďalej častejšie, že vianočné omše navštevujú okrem kresťanov aj "nekresťania". Úplne odlišná situácia je v Severnej Kórei, kde sa kresťania na Vianoce musia schádzať tajne, pretože im za oslavy Vianoc aj za obyčajné vlastníctvo Biblie, hrozí v lepšom prípade väzenie.

Japonsko

Vianoce boli "privezené" do Japonska kresťanskými misionármi a po mnoho rokov ich tu slávili iba kresťania, ktorí dnes tvoria okolo 1% populácie. Postupom času sa z Vianoc stal takmer univerzálne rešpektovaný sviatok a napríklad príbeh o narodení malého Ježiška si veľmi obľúbili hlavne japonské dievčatá, ktoré milujú všetko, čo je spojené s malými deťmi. V Japonsku existuje legenda o budhistickom kňazovi menom Hoteleiosho, ktorý sa veľmi podobá nami známemu Santa Clausovi. Je vždy zobrazovaný ako milý starý muž nesúci veľký vrece s darčekmi a hovorí sa, že má oči aj na zadnej strane hlavy, aby mohol neustále sledovať všetky deti. Pre Japonské rodiny nie je obvyklé mať doma vianočný stromček, avšak môže sa nachádzať na niektorých verejných miestach.

Austrália

Vianočný čas prichádza v Austrálii v období začiatku letných prázdnin. Postava menom Swag Man, ktorá žije pod najväčším svetovým monolitom Uluru, sa na Vianoce zjavuje v sprievode svojich psov Dingo a prináša darčeky deťom. Legenda o tejto postave bola pravdepodobne prevzatá z folklóru pôvodných obyvateľov Austrálie Aboridžincov. Ako vianočný stromček si Austrálčania zdobia väčšinou eukalyptus, gumovník alebo umelé napodobeniny ihličnatých stromov. Unikátnou austrálskou tradíciou sú tzv. koledy pri sviečkach, čo je obrovská akcia hromadného spievania kolied, ktorá sa koná na Štedrý večer v Melbourne.

Zdroje

H. H. Werneck: Christmas Customs Around the World; R. R. Dreyer: Christmas Traditions, Legends, Recipes from Around the World. W. D. Crump: The Christmas Encyclopedia. Zdroj obrázkov: shutterstock.com.

[mon]